Nyuutɩna Wɩɩsɛ viínyi tuuni baka wɩ́ɛ́
5
1 Ɩ́ lo rɩ́ŋ yɩ yɩl páŋ nannɔ́ŋɔ; ŋ nannɔ́ŋɔrɩ́rʋ́ viínyi tuuni baka yɩl.Ŋ nannɔ́ŋɔ fa kéŋ viínyi baka
ʋ cɛ́ tíwéró mí, dúŋduóŋ daha.
2 Ʋ fa cʋ́ɔ́sɛ tíé ná
a lɩ́sɛ dɔ́wʋ́ɔ́ tá;
ká bɛ́llɛ lɩ́sɛ tuuni a cɔ́ŋsɛ ráŋ.
A ciki lɔ́k (cɛ́pɔsɔ) ɓa sɩ́sɩɛnnʋwa ráŋ
a lúwó dɩhaasi má ráŋ.
Ká sɩɛ́ fa dɩdɛllɛ
rʋ́ʋ́ viínyi baka ná nɔŋ nɔŋwéré,
amá nɔŋbɔma dʋŋɔ nɛ́ ʋ nɔŋ.
3 Mʋ́l é mí sɩɛ́, Zerizalɛmɛ nɩɛ arɩ́
Ziida nɩɛ, ɩ́ díŋ rɩ́rɩ́ŋ viínyi baka
pɛ́kɛ sarɩ́ya né a párá.
4 Beé rí baá fa ká wɩ́'aalɩ́, a mɔ́ rɩ́ŋ súúri pɔ́ʋ́
káŋ wɩ́ ɛ́ɛ́>>
Viínyi nɔŋwéré ní ŋ fa yɩyɩɛlɛ,
beé sɩɛ́ tɛ́, ʋ wɩ nɔŋwérí wuu nɔ́nɛ́>>
5 Mʋ́l né mí, ŋ sɩ́ máŋsɩ́ŋ há sɩ́ púú ná áŋ víínyi baka ná mɛ́, a pɛ́ɩ́wa:
Ŋ sɩ́ kʋɔrɛ lɩkɔ́ ná,
ká rɩ́ pʋsɛ dúú.
Ŋ sɩ́ luri gbel zeŋ ná mɛ́,
ká rɩ́ nɩɛ nʋɔsʋ́ aá daarɛ.
6 Ŋ sɩ́ zɔ́kʋ́:
nɛ́ŋ wʋ́ʋ́ ɓeri, ɛ́ ráá má rɩ́ɩ́ cʋ́ɔ́sɛ kílú,
sɔrɛ rɩ́ nyɔbɔma sɩ́ nyʋ́ ráŋ,
ká rɩ́ŋ kɛ́rɛ duóbasɛ mɛ́,
rɩ́wɔ́ sɩ́ lo duóŋ ko ráŋ.»
7 Nyuutɩna Wɩɩsɛ há ká Doewuutɩna
viínyi baka ná nɛ́ ká Ɩzɩrayɛl.
Tuuni baka ná fa há kéŋ satɔrɔ́ a pɔ́ʋ́,
ʋ nɛ́ ká Ziida nɩɛ.
Ʋ fa yɩɛlɛ yɛ́rɛ́,
bɔ́ŋbɔ́ŋ nɛ́ sɩɛ́ ʋ ná.
Ʋ yɩɛla taŋá
nɛ́múrtɩ́ɩ́na caase ní sɩɛ́ ʋ nɩ́nɛ́.
Nɩɛ ná háá pusi Nyuutɩna Wɩɩsɛ cɔwɩɩlɔ́
8 Wɩɩla nɛ́, a pá nɩɛ ná
há la jaa aá súúri jaa mɛ́,
a la baka aá súúri baka mɛ́,
aá kaá já tɛ́ŋ ná mɛ́ dɩhɩ̃́ báá há too,
ká ɓa dʋŋɔ nɛ́ mɩ́ŋ tɔ́ɔ́ ná sɩɛrʋ.
9 Ŋ nɛ̃́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ, Doe wuu tɩna ŋmɔɔ né:
«Jɩkana nyáŋ wuu sɩ́ zɔkɛ,
jɩzeŋse nyáŋ arɩ́ jɩwére nyáŋ
sɩ́ a wúóli.
10 Viínyi baka ɛ́ktáárɛ botoro
dɩvɛ́ŋ sɩ́ a líítir mɛɛ́sɛllɛ rɩ́ fí;
ká rɩ nɛrɔ ná há dú bile kiló zɔlɔ
kʋ́ŋ kiló fí.»
