Yoddo Longédok Tayéːlo Taunam
(Moti 12.1-8; Mark 2.23-28)
6
Yoddo longékolo Jisubí aríglok gípadla gídodo, bíkkol luyírsunékídíːdé arígdok geuːam tuːyingém pírra, édémbulum buluk alakki notpungeːla odok arangkédém doropkang.a 2 Parosi ékké luto, "Yoddo longésok ipama:nam agerém kapila nolu idun?"3 Jisubí bulum lulatsuto, "Nolu lékosin pobeksukíma:nei migom Debidbí okkom iton édílo bí:laː bík gíjonkídíːdé kénongkan?b 4 Bí Ruːnék okumdoːpé gíanggeːla tosagnam pitangém langgeːla bí doto okodém miríkídíngoːdé dopadaggan. Odokké akkem bí bík gíjonkídí:démsin bisuto."c
5 Jisubí bulum luyarbito, "Taniːké Aoːbí Yoddo longékésin Ruːtumdé."
Alag Yé:né Taniːdé
(Moti 12.9-14; Mark 3.1-6)
6 Yoddo longé akonkolo bí murong-okum araːpé gíanggeːla luyírbito, odokké odo lagbík alagdé sanpin taniːko dungngai. 7 Parosikídíːdéːla luro luyírnékídíːdé Jisumé lugélaːnan lambéko magola dungngai, édémpila Yoddo longélo bí ésaːmoyén ésaːmokumaːyén émna bulu bím togo:la du:to. 8 Émpigeːla Jisubí buluk méːla duːnamdém kinna alag sanpin taniːdém luto, "Daropto odokké appíngké kanggaːpé soːpé gísaːto." Odo bí darobla appíngké kaːpé odo dakto. 9 Odokké Jisubí bulum luto, "Ngo nolum taudung, Yoddo longélo okodém ipaːdonː ainémyé aima:ném, moturnammémyé simonammém?" 10 Bí bulum appíngém ngenggola kanggeːla taniːdém luto, "Nok alagdém lagjunto." Odokké bí lagjunnammé bík alagdé aibíndanna aikangku. 11 Émpigeːla bulu aglíːlo umídorpé dorra Jisumé okkarém imílo aiyen émna bulu buluk ara:do ruːsuto.
Jisubí Yíːlaːnyíko Mélígnamkídíːdém Balento
(Moti 10.1-4; Mark 3.13-19)
12 Odo ayírdo Jisubí adi tayéngkoloːpé kumkolo gísanggeːla yuméyumbu:do Ruːnék kéraːlo kumna duːto. 13 Édílo rokomkan, bí bíkkol luyírsunékídíːdém bíkkodoːpé goggeːla bulukkolok yí:la:nyíko balento, séːkobulum bí bík mélígnam+ \fr 6.13 \ft Okolai okolai pasoni émna ludag émna minníktoː 14 Simon (sék aminém bí Pitor émna minníkto), bík bíro Andiriu, Jems, Jon, Pilip, Bartolumio, 15 Moti, Tomas, Alpaouské ao Jems, Jilot+ \fr 6.15 \ft Jilot opedé Ruman migomlok kéíkpé duːlímaːné opeai, odokké sé Simonbí édé opedok ajonkai émnam Simon, 16 Jemské ao Juda odokké Iskortia Juda, séːko yadla-kopagnépé ikan.
Jisuk Luyíréla Ésaːmokunam
(Moti 4.23-25)
17 Bí buluk lédílo gítogmíngeːla moːlo-amongkolo dakkang. Bojéru:ngkopé bíkkol luyírsunékídíːdé odokké kéréngkopé taniyé Judia:dok appíːlokké, Jerusalemdokké, odokké Tayarkélaː Sidonké gaːné ragodok du:nékídíːdé gíkumsukang. 18 Séːkobulu bík luyírnam tatkapélaː kinamém kaːpítkosukolo gídung. Aiman yallo mokimoadla léːnamkídíːdém ésaːmotoku. 19 Odokké taniːappíːdé bím ukkípé émna ikíto, kapilaːné tornamé bíkkolokké lendaggai odokké bulum appíngém ésaːmotoku.
Ayang-Paːné
(Moti 5.1-12)
20 Bíkkol luyírsunékídíːdém kanggeːla bí lutoː
"Opannékídínga nolu ayang-paːné,
kapéné Ruːnék migomdokodé nolukké.
21 Ayang-paːnékídíːdé nolu séːko suːpag kénoladun,
kapéné nolu dotítíːtídopé dobegyéku.
Ayang-paːnékídíːdé nolu séːkobulu suːpag kabladun,
kapéné nolu yirbegyéku.
22 Ayang-paːnékídíːdé nolu édílo Taniːké Aoːké légaːpéd,
nolum taniyé tayumdoji, édílo nolum sappagdoji
odokké luka:doji,
odokké noluk aminém aiman kísapé lupagdoji.
23 Odo longédo méːpolange
odokké méːponam légaːpé sumníglang,
kapéné tayéng-amoːto nok paːpénam amandé bottéruːyé.
Édémpé buluk abukídíːdé lungor-lunékídíːdém ika.
Bottérun Méːdíré
24 Émpigeːla mirémnékídínga nolukkoloːpé mé:díré,
kapéné nolu méːpo ménganém pa:bíttobo.
25 Suːpakké aipé dobo -tíːbonamkídínga nolukkoloːpé méːdíré,
kapéné nolu kéno:la du:yéku.
