Kuóro Nebikanezaare dʋ́ŋdʋ́ʋ̃́ duose wɩ́ɛ́
2
1 Kuóro Nebikanezaare kuorí bɩŋsɛ bɛllɛ nyúú mí ní, ʋ duosi duose. Ɛ́ duose víŋsú sabɩɩna, ʋ pɛ́ dóŋ aá gúl. 2 Ɛ́ nɛ́ ʋ a ɓa yɩ́rʋ́ tɔ́ɔ́ tɩɩwa, múúlínaáára, hɩla rɩ́ vʋra rɩ́wɔ́ ko lɩ́sɛ ɛ́ duose mʋ́l pɔ́ʋ́. Ɓa wuu há kúé hé náŋá mɛ́ kuóro sɩ́ɛ́, 3 ʋ bʋ́lwɔ́ rɩ́ a bʋlɛ́: «Duose ní ŋ duosi ʋ fuklíŋ baŋcɩla. Ŋ sɩɛ́ có rɩ́ɩ́wa makɛ ɛ́ duose a páŋ.» 4 Vʋra ná bʋl kuóro rɩ́ Aramɛ nɩɛ liŋó mí a bʋlɛ́: «Kuóro, rɩ́ Wɩɩsɛ pɛ́ɩ́ mɩgbó! Césí duose ná pɛ́ɩ́ tʋtʋnna, á sɩ́ lɩ́sʋ́ mʋ́l pɛ́ɩ́.» 5 Ɛ́ nɛ́ kuóro sɛ́: Ŋ sɩ́ a rɩ́wɔ́ kɛ́sɩ́ɩ́wa, a tóksi múnémúnéwa, ká búksííwa jɩɩsɛ má rɩ́wɔ́ a dúŋdúóme, rɩɩ́wa nɛ́ wɩ duose ná mákɛ́ ká lɩ́sʋ́ mʋ́l páŋ. Ŋ sabɩɩna nɛ́ ɛ́. 6 Amá rɩɩ́wa nɛ́ makɛ duose ná ká lɩ́sʋ́ mʋ́l, ŋ sɩ́ píŋsíwa ká dí zile rɩ́rʋ́ duó wuu pɛ́ɩ́wa.» Ɛ́ wɩ́ɛ́, ɩ́ mákɛ duose ná arɩ́rʋ́ mʋ́l páŋ.7 Bʋllɛ nyúú mí, vʋra ná báá bʋl kuóro rɩ́ a bʋlɛ́: «Kuóro, áá sʋ́lɩ́ rɛ́, makɛ duose ná a pɛ́ɩ́ tʋtʋnna, ráá lɩ́sʋ́ mʋ́l pɛ́ɩ́. 8 Ɛ́ nɛ́ kuóro sɛ́: «Ŋ ɩ́ɔ̃́ rɩ́ɩ́wa ja gbel ní, beé wɩ́ɛ́, ɩ́ nóú rɩ́ŋ sabɩɩna ná ŋ há lɩ́sɛ́ duókó. 9 Rɩ́ɩ́wa nɛ́ wɩ duósé ná ŋ há duósé mákɛ́, ká vʋʋrɛ ko bʋ́l wɩ́yɔ́ɔ́wa rɩ́ nyɛ́wɩ́ɛ́, a jɩ́já rɩ tɛ́ŋ daarɛ, ɛ́ wɩɩla balá nɩ́ɩ́ péríwa wuu. Ʋ ná há wéró nɛ́ ká, rɩ́ɩ́wa makɩ́ŋ duóse ná páŋ, ɛ́ é, ŋ sɩ́ zɩ́ŋ rɩ́ɩ́wa wóú mʋ́l lɩ́sɛ aá páŋ.» 10 Ɛ́ nɛ́ vʋra ná báá bʋlɛ́: «Kuóro, dúníé né wuu mí, nɩbíŋ too a wóllí wɩ́ɩ́ né duó mʋ́l aá lɩ́sɛ. Á wɩ kuór néé, rʋ́ʋ́ có rʋ́ʋ́ píŋ, a ká dóé mɔ́ ɛ́ rɛ́ɛ́ má, rʋ́ʋ́ pi nyɛ́ wɩ́ɩ́ a bɔsɛ tɩɩwɔ, vʋrɔ ɛ́ rɛ́ɛ́ má muulinaarɔ. 11 Kuóro wɩ́jaalɩ́ né zímó: Nɩbíŋ too, a wolli kuóro sɩ́ɛ́ cɛ́, aá lɩ́sɛ wɩ́ɩ́ né mʋ́l, rʋʋ nɛ́ to wɩŋsa dʋŋɔ, ɓa má sɩɛ́ há tó nɩbííne sɩ́sɩ́ɛ́nnʋ́wa.» 12 Ɛ́ nɛ́ kuóro cɔ́ɛ́ caasɛ isí kɩ́ŋkáŋ, ʋ pá nʋɔ rɩ́wɔ́ ɓʋ́ʋ́sɛ Babɩlɔ́ɔ́nɛ zɩmɛ́tɩ́náwa ná wuu. 13 Ɓá bʋ́lwɔ́ ɓʋ́ɩ́ wɩ́ɛ́ la dɩhɩ̃́ wuu, rɩ́wɔ́ sɩ́ ɓʋ́ʋ́sɛ Babɩlɔ́ɔ́nɛ zɩmɛ́tɩ́náwa. Ɓa sɩɛ́ jɩ́já Danɩɛl rɩ́rʋ́ naŋnɔ́ŋsɛ má rɩ́wɔ́ ɓʋ́ʋ́sɛ.
