Wɩɩsɛ há ká bibár dɛnnɛ wɩ́ɛ́ /Gɔkɩ́ aá céŋ Wɩɩsɛ ná há ká áŋwóŋ
68
1 Gɔkɩ́. Davidi yɩl. Ʋ mɩ́ŋ gɔkɩ'áná gɔkɩ́ sɩɛrʋ.
2 Wɩɩsɛ isó, ʋ dɩŋdɔmɔ pɩsɛ,
nɩɛ ná há cɩ́nʋ́ mɛ́ fɔ́ʋ́ sɩ́ɛ́ ɛ́.
3 Ɩ ɔ́ɔ́ ɓa pɩsɛ anɛ ɛ́ nyʋɔsɛ háá isi a pɩsɛ:
Anɛ ɛ́ tʋkɩkɔ́ háá mɩ́ɛ́rɛ níŋ mí,
nɩbɔma sɩ́ nyɩ́ɩ́kɛ Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́ mɛ́.
4 Amá nɩtaŋáwa sɩ́ warɛ,
ɓa sɩ́ jʋ́ɔ́sɛ Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́ mɛ́, satɔrɔ́ há súwó wɩ́ɛ́:
5 Ɩ́ dɛnnɛ Wɩɩsɛ, ɩ́ dɛ́nnʋ́ yɩr;
ɩ́ bɛ́ nɛ́ŋ ná há kénú lalyooritórko aá va gɩr sɩɛrʋ.
Ʋ yɩr nɛ́ ká: Nyuutɩna Wɩɩsɛ;
ɩ́ bʋ́ʋ́ mɛ́.
6 Bisíŋsi áná nɛ́, yúháála laataarɔ nɛ́,
Wɩɩsɛ ká nyɛ́ nɛ́, jaa ná há kɔ́ʋ́ dʋŋɔ́ tɩ́llɛ́ sɩɛrʋ.
7 Wɩɩsɛ nɩ́ɩ́ sɔ́ wɩnɛ́ŋkénéwa jaa:
ʋ nɛ́ tɛ́ bɩnajaa ná pʋmmɔ, aá jʋ́ɔ́sɛ,
amá nyúduótɩɩna é dɩmɩnɩ́ nɛ́ ká tíé dɩduó.
8 Wɩɩsɛ, tɛ́ŋ ná mɛ́, ɩ há lɛ́ɩ́ nɩɛ sɩ́ɛ́,
tɛ́ŋ ná mɛ́ ɩ háá va tíɓɩlɩ́ sɩɛrʋ /gɩrbétéke sɩɛrʋ, \qs Dɩfɩɛlɩ́.\qs
9 tíé vaklɔ́, bána yuóri,
Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́ mɛ́,
Wɩɩsɛ ná há mɩ́ŋ Sɩyɔŋ mɛ́,
Ɩzɩrayɛl Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́ mɛ́.
10 Wɩɩsɛ, ɩ ló dóŋ ko ɩ sawer yɩr mɛ́;
nɩɛ ná ká liwe fá bɔ́lɔ́, ɩ nɛ́ sɩɛ́ hírsíwó.
11 Ɩ nɛ́ tɛ́ tɔ́ɔ́ ná ɓa há kénú sɩɛrʋ,
ɩ é Wɩɩsɛ nɛ́ bílwó ɩ sawér sɩɛrʋ,
rɩ nɩyaara má ká dɩkéní.
12 Nyuutɩna makɛ wɩ́ɩ́ rɛ́,
háála ná há sɩ́ cáárɛ ɛ́ labaarwero,
ɓa nɩɛ káŋ.
13 Kuóre arɩ́ lalyóóre nɩ́ɩ́ fɛ́, aá fá
kɛ́ɩ́ (háála) ká jɩɩsɛ ɓɩ́ɛ́rɛ a ɓá náŋá anɛ lal ɓɩ́ɛ́.
14 Ɩ́ há pɩ púl mí ní aá fɩɛlɛ>>
Warɛ nɛ́ tɔ́ kʋma kíŋkéru mí,
kɔ́ʋ́ pʋsɛ́ wuu súúmíŋ anɛ salmɛ.
15 Tɛ́ŋ ná mɛ́ Doe wuu tɩna Wɩɩsɛ há kiri kuóre ɓa pɩsɛ ɛ́ dɩhɩ̃́ mɛ́,
rɩ nyɛlɔ́ hiri «Bino paalɔ» (Salmɔŋ paalɔ) daha.
16 Wɩɩsɛ paalɔ́, Basaŋ paalɔ́,
paalɔ́ nyúcaksa tɩ́na, Basaŋ paalɔ,
17 paalɔ́ nyúcaksa tɩ́na, beé rí tɛ́ ɩ gɩgɩ́ɛ́nɛ
paalɔ́ ná Wɩɩsɛ háá cɔ́ʋ́ daha>>
Ɛ́ nɛ́ sɩɛ́ cɩ́nɛ́! Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩ́ mɩ́ŋ ráŋ a kaa mʋ́ wuu.
18 Wɩɩsɛ lalyóórítórkówa ná wɩ wúó dɩɩsɛ,
ɓa ká bʋ́ɩ́ bʋ́ɩ́wa nɛ́.
