Yakubaẁ tĩɛ̃ wù tãnkuuraaba Misɩra yiɛgu
42
Ǹ-ya Yakubaw ba Kanãã yiɛgu, wù gáa nɔ̃ wa dũmmã nàa Misɩra yiɛgu, wú waa nǝ̃ wù tãnkuuraaba: «Ɲi járrá ǹ-nǝ̃ǝ̃ ɲì ɲĩɛ̃ nã hamã nã-ì? 2 Mǝ̃̀ nṹɔ̃́ wà dũmmã nàa Misɩra yiɛgu, kã́ã̀ ɲi ga sǝ̃ǝ̃ mãdamã gɩ̀ sùɔ́gɩ nã ɲí jo. Gɩ̀-lǝ gɩ̀ nã, yi ji ba nũmǝ̃nãw, yi síì kurǝǝ.»3 Yisefu vũnvãnãã nũɔ̃sɔ̃ẃ suro kã Misɩra yiɛgu, bà ga sǝ̃ǝ̃ dũmmã. 4 Yakubaẁ sáa hũɔ̃ ǹ-ya Yisefu hǝ̃ǝ̃w Bɛ̃nsamɛ̃ẃ kã bá ta nǝ̃ wù vũnvãnããba. Nã̀ã wa, wù yáá wù sɔ̃ wà diibɩblardaarɩ báa ga hi-yǝ. 5 Nũmmã̀ mãã mã̀ yáá Kanãã yanɲã min nã, Isɩrayɛl byanããbá kãã gbǝraa nǝ̃ dũsǝ̃ǝ̃rǝ̃ǝ̃daba Misɩra yiɛgu.
Yisefuẁ tasǝraa wù vũnvãnããba nã
6 Yisefuw yáá Misɩra yuugɩ nã. Wùú yáá wù ce bá ba bà suur dũmmã bà hã gɩ̀ yiɛntaaba min. Yisefu vũnvãnããbá juo kuulǝǝ ǹ-tɩsɩnǝ̃ǝ̃ bà yigasǝrɩ nã fuwɔ ɲũũrũũgu. 7 Yisefuẁ gáa yii ǹ-da wù vũnvãnããba, wú fǝ̃ǝ̃-ba, nǝ̃ wù-lǝ wù sáa hũɔ̃ ǹ-fɩr wù hla nǝ̃-ba. Wú nãlĩɛ̃ bà nã wà: «Ɲi hlǝ́rá haa-ì?» Bá siɛ-yǝ wà: «Yi hlǝ́rá Kanãã yiɛ-i, yì jo yì ji sǝ̃ǝ̃ dũmmã.» 8 Yisefuẃ fǝ̃ǝ̃-ba, nǝ̃ bà-lǝ bà sáa fǝ̃ǝ̃-yǝ.
9 Yisefuẁ yáá cɔ gùú dãnsǝ̃lãga nã, bà cɔ̃mmã nã, wú kãnãã gà nã. Wú waa nǝ̃-ba: «Ɲimãã, ŋmãndǝ̃ǝ̃taa-i, nǝ̃-ɲã́ã̀. Ɲã wa ɲã juo ŋmã ǹ-dǝ̃́ǝ̃̀ yì yiɛgu, ǹ-da ǹ-fǝ̃ǝ̃ gùú mãã gɩ̀ ji gǝǝ ǹ-ce yì yiɛgɩ́ duruu.» 10 Bá siɛ-yǝ wà: «Nĩĩgu sǝ yuuntii. Yi júó yì ji sǝ̃ǝ̃ dũm dɩndɩn-i. 11 Hãmĩĩ min tiiyǝw dɩn tãnkuuraa-i nǝ̃-yáà. Ŋmãndǝ̃ǝ̃taa sǝ nǝ̃-yáà, covĩĩba-i nǝ̃-yáà.» 12 Yisefuẃ fǝ̃ǝ̃ ǹ-waa nǝ̃-ba wà: «Kwasǝ-i, ɲi jo ɲì ji ŋmã ǹ-dǝ̃́ǝ̃̀ ǹ-fǝ̃ǝ̃ gùú sɔsǝrii mãã dɩ̀ ji gǝǝ ǹ-ce yì yiɛgɩ́ duruu-i.» 13 Bá hla nã̀ã waa wà: «Tiiyǝw dɩn tãnkuuraa-i nǝ̃-yáà, yi hlǝ Kanãã yiɛ-i. Yi yáá tãnkuuraa nũɔ̃sɔ̃ nǝ̃ bà hǝ̃ǝ̃l-i yì tǝw saa. Yi wuusaalẃ nàa yì tǝw tuɔra, nǝ̃ wudiɛẁ náalá.» 14 Yisefuẃ waa nǝ̃-ba wà: «Mǝ̃̀ wáalá-dǝ nǝ̃-ɲã́ã̀, mǝ̃́ wa ɲimãã ŋmãndǝ̃ǝ̃taa-i. 15 Mǝ̃̀ ji dǝ̃ǝ̃-ɲã́ã̀ ǹ-ne ǹ-da ǹ-fǝ̃ǝ̃ sulammã: Misɩra yuuntigǝ̃ngã'n yiirɩ nã, ɲi síì hlǝ níɛ́, nã́ã́ ɲì hǝ̃ǝ̃w sáa jo. 16 Tĩ́ɛ̃lã̀ curo dɩnẃ kã ǹ-ga jo nǝ̃-yǝ, nǝ̃ ɲì dɩgaliɛẃ ba kasoduugɩ nã. Wu-ń ga jo nǝ̃-yǝ, mǝ̃̀ ji fǝ̃ǝ̃ gùú nã-i wa ɲi wáalá sulam-i. Dɩ̀-lǝ dɩ-ń ba dɩ̀ sáa ce, gɩ̀-lǝ mǝ̃ ji wa yuuntigǝ̃ngã'n yiirɩ nã wà ŋmãndǝ̃ǝ̃taa-i nǝ̃-ɲã́ã̀.» 17 Wú dii bà min kasoduugɩ nã bãnɲã siɛl.