Wɩɩsɛ mákɛ kuóro duose ná pá Danɩɛl
14 Ɛ́ nɛ́ Danɩɛl pi zɩmɛ́, a pɔ́rʋ́ tɩɩ a bʋl kuóro sóójiwa nɔhɔ̃́ Arɩyɔkɛ rɩ́, tɛ́ŋ ná mɛ́ ʋ há kenú tɩɩ aá mʋ́ rʋ́ʋ́ ɓʋ́ʋ́sɛ Babɩlɔ́ɔ́nɛ zɩmɛ́tɩ́náwa. 15 Ʋ bɔ́sʋ́ a bʋlɛ́: «Beé rí tɛ kuóro ká sabɩ́ŋduó né duo. Ɛ́ nɛ́ Arɩyɔkɛ cesi wɩ́ɩ́ ná pá Danɩɛl. 16 Ɛ́ nɛ́ Danɩɛl ísí mʋ́ ná kuóro a sʋ́lʋ́ rʋʋ dí nyamma tɛ́ŋ mʋɔ́, rʋ́ʋ́ sɩ́ ko lɩ́sʋ́ duose ná mʋ́l pɔ́ʋ́.
17 Danɩɛl há bɩrɛ́ a mʋ́ʋ́ jaa, ʋ hé wɩ́ɩ́ ná duósí a pɔ́ʋ́ naŋnɔ́ŋsɛ Hananiya, Mɩkayɛl rɩ́ Azarɩya; 18 ká sʋ́lwɔ́, ɓa wuu hé náŋá mɛ́, a sʋ́l bána nyúúrí Wɩɩsɛ, ʋ sawér ná mɛ́ rʋ́ʋ́ mákɩ́wɔ́ wɩ́feŋsí ná mʋ́l, a makɛ rɩ́wɔ́ háá kɛ́sɩ́wɔ́ súúri Babɩlɔ́ɔ́nɛ zɩmɛ́tɩ́náwa ná mɛ́ a ɓʋ́ʋ́sɛ. 19 Ʋ tɩ́taŋ Wɩɩsɛ tɩ́ŋ duose mí, a lɩ́sɛ wɩ́féŋsí ná mʋ́l pá Danɩɛl. Ɛ́ nɛ́ Danɩɛl sɩɛ́ isí bɛ bána nyúúrí Wɩɩsɛ mɛ́, 20 a bʋlɛ́:
«Á bárkɛ Wɩɩsɛ tɛ́ŋ wuu mí,
beé wɩ́ɛ́, ʋ nɛ́ tɛ zɩmɛ́ rɩ́ dóé.
21 Ʋ nɩ́ɩ́ bɩrsɛ kál wuu rɩ́rʋ́ sɩɛrʋ wɩ́ɛ́
ʋ nɩ́ɩ́ bíl kuóre, ʋ nɛ́ báá túwíwó má.
Ʋ nɩ́ɩ́ pá zɩmɛ́tɩ́náwa zɩmɛ́,
a pi wɩ́ɛ́ mʋ́ʋ́la lɩ́sɛ aá pá wɩ́zɩnna,
22 ká a ɓaá zɩ́ŋ wɩ́féŋse ná haá caasɛ gɩrɛ.
