Zeezi kenú tɩɩ ko cáánʋ́ karmɩbɛlɛ balpɛ
21
1 Ɛ́ har rɩ́ mɛ́, Zeezi báá kenú tɩɩ ko cáánʋ́ karmɩbɛlɛ, mʋʋ ná ɓa háá yɩ́rɛ Tiberiyadi nʋɔ.
Nóú há mákʋ́ tɩɩ cáánɩ́wɔ́ ɛ́.
2 Ʋ karmɩbɛlɛ nyáŋ nɛ́ fa kúé hé náŋá mɛ́:
Sɩmɔŋ Pɩɛrɛ, rɩ́ Toma ná ɓa háá yɩ́rɛ bilɔɔ, rɩ́ Natanayɛl ná há lɛ́ Kana, Galiile* tíé, rɩ́ Zebede bɛlɛ, arɩ́ Zeezi karmɩbɛlɛ ná náŋa bɛllɛ.
3 Ɛ́ nɛ́ Sɩmɔŋ Pɩɛrɛ bʋ́lʋ́ náŋa rɩ́ bʋlɛ́:
«Ŋŋ́ mʋ́ rɩ́ŋ kɛsɛ náŋwʋlɛ́ nɛ́.»
Ɛ́ nɛ́ náŋa ná má sɛ́:
«Á má sɩ́ tɩ́ŋɩ́ mɛ́ mʋ́.»
Ɛ́ nɛ́ ɓa wuu mʋ́, a pi nyiidabore zʋ nyii.
Amá ɛ́ tɩ́taŋ é, ɓa wɩ náŋwʋlɩ́ balá má kené.
4 Tɔ́ɔ́ há kúé aá pʋl, Zeezi kúó mɩŋ nyii ná nʋɔ, ká ʋ karmɩbɛlɛ wɩ ɛ̃ rʋ́ʋ́ nɛ́.
5 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bɔ́sɩ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Ŋ bɛlɛ, ɩ́ wɩ náŋwʋlɛ́ kɛ́sɛ́ rɩ́ yá?»
Ɛ́ nɛ́ ɓa sɛ́:
«Aɩ́.»
6 Zeezi bʋ́lwɔ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ yóíwa fíílé, nyiidabore néduu cɔɔ rɩ́, ɩ́ sɩ́ ɓʋ́ náŋwʋlɛ́.»
Ɓa ɓɩɛ́na yo fíílé ná.
Náŋwʋlɛ́ zʋʋ sú, ɓa wʋ́ʋ́ wuo kaa pɔsɛ aá lɛ nyii mí.
7 Zeezi karmɩbio ná ʋ há cóú kɩ́ŋkáŋ, ʋ bʋl Pɩɛrɛ rɩ́ bʋlɛ́:
«Nyuutɩna nɛ́!»
Pɩɛrɛ há nɩ́ɛ́, rɩ ɓa sɛ́ Nyuutɩna nɛ́ ná, ʋ fa ha wúrkú gɛrɔ tá, ɛ́ nɛ́ ʋ pii su, a ɓéri cíksi nyii sɩɛrʋ aá mʋ́ Zeezi rɩ́.
8 Ká ʋ náŋa ná kuosi nyiidabore, a pɔsɛ fíílé ná rɩ́ náŋwʋlɛ́ ko lɛ.
Ɓa rɩ́ gíŋgiŋí fa wɩ bol, ká a anɛ mɛ́ɛ́tɩr zɔlɔ.
9 Ɓa há lɩ́ɛ́ tuwi tíé, ɓa ná níŋ rɩ ɓa márɔ́; a wasɛ náŋwʋlɛ́ sakɛ, ká dɩpɛ́ŋ má bil.
10 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋ́lwɔ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ lɩ́sɛ náŋwʋlɛ́ ná, ɩ́ há kɛ́sɛ́ mʋ́l néé mí, náŋa kaa ko rɛɛ́.»
11 Ɛ́ nɛ́ Sɩmɔŋ Pɩɛrɛ mʋ́ zʋ nyiidabore ná sɩɛrʋ, a pɔsɛ fíílé ná náŋwʋlɛ́ há súé, a lɩɩ yo tíé.
Náŋwʋ́zeŋsi zɔlɔ mɛɛ́sɛllɛ rɩ́ fí rí botoro ní fa mɩ́ŋ ráŋ.
Náŋwʋlɛ́ rɩ́wɔ́ káŋ wuu, fíílé ná wɩ cɔ́nnɛ́.