18 Gɩ̀ bãnɲã siɛlnã yuugu, Yisefuẃ waa nǝ̃-ba: «Mǝ̃n sɔ̃ Dũnnũ nã, nǝ̃ ɲi mãã ɲì saa ɲí ce dìí mãã ǹ-da ǹ-ba nũmǝ̃nãw dɩ̀-i nnĩĩ: 19 Covĩĩba nǝ̃n ba nǝ̃-ɲã́ã̀, yáalà curow dɩnẃ ba dìɛ kasoduugɩ nã, nǝ̃ badaabá maar nǝ̃ wuuri ǹ-ga hã ɲì suɔntaabaa mãã dàa nũmmã nã. 20 Nǝ̃ ɲí ver ɲí jo nǝ̃ ɲì hǝ̃ǝ̃ min, gɩ̀-lǝ gɩ̀ nã, mǝ̃̀ ji hũɔ̃ wà ɲi sǝ̃n bǝr kwasǝ sǝ, curo'n síì ku ɲì sǝ̃ǝ̃nã.» Bá hũɔ̃-dǝ.
21 Nã̀ã fǝ̃ǝ̃ ǹ-ba bà waa nǝ̃ bà ɲĩɛ̃ bà tammã nã wà: «Ɲi díɛ́, yi cíé dìí mãã yì hǝ̃ǝ̃ Yisefu nã, dìí jáa ba dɩ̀ hlǝ yì nã nnĩĩ. Wù bla wù kaal wa yí sɔ̃ wù hujãndi, yi sáa nɔ̃ ǹ-hã-yǝ, gùú cíé ywaruu gúɔ̀gɩ́ juo ba gɩ̀ hi-yáà.» 22 Gɩ̀-i, Wurbɛnẃ waa nǝ̃-ba wà: «Mǝ̃̀ sáá mǝ̃̀ waa nǝ̃-ɲã́ã̀ mǝ̃́ wa ɲí báa ce tãnkuur wáà nǝ̃ diibɩblaari, ɲí hla ɲi sáa nɔ̃ ǹ-hã-m wùú kúúcɔ̃mmã jáa ba mã̀ hlǝ yì nã nnĩĩ.» 23 Cãwaaverraẁ mãã wù yáá dàa bà sǝ̃ǝ̃gɩ nã, gɩ̀-i bá ba bà ne wà Yisefuw sǝ̃n nɔ̃ bà yiɛ'n tammã. 24 Wú fǝ̃ǝ̃ ǹ-ta ǹ-hal bà nãã, ǹ-kãã ba wù kaal.
Yakuba byanããbà ver ǹ-kũũ Kanãã yiɛgu
Yisefuẁ gáa kaal ǹ-tã wú ver ǹ-jo bà nãã, ǹ-juo wanãã nǝ̃-ba, nã̀ã blǝ Simeyɔ̃, ǹ-vaa-yǝ bà yinɲã nã, ǹ-dii-yǝ kasoduugɩ nã. 25 Yisefuẃ fǝ̃ǝ̃ ǹ-waa nǝ̃ wù mããcieraaba: «Díilà dũmmã bluu báàba bɩgatãnããbá yurǝǝ. Curo wo curo, wù júó nǝ̃ gùú jinɲã wù ji sǝ̃ǝ̃ dũmmã, ɲí dii-ɲã wù bɩgatĩɛ̃ nã, nǝ̃ ɲí hã-ba nǝ̃ wuuri, bá ga ba bà wuu bà wáà hlũũgu.» Bá ce-dǝ nĩĩgu. 26 Yisefu vũnvãnããbá tuu bà dũmmã ǹ-piɛ bà kǝkũmnããba drɔ ǹ-ta. 27 Bà gáa hi sùɔ́dagǝ yisuɔgu, bá hiraa wà bá cɔ gɩ̀ sùɔ́gɩ nã, wudiɛẃ fɩr wù bɩgatĩɛ̃ nũɔ̃gu wa wu hã kǝkũm nǝ̃ wuuri, ǹ-da wù jinɲã bɩgatĩɛ̃ nũɔ̃gɩ nã. 28 Wú waa nǝ̃ wù nãbɩgaaba: «Níyà bà vérrá mǝ̃n jinɲã ǹ-dii-ɲã mǝ̃̀ bɩgatĩɛ̃ nã.» Bà kusunɲã́ gaala nã, gbǝrsǝrɩ́ blǝ-ba, bá ba bà waa nǝ̃ bà ɲĩɛ̃: «Dũnnũẁ jáa ba wù ce hãmĩĩ-lǝ danii nnĩĩ?»
