ɄIsaka ɨkʉmfuunya ʉYakovo
27
ɄIsaka ye aghosiipe, amaaso ghaake ghabofwike, akankemeela ʉmwanaake ʉmʼbele ʉEsau akati, “Mwanango.” Ʉmwene akɨtɨka akati, “Mwene, nɨlɨ apa.” 2 ɄIsaka akati, “Lolagha, lɨno nɨghosiipe, nambe ɨkɨghono ɨkya kʉfua ʉne nanɨkagwile. 3 Lɨno, ʉtoole imhalala saako ʉlʉte kʉ lɨhaka, ʉkafwɨme, nɨlie ɨnyama. 4 Ʉnhelekele ɨkyakʉlia ɨkɨnono, kɨno nɨkɨghanile, ʉndetele nɨlie. Nilonda pikʉkʉfuunya, pano nɨkyale pifua.”5 Neke ʉIsaka ye ijova isio nʉ mwanaake ʉEsau, ʉLebeka akava ipʉlɨkɨsia. ɄEsau ye alʉtile kufwɨma ɨkɨkanu, 6 ʉLebeka akamʼbʉʉla ʉmwanaake ʉYakovo akati, “Nɨpʉliike ʉnhaata ghwako ɨkʉmʼbʉʉla ʉEsau ʉnkʉlʉʉvo iiti, 7 ‘Lʉtagha ʉfwɨmɨle, nɨlie ɨnyama, ʉnhelekele ɨkyakʉlia ɨkɨnono, kɨno nɨkɨghanile, ʉndetele nɨlie. Pe nɨkʉfuunye pamaaso gha Mʉtwa ʉNgʉlʉve, pano nɨkyale pifua.’ 8 Lɨno mwanango, ʉmhʉlɨkɨsie! Sooni sino nɨkʉkʉvʉʉla, ʉvombaghe. 9 Ʉlʉte mʉ lɨpʉgha lya mhene, ʉndetele imhene inofu ivɨlɨ, neke nɨntelekele ʉnhaata ghwako ɨkyakʉlia ɨkɨnono kɨno akɨghanile. 10 Pe ʉntwalɨle alie, neke akʉfuunye ye akyale pifua.”
11 ɄYakovo akamʼbʉʉla ʉngʼina akati, “Ongo ʉnkʉlʉvango ʉEsau alɨ nʉ lwaghe ʉmʼbɨlɨ ghwoni, ʉne ʉmʼbɨlɨ ghwango mwololo! 12 Pamo ʉnhaata kyaɨkʉnyabasia, alole nave nɨkʉnsyanga. Apuo niiva nʉpiile ɨkɨghune, naniiva nʉpiile inyifuunyo.” 13 Ʉngʼina akamʼbʉʉla akati, “Ɨkɨghune kyako kisaghe kʉlyʉne. Ʉve ndavʉle nɨkʉvʉlile, lʉtagha ʉndetele imhene.”
14 Pepano ʉYakovo akalʉta kutoola imhene, akantwalɨla ʉngʼina. Ʉngʼina akateleka ɨkyakʉlia ɨkɨnono, kɨno akɨghanile ʉviise ʉIsaka. 15 Pe ʉLebeka akingila mʉnkate, akatoola amenda amanofu agha mwana ʉmʼbele ʉEsau, akamfwasia ʉmwanaake ʉnʼdebe ʉYakovo. 16 Akamfwasia ɨngʼhwembe ɨja mhene mʉ mavoko ni mbale inyoloolo isa singo. 17 Pe akampeela ʉmwanaake ʉYakovo ɨkyakʉlia ɨkɨnono ɨkio, nʉ nkate ghʉno antelekiile.