Nyuutɩna Wɩɩsɛ mɩ́ŋwɔ́ sɩɛrʋ;
Sɩɔŋ mɩ́ŋ mɛ́ Wɩɩsɛ dɩmɩnɩ́ mɛ́.
19 Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ zɩ bána rɩ́;
a kɛsɛ yosi,
ɩ la pallɛ nɩbííne rɩ́, ɓa ná há ká nyúduótɩɩna má tɩɩ rɩ́,
a pii sɔ́ɩ́ jaa.
20 Rɩ Wɩɩsɛ lá píŋ tápʋ́l wuu.
Ɛ́ Wɩɩsɛ lá ballɩ́ aá párá.
21 Ɛ́ Wɩɩsɛ nɛ́ ká Wɩɩsɛ ná há lárá aá tá,
Wɩɩsɛ ná há ká Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɛ́ wó ráá lá aá tá sʋʋ mɛ́.
22 Amá Wɩɩsɛ sɩ́ cáŋsʋ́ dɩ́ŋdɔma nyúnni,
nɩɛ ná há mɩ́ŋ wɩ́tɩɛnnɛ sɩɛrʋ, nyúnni ná há kie.
23 Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɛ́: «Ŋ́ kénó lɩ Basaŋ nɛ́ aá ko,
ŋ́ kénó lɩ mʋʋ mʋ́l nɛ́ aá ko,
24 a makɛ rɩ́ɩ́ nʋ́ɔ́sɩ́wɔ́ a bíl cɛ́l sɩɛrʋ,
ká vasɛ má nówó kér dɩŋdɔma ná sɩɛrʋ.»
25 Wɩɩsɛ, ɓa néí nɩɛ valɛ́,
ŋ́ Wɩɩsɛ, ŋ́ kuóro, ɩ nɩɛ valɛ́ ɩ dɩmɩnɩ́ ná sɩɛrʋ:
26 gɔkɛ́ lá sɩ́ɛ́ ká zeŋsumma dɔwɛ,
tole má mɩ́ŋwɔ́ sɩsɩɛnnʋwa aá dú gúgoŋnni.
27 Ɩ́ bɛ́ Wɩɩsɛ mɛ́ nɩkana sɩɛrʋ,
ɩ́ bɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ mɛ́, ɩ́ nɩɛ ná mukúr há lɛ́ Ɩzɩrayɛl.
28 Bɛŋzamɛ, ɓa ɓɩwie ní díwó sɩ́ɛ́,
Ziida jɩmʋ́l sɩ́dííre sɩɛ́ súwó gɛfʋʋlɛ́ tɩ́ŋ,
Zabɩlɔŋ jɩmʋ́l tʋkɛ ká Nɩfɛtalɩ sɩɛ́ tɩ́ŋwɔ́ mɛ́.
29 Ɩ Wɩɩsɛ nɛ́ vɔ́wɛ́ rɩ́ɩ́ ká dóé:
Wɩɩsɛ, makɩ́ dóé, ɩ nɛ́ a wɩ́ɛ́ aá párá.
30 Kuóre sɩ́ ká zile onni ko pɛ́ɩ́,
ɓa sɩ́ɩ́ há sɩ́ yóú néí kuójaa ná yɩr há lɩ́ɛ́ Zerizalɛmɛ wuu mí.
31 Kiri ballɔ ná há mɩ́ŋ fuo nʋɔ nyɔɔ sɩɛrʋ,
nɔɓallɛ arɩ́ nɔbɛlɛ nyáŋ,
nɩɛ ná háá giene arɩ́wɔ́ meéwicááka.
Ʋ pɩsɛ nɩɛ ná há có lal yóé.
32 Nɩpiŋe ní lɛ́ Ezipiti aá ko,
Nubi (Etiopi) nɛ́ŋsa súó, ʋ kaa fá ko Wɩɩsɛ rɩ́.
33 Tíé dɩtɩllɛ́ (dɩtɩllɛ́ ná há mɩ́ŋ tíé nyúú),
ɩ́ bɛ́ Wɩɩsɛ mɛ́;
ɩ́ dɛnnɛ Nyuutɩna,\qs dɩfɩɛlɩ́.\qs
34 ʋ nɛ́ ká nɛrɔ ná, há lɛ́ bána nyúú rɩ́,
bána ná ká díé bána, aá ko rɩ́rʋ́ lalyóórítórko.
Nóu liŋó, ʋ ballɩ́ liŋó níí dʋmɛ.
35 Ɩ́ saŋ rɩ Wɩɩsɛ nɛ́ kéŋ dóé.
Ʋ nɩ́ɩ́ dí kuorí Ɩzɩrayɛl mɛ́,
ʋ dóé níí tʋ́ŋ bána nyúú.
36 Wɩɩsɛ, a púlí dɩmɩnɩ́ mɛ́, ɩ kéŋ héwíŋ.
Ɩzɩrayɛl Wɩɩsɛ nɩ́ɩ́ pá nɩɛ dóé arɩ́ tíŋ.
Ɩ́ píŋsi Wɩɩsɛ.