12 Zeezi sɩɛ́ bʋ́lwɔ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ ko dí.»
Zeezi karmɩbɛlɛ ná oro wuu wʋ́ʋ́ bɔ́sɛ́, a bʋlɛ́ áŋ rɩ́ kɔ́ʋ́; ɓa wuu ɩ́ɔ̃́ zɩŋ rɩ́ Nyuutɩna nɛ́.
13 Ɛ́ nɛ́ Zeezi tuu peri, a pi dɩpɛ́ŋ pɔ́wɔ́, a pi náŋwʋlɛ́ má pɔ́wɔ́, rɩ́wɔ́ dí.
14 Zeezi há bɩ́rɛ́ isi sʋʋ mɛ́, a mákʋ́ tɩɩ cáánʋ́ karmɩbɛlɛ, naasɩ́ botoro mí ní ɛ́.
Zeezi rɩ́ Pɩɛrɛ wɩ́ɛ́
15 Ɓa há díé tenni, ɛ́ nɛ́ sɩɛ́ ká Zeezi bɔsɛ Sɩmɔŋ Pɩɛrɛ bʋlɛ́:
«Zaŋ* bio Sɩmɔŋ,* ɩ cóŋ kɩ́llɛ nɩɛ nyáŋ rɛ́?»
Ɛ́ nɛ́ ʋ sɛ́:
«Óó!
Nyuutɩna, ɩ ɩ́ɔ̃́ rɩ́ŋ kení wɩ́ɛ́ rɛ́.»
Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́ʋ́:
«Bélíŋ pewiisi mí.»
16 Ká Zeezi baa bɔ́sʋ́ bʋllɛ mɛ́:
«Zaŋ bio Sɩmɔŋ, ɩ cóŋ rí?»
Ɛ́ nɛ́ ʋ sɛ́:
«Óó!
Nyuutɩna, ɩ ɩ́ɔ̃́ rɩ́ŋ kení wɩ́ɛ́ rɛ́.»
Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́ʋ́:
«Nʋ́ɔ́lɩ́ŋ pieŋse*.»
17 Zeezi baa bɔ́sʋ́ naasɩ́ botoro mí bʋlɛ́:
«Zaŋ bio Sɩmɔŋ, ɩ keníŋ wɩ́ɛ́ rɛ́?»
Pɩɛrɛ sɩɛrʋ zɔkɛ, Zeezi há bɔ́sʋ́ naasɩ́ botoro mí a bʋ́lɛ́:
«Ɩ keníŋ wɩ́ɛ́ rɛ́?»
Ɛ́ nɛ́ ʋ sɛ́:
«Nyuutɩna, ɩ ɛ̃ wɩ́ɩ́ wuu ní, ɩ ɩ́ɔ̃́ rɩ́ŋ cóí rí.»
Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Bélíŋ pieŋse* mí.
18 Taŋá nɛ́ ŋ bʋl aá pɛ́ɩ́:
ɩ fa há ká heŋbié, ɩ tɩɩ nɩ́ɩ́ vɔ́wɩ́ tɩŋa vɔwɛ́, aá mʋ́ ráŋ ná ɩ há có; amá ɩ háá kóó nɩɩnɛ, ɩɩ́ á rɩ́ɩ́ kánɩ́ vaŋsɛ ɓɔ́ nɛ́, ká rɩ́ nɛ́ŋ rɛ́ vɔ́wɩ́ tɩŋa vɔwɛ́ pɛ́ɩ́, a kánɩ́ mʋ́ ráŋ ná ɩ há wɩ có rɩɩ mʋ́ɔ́.»
19 Zeezi bʋ́l ɛ́ wɩ́ɛ́, rʋ́ʋ́ máŋsɛ sʋʋ ná duo mí, Pɩɛrɛ háá á rʋ́ʋ́ sʋwɛ, a píŋsi Wɩɩsɛ nɛ́.
Ɛ́ nɛ́, ká Zeezi bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Tɩ́ŋɩ́ŋ mɛ́.»
Zeezi há cóú karmɩbio oro kɩ́ŋkáŋ, wɩ́ɛ́
20 Pɩɛrɛ bɩ́rɔ́ bélú har rɩ́, a ná Zeezi karmɩbio ná, ʋ há cóú kɩ́ŋkáŋ, rʋʋ́ kó.
Zeezi rɩ́wɔ́ kal oro háá dí ɓɩdííli, ɛ́ karmɩbio ní fa pɩ́ Zeezi naasɛ mɛ́, ká bɔ́sʋ́ bʋlɛ́:
«Nyuutɩna, áŋ rɩ́ já rʋ́ʋ́ kánɩ́ pá?»
