Elihu pi zɔkrʋ́ cɩ́ɩ́nɛ Zɔɔbɛ
34
1 Elihu súúro a bʋ́lɛ́:2 Ɩ́ nɩɛ ná há ká wɩ́zɩnna, ɩ́ zesíŋ wɩ́bʋlɛ́,
ɩ́ nɩɛ ná há kéŋ wɩ́ɛ́ zɩmɛ́, ɩ́ wuolíwa dɩlla weri.
3 Dɩlla tʋtʋmɩ́ nɛ́ ká wɩ́ɛ́ zesé
anɛ ɛ́ nʋɔ há có ɓɩdííle dí.
4 Ɛ́ wɩ́ɛ́, á ja a zɩŋ wɩ́ɩ́ ná há ká taŋá,
á hé naŋá mɛ́, a saŋ wɩ́ɩ́ ná há cɛ́rɛ!
5 Ná Zɔɔbɛ há sʋ́ʋ́ ná: «Ŋ wɩ wɩ́ɩ́ zɔkɛ́,
amá Wɩɩsɛ vɔ́ɔ́ rʋ́ʋ́ pí taŋá a páŋ.
6 Ŋ taŋá ná sɩɛrʋ, ʋ wɩ taŋá bʋl,
ʋ bʋ́rmɩ́ŋ, káŋ wɩ wɩ́ɩ́ má zɔkɛ́.»
7 Beé duó nɩbíŋ rí ká Zɔɔbɛ é>>
Hɩ̃́ɩ̃́sɛ nyɔ́ɛ́ de nɛ́ kʋcɛmɔ́ ʋ rɩ́!
8 Ʋ rɩ́ wɩ́bɔ́ŋ'aara wɩ́ɩ́ há ká balá,
ʋ rɩ́ nɩbɔma nɩ́ɩ́ hé naa balá,
9 beé wɩ́ɛ́, ʋ sɛ́: «Ja weri Wɩɩsɛ rɩ́, ʋ wɩ nyʋɔrɛ oro wuu kéné a pá nɩbííno.»
10 Ɛ́ wɩ́ɛ́, ɩ́ nɩɛ ná há kéŋ zɩmɛ́, ɩ́ cɛ́ ká rɩ́ŋ pɛ́ɩ́wa:
Rɩ́ Wɩɩsɛ a rɩ sabɩɩna né duó kɛ́kɩ́ŋ mɛ́: Wɩɩsɛ ká wɩ́bɔ́ŋ'aarʋ,
Wɩɩsɛ ná há kɛ́ oŋ wuu ká gɩragɩra nɛ́ŋ!
11 Amá nɩbííno wuu kér há kɔ́ʋ́ ná nɛ́, ʋ pi aá pɔ́ʋ́,
nɛrɔ wuu tume lʋ́ʋ́ tʋmɛ́ nɛ́.
12 Ʋ ká pʋmmɩ́ rɩ Wɩɩsɛ wɩ wɩ́bɔ́ŋ kéné;
Wɩɩsɛ ná há kɛ́ oŋ wuu waá saŋ tʋŋ gɩragɩra.
13 Nɛ́ŋ rɛ́ pí tíé a pɔ́ʋ́>>
Dúníé tíŋ ná mɩnʋ́ dʋŋɔ léŋ rí.
14 Rɩ Wɩɩsɛ nɛ́ faá bɩ́ɩ́nʋ́ tɩɩ wɩ́ɛ́,
rʋ́ʋ́ nɛ́ fa bɩrɛ la mɩɩsɛ ná ʋ há píé a pá,
15 onni ná wuu haá hiẽsi fa sɩ́ de isi a sʋwɛ naasɩ́ balá,
nɩbííno baá fa sɩ́ bɩrmɛ kúŋkulo.
16 Zɔɔbɛ, rɩ́ɩ́ nɩ́ɩ́ nɛ́ wɩ́ɛ́ mʋ́ʋ́la é, ɩ zesi,
a lo rɩ́ŋ wɩ́bʋlɛ́ nyaŋ zʋ́ɩ́ dɩllɛ weri:
17 Rɩ Wɩɩsɛ nɛ́ fa bɛ́rɛ yɛ́rɛ́,
ʋ sɩ́ wolli dúú kuorí>>
Ɩ saŋ pi nyɩɛrʋ a pá nɛ́ŋ ná balá taŋá rɩ́rʋ́ dóé há kɛ́ nɩɛ wuu>>
18 Nɛ́ŋ sɩ́ wólli kuóro rɩ́, aá bʋ́lɛ́: «Ɩ ká nɩkɔsɔ.»
ká kuóbɛlɛ má rɩ́, aá bʋ́lɛ́: «Ɩ́ ká nɩbɔma.»
19 Ʋ wɩ nyúútɩ́nawa har zʋ́,
ʋ wɩ kuóro mí pɛ́ɛ́ kaá tá summo,
beé wɩ́ɛ́, ʋ nɛ́ kɔ́wɔ́ wuu bɛllɛ mɩmáárɔ́.
