Senakeribi yóó dí Ziida dɩtɩ́llɛ
(2 K 18. 13; EZa 36. 1)
32
1 Ezekiyasɛ há tʋ́ŋ Wɩɩsɛ jaa tʋtʋmɛ́ ná wuu rɩ́ taŋá. Asiiri kuóro Senakeribi kúó tɔ́ Ziida tɔ́sɔkɛ́rɛ ná hé, rʋ́ʋ́ tɩ́llɩ́wɔ́. 2 Ezekiyasɛ há néé rɩ Senakeribi kúó rʋ́ʋ́ yoo Zerizalɛmɛ, 3 ʋ yɩ́rʋ́ tʋtʋnɩhɩ́ɛ̃́sɛ arɩ́rʋ́ sóójihɩ́ɛ̃́sɛ rɩ́wɔ́ a kɩ́kɛ́lɛ a fɛsɛ nyibulsɩ́ɛ́ ná há mɩŋ tɔ́ɔ́ ná har. Ɛ́ nɛ́, ɓa saŋ a ko pɔ́ʋ́ mɛ́. 4 Nɩɛ lɛ́ kɩ́ŋkáŋ a fɛsɛ nyibúlsɩ́ɛ́ ná wuu. Ɓa fɛ́sɛ́ tíé mʋ́l nyinaa ná háá pal tɔ́ɔ́ sɩɛrʋ, ká bʋlɛ́: «Á waá lo rɩ́ Asiiri nɩɛ kuóre ko ná nyii kɩ́ŋkáŋ nyɔ>>» 5 Ezekiyasɛ kéŋ baŋcɩrɩ́, a bɩrsɔ tɔ́ɔ́ ná zekɛ́rɛ ná há ɓallɛ, ká sɔ pʋ́pɔ́ɔ́ra jɩɩsɛ ʋ daha, ká sɔ zeŋ nɔ́ŋɔ zenaa bɩnɛ́ ná harɩ́ a kíl. Ʋ bɩrsɔ koro ɓa háá yɩ́rɛ Milo Davidi zʋ́ɔ́ mɛ́, a a ɓa luki cɔlma arɩ́ hɔkɛ́rsɛ ɓɩkana. 6 Ʋ lɩ́sɛ sóójihɩ́ɛ̃́sɛ rɩ́wɔ́ nɛ́ mɩŋ nɩɛ ná sɩ́ɛ́, a a ɓa kóú rɩ́ tɔ́ɔ́ dánnʋɔ nɩɛ náŋá dɩcémi. Ʋ dúóríwó naasɛ a bʋlɛ́: 7 «Ɩ́ cɛ́ géŋgéŋ, a ɓaŋ baŋcɩllɛ! Ɩ́ sɩ́ ló rɩ́ héwíŋ rɩ́ baŋcɩfúklo káníwa, Asiiri kuóro rɩ́rʋ́ lalyoore kana ná sɩ́ɛ́. Bee wɩ́ɛ́, dóé ná há mɩ́ŋrá mɛ́, kɛ dóé ná há mɩ́ŋwɔ́ mɛ́. 8 Ʋ dóé ká nɩbííne ní, ká á é, Nyuutɩna Wɩɩsɛ, á Wɩɩsɛ nɛ́ kárá lalyooro, a yo aá párá.» Ziida kuóro Ezekiyasɛ wɩ́bʋlɛ́ ná dúóri nɩɛ naasɛ.Senakeribi tʋ́ŋ nɩɛ Zerizalɛmɛ nɩɛ rɩ́
(2K 18. 17-37; 19. 9-19 Izayi 36. 2-22)
9 Ɛ́ har mɛ́, Asiiri kuóro Senakeribi rɩ́rʋ́ sóójiwa wuu cɛ́ Lakiisi tɔ́ɔ́ nʋɔ; ka ʋ tʋmʋ́ tʋtʋnna, Ezekiyasɛ há ká Ziida kuóro rɩ́, arɩ́ Ziida nɩɛ ná wuu fa há mɩŋ Zerizalɛmɛ mɛ́ a bʋ́lwɔ́ rɩ́ a bʋlɛ́: 10 «Ɩ́ ná Asiiri kuóro Senakeribi há sʋ́ʋ́ ná: "Beé mí rí ɩ yelli, kaá ja rɩ́ɩ́wa káánɛ Zerizalɛmɛ mɛ́ sazɔkɔ́ tɛ́ŋ néé mí>> 11 Ezekiyasɛ wɩ́ɩ́wa nyɩsɛ rʋ́ʋ́ a rɩ́ɩ́wa sʋsɛ losu rɩ́ nyinyʋ́ɔ́sɛ nɛ́ɛ́>> Ʋ há sɛ́: « Nyuutɩna Wɩɩsɛ, á Wɩɩsɛ sɩ́ lárá tá Asiiri kuóro nɛsɛ mɛ́.» 