Bíno sɩɛrʋ wɩ́ɛ́ wuu ká ɓɩlɩ́ɩ́ ʋ sɩ́ɛ́ mɛ́,
beé wɩ́ɛ́ ʋ nɛ́ ká pʋmmɔ.
23 Ŋ naabálwa Wɩɩsɛ,
ŋ bárkɩ́, aá píŋsí:
ɩ páŋ zɩmɛ́ rɩ́ dóé.
Ɩ ɔ́ɔ́ ŋ zɩ́ŋ wɩ́ɩ́ ná á há sʋ́lɩ́ rɩ́,
ɩ ɔ́ɔ́ á zɩŋ kuóro wɩ́kanɩ́.»
24 Ʋ har mɛ́, Danɩɛl sɩɛ́ ísí mʋ́ ná Arɩyɔkɛ, nɛ́ŋ ná kuóro fa há pá nʋɔ rʋ́ʋ́ ɓʋ́ʋ́sɛ Babɩlɔ́ɔ́nɛ zɩmɛ́tɩ́náwa ná, a bʋ́lʋ́ rɩ́ a bʋ́lɛ́: «Báá sɩ́ Babɩlɔ́ɔ́nɛ zɩmɛ́tɩ́náwa ná ɓʋ́ʋ́sʋ́! Táŋa kánɩ́ŋ zʋ́ kuóro sɩ́ɛ́, rɩ́ŋ lɩ́sʋ́ duose ná mʋ́l pɔ́ʋ́.» 25 Ɓalaɓala rɩ Arɩyɔkɛ kéŋ Danɩɛl zʋ́ kuóro rɩ́, a bʋ́lʋ́ rɩ́ a bʋlɛ́: «Ziida lalnɩkɛ́sɛ́ ná sɩɛrʋ, ŋ ná bál rɛ́ ɓa sɩɛrʋ, ʋ há wóí duose ná mʋ́l aá lɩ́sɛ.»
Veŋgúle ná Nebikanezaare há duose ná wɩ́ɛ́
26 Ɛ́ nɛ́ kuóro bɔsɛ Danɩɛl, yɩr há ká Bɛlsazarɛ a bʋlɛ́: «Ɩ sɩ́ wólli zɩŋ duose ná ŋ há duose ná, ká lɩ́sʋ́ mʋ́l páŋ?» 27 Danɩɛl cɛ́ kuóro sɩ́ɛ́ mɛ́ a bʋlɛ́: «Zɩ́zɩnna, tɩɩwa, vʋra, rɩ́ muulináára, ɓa nyáŋ oro wuu wɩ kuóro wɩ́féŋsi né zɩmɛ́ kené. 28 Rʋʋ nɛ́ to bána nyúú rí Wɩɩsɛ dʋŋɔ nɛ́ háá lɩ́sɛ wɩ́féŋse mʋ́ʋ́la. Ʋ é Wɩɩsɛ nɛ́ sɩ́ a rɩ́ kuóro Nebikanezaare zɩ́ŋ wɩ́ɛ́ ná cíé háá kúé. Ɛ́ wɩ́ɛ́, néí duose ná arɩ́rʋ́ sɩɛrʋ wɩ́ɛ́ ɩ há néé, ɩ godo mí: 29 Kuóro, tɛ́ŋ ná mɛ́ ɩ há pɩ́nɩ́ godo daha, ɩ púló aá bɩɩnɛ wɩ́ɛ́ ná há kúé wɩ́ɛ́. Ɛ́ mɛ́ nɛ́ Wɩɩsɛ ná háá lɩ́sɛ wɩ́féŋse mʋ́ʋ́la a ɩ ná wɩ́ɩ́ ná háá kúé. 30 Rɩ́ Wɩɩsɛ nɛ́ mákɛ duose ná mʋ́l páŋ, ʋ tóŋ é Danɩɛl zɩmɛ́ nɛ́ kɛ nɩɛ ná náŋa, amá Wɩɩsɛ có rʋ́ʋ́ tɩŋ nɛ́ŋ mɛ́ rɛ́, a a rɩ́ɩ́ zɩ́mɩ́ duose ná mʋ́l arɩ́ wɩ́ɩ́ ná há víŋsí sabɩɩna. 