Zeremi cɛ́ wɩcʋlɩjɩzeno dánnʋɔ mɛ́ aá gáásɛ wɩ́ɛ́
Bel Zeremie 26.1-19
7
1 Ná liŋó ná Nyuutɩna Wɩɩsɛ há píé pa Zeremi, ʋ sɛ́: 2 Mʋ́ cɛ́ Wɩɩsɛ jaa dánnʋɔ ná mɛ́, ká búóli liŋó né a pá nɩɛ: «Ɩ́ é Ziida nɩɛ wuu, ɩ́ zesi Nyuutɩna Wɩɩsɛ liŋó, ɩ́ nɩɛ ná wuu há tɩ́ŋ dánnʋʋsɛ nyáŋ aá zʋ, a ɓírmí, a kánɩ́wa sɩ́ɛ́ a cú tíé Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́. 3 Ɩ́ ná Nyuutɩna Wɩɩsɛ, Doewuutɩna, Ɩzɩrayɛl Wɩɩsɛ há sʋ́ʋ́ ná: Ɩ́ bɩ́rsɩ́ɩ́wa mála, a tʋ́ŋ ɛ́ há cɛ́rɛ, a makɛ rɩ́ŋ mɩ́nɩ́wa sɩɛrʋ tɔ́ɔ́ né mí. 4 Ɩ́ sɩ́ nyɛwɩ́ɛ́ nyáŋ láá dí, a bʋ́lɛ́: «Rɛ́ɛ́ nɛ́ ká Nyuutɩna Wɩɩsɛ jaa, Nyuutɩna Wɩɩsɛ jaa nɛ́, oo, Nyuutɩna Wɩɩsɛ jaa mɩ́ŋ rɛ́ɛ́ nɛ́.» 5 Amá ɩ́ bɩ́rsɩ́wa mála, a tʋŋ ɛ́ há cɛ́rɛ: ɩ́ dí nɩɛ sarɩ́ya arɩ́ taŋá. 6 Ɩ́ sɩ́ zɩzʋ́ʋ́lɛ́ rɩ́ bisime ɛ́ rá má yúháálɔ vɩ́rʋ́. Ɩ́ pɔ́ rɩ́ɩ́wa báá sɩ́ nɛ́ŋ ná há wɩ wɩ́ɩ́ zɔ́kɛ́ ɓʋ́ dɩhɩ̃́ né, a báá sɩ́ɩ́wa tɩɩ kaa mʋ́ cɔ wɩŋsa naŋá mɛ́, rɩ́ɩ́ zɔ́kɩ́wa tɩɩ. 7 Ɛ́ é, ŋ sɩ́ mɩ́nɩ́wa sɩɛrʋ dɩhɩ̃́ né mí, tɔ́ɔ́ né, ŋ há píé a pɛ́ɩ́wa naabálwa mí, fól wuu, a kaá mʋ́ wuu.8 Amá ɩ́ lá nyɛwɩ́ɛ́ ná há ká wɩ́yɔ́ɔ́wa nɛ́ a dí. 9 Beéwa! Ɩ́ nɩ́ɩ́ gɛ́ɛ́, ɩ́ nɩ́ɩ́ ɓʋ́ʋ́sɛ nɩɛ, ɩ́ nɩ́ɩ́ cɔrmɛ́, ɩ́ nɩ́ɩ́ nyɛ nyɩɛnnɛ kaá ŋmɩ́ɛ́sɛ, ɩ́ nɛ́ ɔ́sɛ́ vʋka aá pá Baal, ɩ́ nɩ́ɩ́ cʋ́ɔ́lɛ wɩŋsa náŋa, ɩ́ há wʋ́ɔ́ ɛ̃. 10 Ká baa ha ko aá zʋ́ŋ sɩ́ɛ́, jaa ná há káŋ dʋŋɔ tɩ́llɛ sɩɛrʋ, a bʋlɛ́: «Á ná laatɛ́!» Ɩ́ɩ́ bʋl ɛ́ nɛ́, ká ha tʋ́tʋŋ ɛ́ wɩ́sʋɔrɛ́! 11 Jaa né káŋ dʋŋɔ tɩ́llɛ nɛ́, ɩ́ wʋ́ʋ́ píé makɛ gabɩ́bára dɩféŋsi ní rí? Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɛ́ bʋ́l ɛ́: «Ŋ é sɩɛ́ nóú rʋ́ʋ́ ka ɛ́ nɛ́».