18 Pe ʉYakovo akantwalɨla ʉviise, akamʼbʉʉla akati, “Nhaata!” Ghwope akamʉla akati, “Isagha mwanango. Veeve veeni?” 19 ɄYakovo akamʼbʉʉla ʉviise akati, “Ʉne neene Esau, ne mwanaako ʉmʼbele. Nɨvombile ndavʉle ghwambʉʉla. Isagha ghukale ʉlie fino nɨfwɨmile, neke ʉfuunye.” 20 ɄIsaka akamposia akati, “Ongo ghwangwipe, ʉfwɨmile ndaani mwanango!” ɄYakovo akati, “ɄMʉtwa ʉNgʉlʉve, ʉNgʉlʉve ghwako, anhangile.”
21 Pe ʉIsaka akamʼbʉʉla akati, “Mwanango, veela nɨkwabasie, neke nɨkagʉle kuuti lweli veeve mwanango Esau ama jʉnge.” 22 ɄYakovo akamʼbelelela ʉviise, ghwope akamwabasia akati, “Ɨlɨsio, lya Yakovo; neke amavoko, gha Esau.” 23 Naakankagwile, ʉlwakʉva amavoko ghaake ghalyale nʉ lwaghe hwene gha nkʉlʉ ʉEsau. Mʉ ʉluo, akɨtɨka kʉkʉmfuunya. 24 Akamposia kange akati, “Kyangʼhaani ʉve veeve mwanango Esau?” Ghwope akɨtɨka akati, “Neene!” 25 Pe ʉviise akamʼbʉʉla akati, “Mwanango, mbesekesie ɨkyakʉlia ɨkio kɨno ʉfwɨmile, neke nɨkʉfuunye.” Pe ʉYakovo akamʼbesekesia ɨkyakʉlia, akalia, kange akamʉletela ʉlʉhʉʉje, akanyua.
26 Pe ʉviise akamʼbʉʉla akati, “Veela apa mwanango, ʉngumbatɨle.” 27 Pe ʉYakovo akamʼbelelela, akamʉghumbatɨla. Ʉviise ye avwene ʉlʉnuusi lwa mwenda lwa mwanaake, akamfuunya akati,
“Lolagha, ʉlʉnuusi ʉlwa mwanango
lʉhwene lʉnuusi lwa mʉghʉnda,
ghʉno ʉMʉtwa ʉNgʉlʉve alyaghʉfunyile!
28 ɄNgʉlʉve akʉpeele ʉlʉmi ʉlwa kʉkyanya,
nʉ vʉmofu vwa ɨɨsi,
kange akʉpeele ɨmota nʉ lʉhʉʉje lwinga.
29 Ifisina fikʉvombelaghe,
ɨɨsi sifughamaghe pamaaso ghaako.
Ʉvisaghe ntemi ghwa nnunanaavo,
avaana avadebe ava mama ghwako,
vafughamaghe pamaaso ghaako.
Ʉmuunhu jʉno ɨkʉkʉghuna, ghwope ighunua,
ʉmuunhu jʉno ɨkʉkʉfuunya, ghwope ifunyua.”
ɄEsau isʉʉma inyifuunyo
30 ɄIsaka ye amalile kʉkʉmfuunya ʉYakovo, najʉ Yakovo ye avʉkile, nakalɨngi ʉEsau ghwope akafika kuhʉma kufwɨma. 31 Akateleka ɨkyakʉlia ɨkɨnono, akantwalɨla ʉviise akati, “Lɨno nhaata! Ghwise ghukale ʉlie fino nɨfwɨmile, neke ʉfuunye.” 32 Ʉviise akamposia akati, “Veeve veeni?” Ghwope akamʉla akati, “Neene Esau, ne mwanaako ʉmʼbele.”
33 Bahapuo ʉIsaka akatetema fiijo. Akati, “Ghwe veeni jʉno aveele afwɨmile na kʉkʉndetela ɨnyama? Ʉne ye nɨveele nɨliile, ye ʉkyale pifika. Nɨmalile pikʉmfuunya, kyangʼhaani ifunyua.”