Suːpakké yirnékíddínga nolukkolo:pé méːdíré,
kapéné nolu méːdírra kappaːyeku.
26 Méːdíré nolukkoloːpé
édílo takam taniyé noluk ainamém lubidagji,
kapéné édémí:pé buluk abukídíːdé aroman lungor-lunném ika.
Miruém Aya:nam
( Moti 5.38-48; 7.12a)
27 Émpige:la ngo nolum lubidung séːkobulu ngok agomém tadduːjiː Noluk miruém nolu aipé-méːlang, séːkobulu nolum tayumdagji buluk légaːpé ainém ibilang. 28 Nolum pelígném peyubilang, nolum aimasíːma:pé inékídíːdém kumbilang. 29 Séːkai nok migmo aborkolok pimílo, borkondoksin pikosulang. Séːkai nok gétémnam galugdém laːpagmílo, nok arangké génam galugdémsin laːdodém lutumyok. 30 Nokkolok koaːné appíngéméi bilang, odokké séːkai nok attarko la:mílo, édém kínggíp torpé kola laːladyoku. 31 Okkom amme nom iladbidokupé méːdon édémpag ilang.
32 Nolum aipé-méːnongém nolu aipé-méːmílo, nolu oko bottén agerko gerton? Kapéné séːkobulu bulum aipé-mé:dagji imurnésinei aipé-méːdag. 33 Odokké nolum aipé ibinékídíngoːdém nolu aipé ibimílo, nolu oko bottén agerko gerton? Kapéné édémpé imurnésin idag. 34 Odokké bíkkolok paːladruːyéku émna méːla bipomílo, nolu oko bottén agerko gerton? Kapéné imurnésin appíːdém paːladyéku émna méːla imurném bipodag. 35 Émpigeːla noluk miruém aipé-méːlang, bulum ainé agerém gerbilang, o:kaiko pangkupé émna méːma:pé bulum bipolang. Odo nok tayéːtok pangkupénam amandé bottéruːyé, odokké nolu Tayéːtok duːné Ruːnék ommaːpé iyé, kapilaːné bí aipai bimaːné, aisíːma:né taniyémsin aya:dag. 36 Noluk Ruːné Abubí kapé asin-aidagji, édémíːpé asin-ailang.
Ammem Kébaːbaːnam
(Moti 7.1-5)
37 Kébangém banggoyok, odo nolumsin kébangém baːma:yé. Ammem lupagyok, odo nolumsin lupagma:yé. Méːyinsulang, odo nolumsin méːyinsubiyé. 38 Bilang, nolumsin biyé. Aipé kíla, ní:síní:síːla, ségésékkurra biːpogdopé, nok albiyaːdo yarrígbiyé. Kapéné no oko kínanékokki kíla bidoji, édé kínnínodokki nolumsin kínala biyéku."
39 Bí bulum séː luyisunamsémsin lubitoː "Miglun taniːko migluné taniːkoném gígébolaːdonei? Bínyi annyidéi korungkolo oamaːyélang? 40 Luyírnédémyang luyírsunédé bottéyaːmang, émpigeːla séːkom kabodopé luyírbitagji, bí bím luyírnédémpé ilaːyéku.
41 Nok aíké amigdok duːné kundadém kaːsumaːpé kapé no nok bírodok amigdok takoddém kaːbegdun? 42 Kapé no nok bírodém lulangkan,'Bírra, ngo nok amig takoddém darpagbisoi émna,' édílo no aíéi nok aíké amigdok duːné kundadém ka:sumaːpé igela? Nolu séumonékídínga, noluk aíké amigdok duːné ísíng-attudém darpaksupoːto, odokké odo nolu noluk bírodok takoddém kangkanoːpé ka:begla darpagbiyépé.
Ísíng Amíngkolaː Odok Aːyédé
(Moti 7.16-20; 12.33-35)
43 Ainé ísíngé aiman aːyém e:laːmang, odokké aiman ísíngésin ainé aːyém e:mang. 44 Ísíngkoném odok aːyédokki kangkindag. Taniyé tajíg aːyém tangkané míːméné ísíng amíːlok pírmang, odokké angurém songkír tanglok pírmang. 45 Ainé taniːdé ainé attarém laːlendag okodém bík asin ara:bo léngkumtuːji, odokké aiman taniːdé aiman attarém laːlendag okodém bí bík asin ara:bo léngkumtuji. Kapéné asin araːbok biːpogla duːnamdém bík nappadokké lulendag.
Okum Moné Taniːannyidé
(Moti 7.24-27)
46 Ngok lunam agom apirkosin tadmaːpé, kapila nolu ngom 'Ruːtuma, Ruːtuma,' émna gogdon? 47 Ngokkoloːpé gíanggeːla ngok agomém tadgeːla édémbulum ikunédé kapé idagji édém ngo nolum léngkanbiyé. 48 Bí okum mola duːné taniːkonémpé idag, séːko oːrípé ngunbudgeːla kuntadém torné ílíng tayéːlo dísaːdagji. Édílo pumi-assé pungadoji, odokké okumdoːpé siyadé lungadoji émgom okumdém éngunmolamang, kapilaːné édém aiyopé aksaːtag. 49 Émpigeːla séːko ngok agomém tadgeːla tatkamdémpé ikumaːji bí séː taniːsémpé idag séːko kabodopé okumém aksaːmaːpé sulli tayéːlo mosadang. Édíloi siyadé édé okumdoːpé lungaːdoji, okumdé opagleddag odokké okumdém okkosin kamaːdopé níːmígníːsíkpagdag."