12 «Ɩ́ mʋ́ ŋ dɩmɩnɩ́ ná fa há mɩ́ŋ Silo mí, ŋ fa lá sɩ́ɛ́ mɩ́ŋ ráŋ nɛ́. Ɩ́ kɩ́ɛ́lɛ a ná ŋ há zɔ́kʋ́ ɛ́ ná, a tɩŋ Ɩzɩrayɛl, ŋ nɩɛ wɩ́bɔma wɩ́ɛ́. 13 Ɛ́ wɩ́ɛ́, ŋ é, Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɛ́ bʋlɛ́: «Ɩ́ cáásɔ́ tʋŋ bɔ́ŋbɔ́ŋ. Ʋ wɩ nʋɔ kené ŋ há bʋ́lʋ́ a pɛ́ɩ́wa, kɛ́ɩ́ wɩ zésé. Ŋ há yɩ́rɩ́wa, ɩ́ wɩ́ŋ rɩ́ zésé. 14 Ɛ́ nɛ́ tɛ ŋ sɩ́ zɔkɛ jaa né há káŋ dʋŋɔ tɩ́llɛ, ɩ́ yɩɛla mɩ́nʋ́ mɛ́, anɛ ɛ́ ŋ fa há zɔ́kɛ́ Silo. Ŋ fa púú pɛ́ɩ́wa naabálwa rɩ́rɩ́ɩ́wa tɩɩ nɛ́. 15 Ká rɩ́ŋ kíríwa, rɩ́ɩ́wa kɛ́kɩ́ŋ mɛ́ a mʋ́ dɩbólí, anɛ ɛ́ ŋ fa há kíríwa maábináŋa, Ɩfɩrayɩŋ dunɩɛ wuu.
Wɩsʋlɔ́ ná Wɩɩsɛ há waá la wɩ́ɛ́
16 «Ɩ é Zeremi, sɩ́ nɩɛ nyáŋ wɩ́ɩ́ wuu káá kó sʋ́lɩ́ŋ. Sɩ́ŋ sʋ́lʋ́, sɩ́ŋ jɛ́nnʋ́ wɩ́ɩ́ oro wuu mí, nɩɛ nyáŋ yɩr mɛ́. Sɩ́ŋ mɛ́ fɩ́kʋ́, bee wɩ́ɛ́, ŋ waá sáŋ zésí rɩ́. 17 Ɩ wʋ́ɔ́ wɩ́'állɛ néé Ziida tɔ́nɛ rɩ́ Zerizalɛmɛ ŋmɛ́ŋsɛ mɛ́? 18 Bɛlɛ nɩ́ɩ́ ja daasɛ ko, ánáwa hé níŋ, háála ja míŋ a a ɓɩdííle a pá veŋháálɔ ná ɓa háá yɩ́rɛ «Bána nyúú hákuóro». Ɩ́ ɔ́ŋsɛ dɩvɛ́ŋ tá a pá wɩŋsa náŋa, a makɛ rɩ́ŋ cɔ́ɛ́ wɛ́. 19 Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɛ́ bʋ́l ɛ́ : «Ŋ é mí ní ɓaá já rɩ́wɔ́ zʋ́ nyɛ? Aɩ́, ɓa sɩɛ́ zʋ́wɔ́ tɩɩ mɛ́ nɛ́, ɓa tɩɩ nɛ́ ɓaá hɩɩ̃sɛ.
20 Ɛ́ wɩ́ɛ́, ná Nyuutɩna Wɩɩsɛ há sʋ́ʋ́ ná: «Ŋ sɩ́ lo rɩ́ŋ cɔwɩɩlɔ́ zeno ka níŋ tɔ́ɔ́ né mí, a dí nɩbííne rɩ́ pʋsɛ, baksɛ tuuni arɩ́ tíé oŋparɛ́. Ʋ sɩ́ nɩɛ̃sɛ níŋ ná há waá dʋsɛ.»
Duó ná há wʋ́ʋ́ Wɩɩsɛ zesi
21 Ná Nyuutɩna, Doewuutɩna, Ɩzɩrayɛl Wɩɩsɛ há sʋ́ʋ́ ná: «Ɩ́ pííwa vʋk'físe namɩŋsɛ a súúríwa vʋka ná náŋá namɩŋsɛ mɛ́, a tɩɩ díwó. 22 Tɛ́ŋ ná mɛ́ ŋ há keníwa naabálwa lɛ́ Ezipiti mí, ŋ wɩ wɩ́ɩ́ bʋ́lɛ́ ɓa rɩ́. Ŋ wɩ vʋk'físe arɩ́ vʋka sʋ́lɛ́ ɓa rɩ́. 23 Amá óŋ ná ŋ há sʋ́lwɔ́ rɩ́ nɛ́ nyɛ: Ɩ́ zésíŋ há sʋ́ʋ́ ná pɛ́ɩ́wa, a makɛ rɩ́ŋ ɛ́ɩ́wa Wɩɩsɛ, ká rɩ́ɩ́wa má áŋ nɩɛ. Ɩ́ tɩŋ ŋmɛ́nɔ ná ŋ há mákɛ́ a pɛ́ɩ́wa rɩ́ taŋá, ɛ́ é, ɩ́ sɩ́ ná wér. 24 Amá ɓa wɩ zésé, ɓa wɩ nɩ́ɛ́. Ɓa bɛ́llɔ́ lɩ́sɛ rɩ́wɔ́ tɩ́ŋwɔ́ tɩɩ wɩ́jaalɛ́ ná há bɔ́mɔ́ mɛ́ nɛ́. Ɓa wɩ́ŋ rɩ́ɩ́ bélé, ɓa bɩ́rwɔ́ har tɛ́ŋ. 25 A de pɔ́ tɛ́ŋ ná mɛ́, ɩ́ naabálwa há lɛ́ Ezipiti mí, a ko aá lɛ́ zaa, tápʋ́l wuu, ŋŋ́ tʋ́mɩ́ŋ tʋtʋnna ná há káŋ wɩ́laabʋlla wuu, ɩ́ rɩ́. 26 Amá ɓa wɩ́ŋ rɩ́ zésé, ɓa wɩ nɩ́ɛ́, ɓa a nyúduó. Ɓa sɩɛnnɛ nɛ́ haakɛ́ a kɩ́llɩ́wɔ́ naabálwa má tɩɩ.