34 ɄEsau ye apʉliike amasio gha viise, akalɨla fiijo vwɨmɨla ʉvʉvafi ʉvʉvaha mʉ mwojo ghwake, akamʼbʉʉla ʉviise akati, “Ghwe nhaata, nisʉʉma ʉfuunye na jʉʉne!” 35 Neke ʉIsaka akamʼbʉʉla akati, “Ʉnnunaavo isile, asyangile, atolile inyifuunyo saako.”
36 ɄEsau akati, “Fye nambe itambʉlua Yakovo!a Asyangile kavɨlɨ! Akatolile ʉvʉhaasi vwango ʉvwa kuuva mʼbele, kange lɨno atolile inyifuunyo sango!” Pe akamposia ʉviise akati, “Lɨno, ʉne nʉndekiile nambe ʉlufuunyo lʉmo?”
37 Ʉviise akamwamʉla akati, “Nɨmʼbɨkile kuuva ntemi ghwako, na vanyalʉkolo vaake vooni, nɨvavɨkile kuuva vavombi vaake. Nɨmpeliile ɨmota ja fiinu nʉ lʉhʉʉje. Lɨno mwanango, nisivombe kɨki vwɨmɨla ʉve?” 38 ɄEsau akamposia ʉviise akati, “Ghwe nhaata, kwe kuuti ʉlɨ nʉ lufuunyo lʉmo lwene? Ghwe nhaata, ʉfuunye na jʉʉne!” Pe akalɨla fiijo. 39 Pe ʉviise akamʼbʉʉla akati,
“Ghukukalagha mʉ ɨɨsi ɨsila fundila,
ghuvisagha kʉtali nʉ lʉmi ʉlwa kʉkyanya.
40 Ghukavagha ifiinu fyako vwɨmɨla ɨlɨlʉgʉ,
kange ghʉkʉmʼbombelagha ɨmbombo ʉnnunaavo.
Neke ghuliiva ʉlamwile kukwavʉka,
ghulivʉʉka mʉ vʉtemi vwake.”
ɄYakovo ɨkʉnkɨmbɨla ʉEsau
41 Pe ʉEsau akankalalɨla ʉYakovo vwɨmɨla inyifuunyo sino apelilue nʉ viise. Akasaagha mʉ mwojo ghwake kuuti, “Ɨkɨghono ɨkya kʉnsyɨla ʉnhaata ghwango kɨlɨ piipi. Tʉngamale pilɨla ɨfua, nɨkʉmʼbuda ʉnnunavango ʉYakovo.”
42 Neke ʉLebeka akavʉlua ʉvʉfumbue vwa Esau, akasuungʼha ʉmuunhu kʉkʉnkemeela ʉYakovo, akamʼbʉʉla akati, “Mwanango, ghulolelelaghe! Ʉnkʉlʉʉvo ʉEsau ilonda kumalɨla ɨlyojo mʉlwa kʉkʉbuda ʉve. 43 Lɨno mwanango, ʉmhʉlɨke: Ʉkɨmbɨlɨle kwa lʉmbʉlyango ʉLabani kʉ lɨkaaja ɨlya Halani. 44 Ghukale ʉkuo ʉnsiki nʼdebe kuhanga ɨngʼhalaasi ja nkʉlʉʉvo jɨsile. 45 Ɨngʼhalaasi jaake jɨngasile, na kusyemua sino ʉkamʼbombiile, nisuungʼha ʉmuunhu akʉtoole. Nanilonda nɨfwɨlue numue mweni ɨkɨghono kɨmo.”
46 Pe ʉLebeka akamʼbʉʉla ʉIsaka akati, “Ʉne nipumuka fiijo mʉ mwojo ghwango vwɨmɨla avadala ava, aVahiti,b vano atolile ʉEsau. Nave ʉYakovo ghwope itoola ʉnʼdala ʉmo mʉ Vahiti, kweluuva ʉlʉvʉmbʉlɨlo lʉki mʉ vwʉmi vwango?”