31 Ɛ́ wɩ́ɛ́, kuóro, ɩ ná veŋgúle: Veŋgúle ná há zénó kɩ́ŋkáŋ, a cɩ́nɩ́ sɩ́ɛ́ a tʋ́tʋl kɩ́ŋkáŋ, ɩ há nóú ɛ́ héwíŋ kení. 32 Veŋgúle ná nyúú fa ká salmɛ cʋɔrɩ́ nɛ́ ɓa píí cʋɔrɛ, ʋ beŋtúú rɩ́rʋ́ vaŋsɛ ká meéwi ní ɓa píí cʋɔrɛ, ʋ file rɩ́rʋ́ nahúṍ ká kɔmɔ́ nɛ́ ɓa píí cʋɔrɛ, 33 a pɔ́ʋ́ neɓííne mí ká tuwi yakʋ́ nabaŋa mɛ́ ká hɔ́ɔ́ nɛ́ ɓa pí a, kɔ́ʋ́ nácɛ́sɛ a hɔ́ɔ́ rɩ́ cʋ́ʋ́ há kuósi náŋá mɛ́. 34 Ɩ mɩ́nʋ́ bélé mí, rɩ dɔ́wɩ́ nɛ́ bíllé a lɛ́ nyúúrí aá ko, ká nɩbíŋ nɛ́sɛ wʋ́ʋ́ mɛ́ tɩ́kɛ́, a ko yakɛ veŋgúle ná nacɛ́sɛ há ká hɔ́ɔ́ rɩ́ cʋ́ʋ́ há kuósi náŋá, a buksi. 35 Dɔ́wɩ́ ná buksi hɔ́ɔ́ ná rɩ́ cʋ́ʋ́ ná, rɩ́ kɔmɔ́ ná, rɩ́ meéwi ná, arɩ́ salmɛ ná. Ʋ búksíwó ɓa a kuŋkulo poo la aá tá anɛ mikɔlɔ poo há lɛ́ aá tá ɛ́, óŋ báá wɩ róŋ káánɛ́. Dɔ́wɩ́ ná há yakɛ veŋgúle ná bírmɛ́ paalɩzeno a jɛrɛ tɔ́ tíé wuu.
36 «Ŋ kuóro, ɩ duose ná nɛ́ ɛ́. Mʋ́l néé mí, á sɩ́ lísʋ́ mʋ́l pɛ́ɩ́, ɩ sɩ́ɛ́ rɛ́: 37 Kuóro, ɩ nɛ́ ká kuóre wuu kuóro. Ɩ nɛ́ bána nyúúrí Wɩɩsɛ pí kuorí, ballɩ́, dóé rɩ́ píŋ a pá; 38 a a ɩ dí dóé nɩbííne, pʋsɛ arɩ́ diíwiisi nyúú, ɓa dɩmɩnɛ́ wuu mí. Ɓa wuu ɛ́ɩ́ tɩ́llɛ. Ɛ́ wɩ́ɛ́, veŋgúle nyúú ná há ká salmɛ, ɩ nɛ́ kɔ́ʋ́! 39 Ɩ har mɛ́, kuódɩtɩ́llɛ nɔ́ŋɔ dóé há wɩ́ɩ́ péré sɩ́ isi, ká rɩ́ botoro nyúú mí kuódɩtɩ́llɛ há nɩhɛ̃́ kɔmɔ́ isi tɩ́llɛ dúníé wuu. 40 Amá, baná nyúú mí kuódɩtɩ́llɛ há duókó anɛ hɔ́ɔ́ sɩ́ ko dí dóé kuódɩtɩ́llɛ ná wuu há lɔ́ʋ́ sɩ́ɛ́ nyúú. Ʋ sɩ́ gɛ́rɩ́wɔ́, a zɔ́kwɔ́ anɛ hɔ́ɔ́ haá gɛrɛ ɓɩɛ ɛ́, aá zɔkwɔ́. 41 Veŋgúle ná ɩ há néé, ʋ nacɛ́sɛ rɩ́rʋ́ néníwiisi a cʋ́ʋ́ rɩ́ hɔ́ɔ́ há kuósi náŋá mɛ́: Ʋ ɛ́ já rʋ́ʋ́ máŋsɛ rɩ́ ɛ́ kuódɩtɩ́llɛ́ waá a rɩ́wɔ́ ká nʋtʋmɛ. Ʋ cɔ́ɔ́ nɔ́ŋɔ sɩ́ ká dóé, anɛ hɔ́ɔ́ ná ɩ há néé ʋ rɩ́ cʋ́ʋ́ hé náŋá mɛ́. 