27 «Ɩ é Zeremi, ɩ sɩ́ bʋl wɩ́ɛ́ nyáŋ wuu a pɔ́wɔ́, amá ɓa waá a rɩ́wɔ́ zésí rɩ́. Ɩ sɩ́ yɩ́rwɔ́, amá ɓa waá a rɩ́wɔ́ saŋ. 28 Ɛ́ wɩ́ɛ́, bʋ́lwɔ́ rɩ́ a bʋlɛ́: Ɩ́ nɛ́ ká duo ná há wɩ Nyuutɩna, ɩ́ Wɩɩsɛ liŋó zesi, a wʋ́ʋ́ cáánɛ́ ja. Taŋá tóíwa rɩ́, taŋá yʋ́ksɩ́wa wɩ́bʋlɛ́ sɩɛrʋ.»
Nɩɓʋ́ polo
29 «Ziida nɩɛ,
ɩ́ píéríwa nyúpʋ́gbóru aná,
há mákɛ́ rɩ́ŋ tɩ́ɩ́wa,
a yoo tá,
ɩ́ wí yúó dɛnnɛ
pallɛ daha.
Béé wɩ́ɛ́, Nyuutɩna Wɩɩsɛ bɛ́rɛ woo ná háá púsú cɔ́ɛ́,
ʋ vɛ́wɔ́ tá.»
30 «Taŋá wuu, ŋ wɩ Ziida nɩɛ wɩ́bɔmɔ́ né có: ɓa bílwó venni jaa ná há káŋ dʋŋɔ tɩ́llɛ sɩɛrʋ, ɓa ɔ́ʋ́ ʋ zʋ busunnu,
Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɛ́ bʋ́l ɛ́.
31 Bɛnhɩnɔŋ polo sɩɛrʋ, ɓa lɩ́sɛ dɩɓaarɩ́, ɓa haá yɩ́rɛ Tɔfɛtɛ, rɩ́wɔ́ píwó heŋbólli rɩ́wɔ́ tolé físi a ɔsɛ vʋka ráŋ. Ká ŋ wɩ sɩ́wɔ́ a wɩ́ɩ́ né duo, ŋ há wʋ́ʋ́ bɩ́ɩ́nɛ má tɩɩ.
32 Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɛ́ bʋ́l ɛ́: «Tápʋ́lɛ rɩ́ɩ́ kué, rɩ́ “Tɔfɛtɛ” arɩ́ “Bɛnhɩnɔŋ polo” yɩra báá sɩ́ yɩ́rʋ́, ká rɩ́wɔ́ taŋa yɩ́rʋ́ “Nɩɓʋ́ polo”. Tɔfɛtɛ mɛ́ nɛ́ rɩ́wɔ́ hu sʋsɛ, dɩhɩ̃́ nɔ́ŋ há tó wɩ́ɛ́.» 33 Ɛ́ nɩɛ lɛlɛ sɩ́ bɩrmɛ ɓɩdííli a pá duune rɩ́ bakavásɛ, rɩ́wɔ́ dí, nɛ́ŋ waá kó kírwó. 34 Ziida tɔ́nɛ rɩ́ Zerizalɛmɛ ŋmɛ́ŋsɛ sɩɛrʋ, ŋ sɩ́ a rɩ́ cana díí kulí rɩ́ tɛŋpɔ́ɔ́rɛ́ cááse sikli. Rɩ topere ná háá ja báláwa rɩ́ bápʋ́ɔ́sɛ́ ná háá ja háála má yɩɩla yɩ́ɩ́ sikli ráŋ. Bee wɩ́ɛ́, tɔ́ɔ́ ná sɩ́ á tɔ́ɔ́ zɔ́kɩ́.