11 Wɩɩla pú nɩɛ ná haá isi fól,
aá kírí sɩdúóru har,
wɩɩsɛ ko aá zʋ,
rɩ́ ɓa tɛŋ ha lʋ́mɔ́ a tɩŋ sɩ́ŋ mɛ́.
12 Ɓaá nyɔ sɩ́ŋ vɔkɛ, aá dú ceŋsi rɩ́ lɔŋŋɔwa,
rɩ́ beŋtersi, a mú mulli aá hé.
Amá Nyuutɩna Wɩɩsɛ haa ɔ́ɔ́ ná,
ɓa wʋ́ʋ́ mɩ́ɩ́ kɩɛlɛ,
ɓa sɩ́ɛ́ tóú nɛ́sɛ wɩ́'állɛ mɛ́.
13 Ɛ́ nɛ́ tɛ́ ŋ nɩɛ sɩ́ mʋ́ yomí,
beé wɩ́ɛ́, ɓa wɩ wɩ́zɩmɛ́ kené.
Ɓa lalyóóríbɩbara sɩ́ sʋwɛ losu,
ká rɩ́ nyinyʋɔsɛ ɓʋ́ʋ́sɩ́wɔ́ nɩkana.»
14 Ɛ́ nɛ́ tɛ́ lɛlɛtɔ́ɔ́ sɩ́ wúrú nʋɔ wuu (kɩ́ŋkáŋ),
a a rʋ́ʋ́ líŋɓóre ɓʋrɛ.
Nɩpiŋe arɩ́ nɩkana
sɩ́ tuwi ráŋ rɩ́wɔ́ satɔrɔ́ arɩ́wɔ́ kʋɔllɛ.
15 Nɩbííne sɩ́ tiini,
ɓa sɩ́ a rɩ́ nɩbííno túwú tɩɩ,
Nyʋtɩɩna nyunni sɩ́ curi (sɩ́ɛ́ sɩ́ curi).
16 Nyuutɩna Wɩɩsɛ, Doewuutɩna,
sɩ́ tʋŋ yɛ́rɛ́, a makʋ́ dóé;
Wɩɩsɛ ná há kɔ́ʋ́ dʋŋɔ,
sɩ́ a rɩ́ taŋá nyɩ́ɩ́sɛ
rɩ́wɔ́ zɩŋ rʋ́ʋ́ dʋŋɔ léŋ nɛ́ ká Wɩɩsɛ.
17 Pewiisi sɩ́ dí nyɔɔ tɔ́zɔkɩ́ ná sɩɛrʋ,
anɩ́wɔ́ dɩnʋɔlɩ́, (nyilɛlɛ)
ká rɩ́ zákvʋʋlɛ́ má mʋ́ ráŋ nɛ́, aá dí ɓɩdííle.
18 Wɩɩla pú nɩɛ ná
há pi nyɩɛrʋ bɩrmɛ ŋmɛ́ŋ
a pɔsɛ wɩ́bɔmɔ tɩ́ŋwɔ́ tɩɩ mɛ́
aá pɔ́sɛ wɩ́nyɔ́rkɛ arɩ́ tórkó ŋmɛ́sɛ.
19 Ɓa sɛ́:
«Ʋ́ʋ́ lʋŋ, a tʋ́mʋ́ tʋtʋmɩ́ kɩ́kɛ́lɛ́ ráá ná!
Rɩ́ Ɩzɩrayɛl Wɩɩsɛ ná há kɔ́ʋ́ dʋŋɔ,
sabɩɩnajaŋ ko nyɩ́ɩ́sɛ, rʋ́ʋ́ nʋɔ sú,
a makɛ ráá zɩ́mʋ́!»
20 Wɩ́ɩ́la pú ɛ́ nɩɛ
há pí yɛ́rɛ́ aá yɩrɛ bɔ́ŋbɔ́ŋ,
ká pi bɔ́ŋbɔ́ŋ a makɛ wérí!
Ɓa pi bino aá yɩ́rɛ pʋmmɔ,
ká pi pʋmmɔ aá yɩ́rɛ bino.
Omo ná há ŋmɔ́mɔ́,
ʋ nɛ́ ká oŋhaakɔ́ ɓa é rí,
ká omo ná há haakɔ́,
ʋ nɛ́ ká oŋ ŋmɔ́mɔ́ ɓa rɩ́.