29 Bà gáa kãã hi bà tǝ Yakubaw nãã Kanãã yiɛgu gùú nã mãã, kuu wo kuu mãã gɩ̀ cíé, bá taa-gǝ ǹ-ja-yǝ. 30 «Misɩra yuuntiiẁ nã́lĩ́ɛ̃ yì nã wà ŋmãndǝ̃ǝ̃taa-i nǝ̃-yáà. 31 Yí waa nǝ̃-yǝ wà hãmĩĩ sǝ ŋmãndǝ̃ǝ̃taa, covĩĩba-i nǝ̃-yáà. 32 Yi yáá tãnkuuraa nũɔ̃sɔ̃ nǝ̃ yì hǝ̃ǝ̃l-i yì tǝw saa. Yi wa wù dɩnw náalá nǝ̃ yì hunperw nàa yì tǝw nãã Kanãã yiɛgu. 33 Biɛ wáá wa wù-lǝ caa wú fǝ̃ǝ̃ yi-ń ba covĩĩba nǝ̃n ba. Wú ce yi ya curow dɩnẃ ba dàa gɩ̀ sùɔ́gɩ nã, nã̀ã jo nǝ̃ wuuri ǹ-ji hã yì suɔntaabaa mãã dàa nũmmã nã. 34 Nã̀ã ver ǹ-kã nǝ̃ yì hunperw. Gùú nã-i, wù ga fǝ̃ǝ̃ wa ŋmãndǝ̃ǝ̃taa sǝ nǝ̃-yáà, wà nǝ̃ covĩĩba-i nǝ̃-yáà, wà wu ga hã-yáà nǝ̃ Simeyɔ̃w, nǝ̃ gɩ̀-lǝ gɩ̀ nã, wu ga ya yi ba yì ce cǝruugu wù yiɛgu.»
35 Bà gáa jur bà bɩgatãnããba, curo wo curo, wú ne ǹ-da wù jinɲã bɩgatĩɛ̃ kusuugɩ nã. Bà gáa da jinɲã bà bɩgatãnããba nã, gbǝrsǝrɩ́ blǝ-ba halle bà tǝ Yakuba yo.
36 Bà tǝ Yakubaẃ waa nǝ̃-ba wà: «Ɲi gúulá mǝ̃̀ tãnkuuraaba hǝ̃ǝ̃lba nã. Mã́ã-i mǝ̃̀ sǝ nǝ̃ Yisefu, mã́ã-i mǝ̃̀ sǝ nǝ̃ Simeyɔ̃ yo, nã̀ã ver wa ɲi jo ɲì ji hũɔ̃ mǝ̃̀ hunper yo! Cɔ̃m wo cɔ̃mmã̀ jo mã̀ suu mã́ã nã-i.» 37 Wurbɛnẃ waa nǝ̃ wù tǝ wà: «Mǝ̃-ń ba mǝ̃̀ sáa ga ver ǹ-jo nǝ̃ Bɛ̃nsamɛ̃w, ń blǝ mǝ̃̀ byanããba hǝ̃ǝ̃l báà mãã nnĩĩ, ń ko-ba. Dii-yǝ mǝ̃̀ nãkruɔgɩ nã, mǝ̃̀ ga ver nǝ̃-yǝ ǹ-ji hã-n.» 38 Yakubaẃ hla wa: «Mǝ̃̀ bíɛ́ síì da ǹ-kã. Wù vũnvũɔ̃ẁ kúú, wùú dɩndɩn yánã́ã mǝ̃̀ saa. Nǝ̃ diibɩblardaarɩ-ń ga hi-yǝ hlũũgɩ nã, mǝ̃̀ vǝ̃́ǝ̃lã́ ǹ-hi gùú sùɔ́guu mãã nnĩĩ, hujãncɔ̃mmãã ji ce mǝ̃́ ku.»