42 Néníwiisi ná ɓa pi cʋ́ʋ́ rɩ́ hɔ́ɔ́ kuósi náŋá mɛ́ a, máŋsʋ́ rɩ dɩtɩ́llɛ ná cɔ́ɔ́ nɔ́ŋɔ sɩ́ ká dóé, ká rʋ́ʋ́ cɔ́ɔ́ nɔ́ŋɔ má sɩ́ dóé kánʋ́. 43 Ɩ ná cʋ́ʋ́ rɩ́ hɔ́ɔ́ há kuósi náŋá mɛ́, ɛ́ máŋsʋ́ rɩ kuóre sɩ́ tɩŋ hájaasɛ mɛ́, a tʋ́ŋ nʋɔ mɛ́, amá ɓa ɛ́ nʋtʋmɛ waá cɩ́í dáánɛ anɛ ɛ́ hɔ́ɔ́ rɩ́ cʋ́ʋ́ há wɩ náŋá mɛ́ wo hé aá dáánɛ ɛ́. 44 Ɛ́ kuóre tɛ́ŋ mɛ́, bána nyúúrí Wɩɩsɛ sɩ́ lɩ́sɛ kuódɩtɩ́llɛ nɔ́ŋɔ, ɓa há wʋ́ʋ́ wó yo aá dí. Duó toó há sɩ́ wollú a lɔ́ʋ́ kuorí. Ʋ nɛ́ sɩ́ yoo dí kuódɩtɩ́llɛ ná náŋa há lɔ́ʋ́ sɩ́ɛ́, a a rɩ́wɔ́ nyɩɩkɛ tíé nyúú, ká rʋ́ʋ́ é há mɩ́ŋ a kaá mʋ́ wuu. 45 Ɩ ná dɔ́wɩ́ há lɩ́ paalɔ nyúúrí, nɩbíŋ nɛ́sɛ wʋ́ʋ́ mɛ́ tɛ́kɛ́, kɔ́ʋ́ billi a tuwi buksi hɔ́ɔ́ ná, rɩ́ kɔmɔ́ ná, rɩ́ cʋ́ʋ́ ná, rɩ́ meéwi ná, arɩ́ salmɛ ná. Wɩɩsɛ ná há zéno ɔ́ɔ́ kuóro ná wɩ́ɛ́ ná háá kúé ní. Ɩ duose ná ká taŋá, ʋ mʋ́l háá máŋsʋ́ ná mɔ laadí.»
46 Ɛ́ nɛ́ kuóro Nebikanezaare tuwi ɓírmi, a kánʋ́ sɩ́ɛ́ cú tíé a cʋɔlɛ Danɩɛl, ká a ɓa ɔsɛ vʋka pɔ́ʋ́, a pi tulaaléwa má ɔsɛ vʋk pɔ́ʋ́. 47 Ká bʋl Danɩɛl rɩ́ a bʋlɛ́: «Ɩ́ Wɩɩsɛ ná nɛ́ ɓɩɛ́na kɛ́ wɩŋsa ná wuu, ʋ nɛ́ ká kuóre wuu nyúútɩ́na. Ʋ dʋŋɔ nɛ́ wo wɩ́féŋse mʋ́ʋ́la aá lɩ́sɛ, ɛ́ nɛ́ tɛ́ ɩ wólli lɩ́sɛ wɩ́féŋsi né mʋ́l a páŋ.» 48 Ʋ ɛ́ har mɛ́, kuóro píŋsi Danɩɛl kɩ́ŋkáŋ, a pɔ́ʋ́ zílpíŋé, ɓɩkaná. Ʋ lɩ́sʋ́ rʋ́ʋ́ bíbel Babɩlɔ́ɔ́nɛ pʋ́rvɛ́ŋsɛ mɛ́, ká a Babɩlɔ́ɔ́nɛ zɩmɛ́tɩ́náwa má wuu nɔhɔ̃́. 49 Ɛ́ nɛ́ Danɩɛl sʋl kuóro, ká Sadɩrakɛ, Mesakɛ, rɩ́ Abednego dí Babɩlɔ́ɔ́nɛ pʋ́rvɛ́ŋsɛ tʋtʋmɛ́ sɩ́ɛ́. Ká Danɩɛl tɩɩ é káánɛ kuóro wuolo mí.