20 Sʋʋ ko naasɩ́ balá, tɩtafɩ́ɛ́lɛ (ɓarma),
jamáŋ hé nɛsɛ, ɓa sɩ́diire sʋsɛ.
Bɩbara nyɩ́ɩ́kɛ mɔlɛ mɔlɛ.
21 Beé wɩ́ɛ́, Wɩɩsɛ kɩɛlɛ nɩbííne wɩ́'állɛ,
ʋ sɩ́ɩ́ cɔ́wɔ́ navalɛ́ wuu mí ní.
22 Bino tó, ʋ zuke há sɩ́ kɛ́rʋ́ mɛ́,
rʋʋ sɩ́ wɩ́bɔ́ŋ'aara ná.
23 Ká nɩbííne zɩŋ ko Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́ rʋ́ʋ́ díwó sarɩya,
ʋ wʋ́ɔ́ bʋllɛ bel (ʋ bélé aá daanɛ).
24 Ʋ wɩ bɩbará kɩ́ɛ́lɛ́ kaá zɔkwɔ́
ká pi nɩɛ náŋá aá héwó gbelé mí.
25 Ɓa wɩ́'aalɩ́ oro wuu wʋ́ʋ́ sɩ́ɛ́ mɛ́ féŋsé,
ʋʋ́ wulliwó mʋ́ʋ́la tɩtaŋ nɛ́, ká a ɓa nyɩ́ɩ́kɛ.
26 Ʋʋ́ bɛ́ŋsɩ́wɔ́ nɩɛ wuu sɩ́ɛ́ mɛ́, anɛ wɩ́bɔ́ŋ'aara.
27 Beé wɩ́ɛ́, ɓ kéŋwó tɩɩ kɛ́kʋ́ mɛ́,
ɓa fa púú wɩ́makɛ́ ná wuu yɩr yɔ́ɔ́ nɛ́.
28 Ɓa ɔ́ɔ́ nɛ́múrtɩ́ɩ́na arɩ́ nɩyáára
ŋmɔwɛ búŋse a pɔ́ʋ́.
Ʋ sɩɛ́ nɛ́wɔ́ búŋse!
29 Rʋ́ʋ́ fa có rʋ́ʋ́ wɩ wɩ́ɩ́ ɛ́ɛ́ má, áŋ rɩ́ pi zɔkrɛ rɩ́ɩ́ cɩ́ɩ́nʋ́>>
Rʋ́ʋ́ nɛ́ sɩɛ́ kénú tɩɩ é rɩ́ɩ́ féŋsi, áŋ rɛ́ sɩ́ nóú>>
Amá ʋ nɛ́ kéŋ sɛ́, dúníé arɩ́ nɩbííne nyúú,
30 a pi kuorí aá pá nɛ́ŋ ná há wɩ cico mí, há ká kaafordiiro.
31 Rɩ nɛ́ŋ rɩ bʋl nyɛ́ rɩ pá Wɩɩsɛ, rɩ́ bʋ́lɛ́:
«Ŋ tɛ́ zɔkrʋ́, amá mʋ́l né ŋ sɩ́ bɩrɩ́ŋ har tɛ́ wɩ́bɔmɔ.
32 Makɛ wɩ́bɔma ná ŋ há wɩ ɛ̃́ ká a, a páŋ.
Rɩ́ŋ nɛ́ fa a bɔ́ŋbɔ́ŋ, ŋ baá waá a mʋ́l né mí.»
33 Wɩɩsɛ mɔhɔ̃́ rʋ́ʋ́ bɛ́ŋsʋ́ rɛ́>>
Ɩ nɛ́ŋ ná haá hé sísíú, ɩ sabɩɩna nɛ́ ká orí rí>>
Ɩ nɛ́ kéŋ sɛ́, ŋ é wɩ wɩ́bʋ́lɩ́ kéné,
makɩ́ haá bɩ́ɩ́nʋ́ ná.
34 Nɩɛ ná há kéŋ wɩ́zɩmɛ sɩ́ zɩŋwɔ́ há sɩ́ bʋ́lʋ́ ná a páŋ
ká rɩ zɩmɛ́tɩnawa má zésíŋ wɩ́bʋlɛ́ ná weri:
35 Zɔɔbɛ bʋl wɩ́ɛ́ é rí, amá ʋ wɩ́bʋlɛ́ wɩ mʋ́ʋ́la kéné,
ʋ wɩ́bʋlɛ́ máŋsɛ rʋ́ʋ́ wɩ wɩ́ɩ́ ɛ̃́ nɛ́.
36 Wɩ́bɔ́ŋ'aara wɩ́bʋlɛ́ nɛ́ mɩnʋ́ nʋɔ mɛ́,
ɛ́ wɩ́ɛ́, ʋ diŋe sɩ́ mʋ́ pérú nʋɔ.
37 Ʋ nɛ́ ɛ́ɛ́ a zɔkɛ, kaa nɛ́ baá ká kéké má;
a cɛ́ Wɩɩsɛ mɛ́, ʋ naasɩ́ waá dɩɩsɛ,
a a káŋsɛ́ zʋ́ rá sɩɛrʋ.