21 Wɩɩla pú ɛ́ nɩɛ
há píwó tɩɩ a makɛ zɩ́zɩnna
a bɩɩnɛ rɩ́wɔ́ ká wɩ́zɩnna rɛ́!
22 Wɩɩla pú ɛ́ nɩɛ
háá dí ballɩ́ (pʋ́rmɛ́) sɩ́ŋ nyɔ́ɛ́ mɛ́,
ká bieri sɩ́duóru pii kuosi náŋá mɛ́!
23 Ɓaá tɔ́ nɛrɔ ná há wɩ táŋa kéné mʋ́l mɛ́,
a tɩŋ zile onni wɩ́ɛ́,
ká pi nyɩɛrʋ a pá táŋa tɩ́na.
24 Ɛ́ nɛ́ tɛ́ ɓa sɩ́ nɩ́ɛ́sɛ
pili nyɔ́ɔ́, níŋ há díé,
ɛ́ rá má nyɔ́míŋ, níŋ há díé.
Ɓa nalúrsi sɩ́ sʋɔrɛ,
ɓa fɩ́ɩ́la sɩ́ yuori anɛ kúŋkulo,
bee wɩ́ɛ́, ɓa vɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ,
Doewuutɩna wɩ́bile,
ɓa vɛ́ Ɩzɩrayɛl Wɩɩsɛ ná há kɔ́ʋ́ dʋŋɔ wɩ́bʋlɛ́.
Nyuutɩna Wɩɩsɛ cɔwɩɩlɔ́ wɩ́ɛ́
25 Ɛ́ nɛ́ tɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ
cɔ́ɛ́ wʋ́ʋ́ nɩɛ nyúú,
ʋ tɛ́rʋ́ nɛ́sɛ rʋ́ʋ́ ŋmɔ́sɩ́wɔ́.
pallɛ zíklí;
nɩɛ sʋsɛ jɛrɛ ŋmɛ́ŋsɛ mɛ́,
anɛ kʋɔra.
Ká arɩ́ ɛ́ má wuu,
Nyuutɩna Wɩɩsɛ cɔ́ɛ́ wɩ pɔ́rɛ,
kɔ́ʋ́ ha tɛ́rʋ́ nɛ́sɛ.
26 Ʋ cɔ́ŋsɛ jɔ́ŋjɔ́ŋ (dirapo),
a pá duowa ná há mɩŋ dɩboli;
ʋ fuoló aá yɩ́rwɔ́ dúníé tókó mí,
ɓa a kɩ́kɛ́lɛ́
a tuosi aá ko.
27 Ɓa sɩɛrʋ,
nɩbɔlɩ́ tó ráŋ,
nɛ́ŋ wáá gɛ́nnɛ;
nɛ́ŋ wáá dɩ́ɛ́kɛ,
nɛ́ŋ wɩ doŋ pɛ́;
oro wuu tɩŋa vɔ́wɛ́ wɩ pure,
oro wuu natɔwɔ ŋmɛ́ŋ wɩ coké.
28 Ɓa hɛ́mɛ́ nʋɔsɛ pʋllɔ,
ɓa zɩ́wɔ́ toni wuu.
Ɓa záksɛ nacɩ́ksɛ
duókí anɛ dɔ́wʋ́ɔ́,
ká ɓa lalyóórítórkowa
má naasɛ nɛ́ povilmi.
29 Ɓa dɔmɛ́ nɩhɛ̃́
kɩ́ŋkáŋháálɔ úúre ní,
ɓa caasé nɩhɩ̃́ kɩ́ŋkáŋbɛlɛ nɛ́,
ɓa kʋɔllɛ nɩhɩ̃́ ɓa há kéŋ namɩ́ɛ́
a kaá féŋsi ní,
ká nɛ́ŋ too aá lɔ́ʋ́ ɓa rɩ́.
30 Amá ɛ́ kal,
dɔmɛ́ (ɓɛɛ) sɩ́ ɓɛ ɛ́ duó nɩɛ mɛ́
anɛ mʋʋ háá gáásɛ wɩ́ɛ́.
Ɓa sɩ́ bel tɔ́ɔ́ ná,
amá bino arɩ́ sazɔkɔ́ nɛ́ ɓa sɩ́ ná;
ká rɩ́ duóbaŋzuke hé bino
a tɔ́ wɔhɔ pʋmmɔ mɛ́.