21 Pɩɛrɛ sɩɛ́ há nóú ɛ́, ɛ́ nɛ́ ʋ bɔsɛ Zeezi:
«Nyuutɩna, ká báálɔ né má, beé rí á rʋ́ʋ́ pérú?»
22 Ɛ́ nɛ́ Zeezi sɛ́:
«Rɩŋ nɛ́ có rʋ́ʋ́ mɩŋ a kaá jáŋ bɩrkoe, ʋ kɛ́ɩ́ wɩ́ɩ́ rɛ́?
Ɩ é tɩ́ŋɩ́ŋ mɛ́!»
23 Ɛ́ nɛ́ ɓa bʋl ɛ́ wɩ́ɩ́ la dɩhɩ̃́ wuu Zeezi laadííre sɩɛrʋ, a bʋlɛ́ rɩ́ ɛ́ karmɩbio é waá sʋwɛ.
Ká Zeezi wɩ Pɩɛrɛ rɩ́ bʋ́lɛ́ bʋlʋ́ waá sʋwɛ má, ʋ taŋá sɛ́:
«Rɩŋ nɛ́ có rʋ́ʋ́ mɩŋ a kaá jáŋ bɩrkoe, ʋ kɛ́ɩ́ wɩ́ɩ́ rɛ́?»
24 Ɛ́ karmɩbio tɩɩ nɛ́ césí wɩ́ɛ́ nyáŋ, a pʋ́ŋsɛ hé kɛnɔ mɛ́.
Á sɩɛ́ ɩ́ɔ̃́ rɩ́ wɩ́ɛ́ ná wuu ʋ há bʋ́lɛ́, ɓa ká taŋá rɛ́.
Dɩgúlli
25 Zeezi ha tʋ́ŋ tʋtʋmɛ́ náŋa ɓɩkana má.
Rɩ ɓa sɛ́ rɩ́wɔ́ césíwó wuu, balá baláwa, rɩ́wɔ́ pʋ́ŋsɛ hé kɛnnɛ mɛ́, ɛ́ kɛnnɛ sɩ́ sú dúníé, rɩ́ dɩbilí má tɩɩ sɩ́ mɩ́nʋ́.(7.35) Zuwifiwa ná há pɩ́sɛ́ (Zaŋ 7.35) Wɩɩsɛ fa tɩ́ŋ Moyizi mí bʋl pá Ɩzɩrayɛl duo nɩɛ bʋlɛ́ rɩ́ ɓa vɔ́ʋ́ nʋɔ wɩ́ɛ́, a wʋ́ʋ́ kíŋse tɩŋ, rʋ́ʋ́ sɩ́ lo rí dɩŋdɔma ko ŋmásɩ́wɔ́, rɩ́wɔ́ fá pɩsɛ náŋá mɛ́, a mʋ́ aá zʋ zʋ́zʋ́llɛ.
Ɛ́ nɛ́ sɩɛ́ ɓɩɛ́na pérí Zuwifiwa.
Zeezi mɩnɛ́ mɛ́, rɩ ɓa ɓɩkana ha mɩŋ Gɩrɛkɛwa tíé ní.(19.20) Latɛŋ (Zaŋ 19.20) Romi tɩ́náwa liŋó ní.
Ɓa há ɓásɛ Zeezi dagɛsɛ́ ná daha, ɓa pʋ́ŋsɔ́ bʋlɛ́:
Nazarɛtɛ Zeezi, Zuwifiwa kuóro, a pii ɓásɛ dagɛsɛ́ ná nyúú rí.
Ɓa pʋ́ŋsɛ ɛ́ wɩ́ɩ́ líŋsi botoro mí ní:
Ebirewa liŋó mí, Romi tɩ́náwa liŋó mí, arɩ́ Gɩrɛkɛwa liŋó mí.(19.39) Álʋ́wɛ́sɛ (Zaŋ 19.39) Álʋ́wɛ́sɛ ká lúrí rí.
Tuu oro wiiló há kɛ́ŋ sɔ́ŋ nɛ́, ɓa kaá a ɛ́ luri.
Zuwifiwa píwó ní mɩ́sɛ lɛlɔ ká pii mʋ́ aá hu.