12 Ɛ́ Ezekiyasɛ rá wɩ dúŋdúóme ná daha ɓa háá ɓáárɛ venni arɩ́ kórsi zɔkɛ́, ká bʋl Ziida rɩ́ Zerizalɛmɛ nɩɛ rɩ́ bʋlɛ́: «Koro balá sɩ́ɛ́ nɛ́ mɔhɛ̃́ rɩ́ɩ́wa ɓírmí, aá nyɩ́kɛ áŋsáŋsɛwa ʋ dahá rɛ́>>» 13 Ɩ́ wɩ́ŋ rɩ́rɩ́ŋ naabálwa há púú ná tʋŋ dúníé nɩɛ wuu mɛ́ yáá>> Duowa ná náŋa wɩŋsa wólló lɔ́wɔ́ tɔ́nɛ tá ŋ nɛ́sɛ mɛ́ rɛ́>>» 14 Ŋ naábálwa díé há yóé dí tɔ́nɛ ná wuu, ɓa orí wɩɩsɛ rɩ́ wóllé lɔ́ɔ́ nɩɛ tá ŋ nɛ́sɛ mɛ́. Ɩ́ sɩɛ́ bɩ́ɩ́nɔ́ rɩ́ɩ́wa Wɩɩsɛ nɛ́ sɩ́ wólli lɛ́ɩ́wa tá ŋ nɛ́sɛ mɛ́>> 15 Mʋ́l néé mí, ɩ́ sɩ́ ló rɩ́ Ezekiyasɛ nyɩ́sɩ́wa a a rɩ́ɩ́wa tɛl, ɩ́ sʋ́ʋ́ laa dí! Bee wɩ́ɛ́, duó oro wuu ɛrá má kuódɩtɩ́llɛ oro wuu wɩɩsɛ wɩ wóllé lɔ́ʋ́ nɩɛ tá ŋ nɛ́sɛ mɛ́, ɛ́rá má ŋ naabálwa nɛ́sɛ mɛ́. Ɩ́ má wɩŋsa wɩ́ɩ́wa wuó la aá tá ŋ nɛ́sɛ mɛ́.» 16 Asiiri kuóro Senakeribi nɩtʋmɛ́ baa bʋ́l wɩ́tɩɛnɛ tɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ Ɩzɩrayɛl Wɩɩsɛ, rɩ́rʋ́ tʋtʋnnɔ Ezekiyasɛ mɛ́.
Senakeribi tʋ́ksɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ
(Bel 2K 19.14-19 ; Ezayi 37.14-20)
17 Senakeribi fa pʋ́ŋsɛ kɛnnɛ, a tʋksɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ, Ɩzɩrayɛl Wɩɩsɛ a bʋlɛ́: «Anɛ ɛ́ duowa ná wɩŋsa há wɩ wóllé lɔ́wɔ́ nɩɛ tá ŋ nɛ́sɛ mɛ́; Ezekiyasɛ má Wɩɩsɛ waá wóllí lɔ́ɔ́ nɩɛ tá ŋ nɛ́sɛ mɛ́.» 18 Senakeribi nɩtʋmɛ́ mʋ́ɔ́ peri, rɩ nɩɛ fa mɩŋ Zerizalɛmɛ zekɛ́rɛ ná daha, ɛ́ nɛ́ ɓa bɛ́sɩ́wɔ́ mɛ́ rɩ́ dóé Ebirewa liŋó mí, rɩ́wɔ́ hé héŋwíŋ ɓa mɛ́ rɩ́wɔ́ naasɛ mʋʋnɛ, ká rɩ́wɔ́ yoo la tɔ́ɔ́ ná. 19 Ɓa bʋ́l Zerizalɛmɛ Wɩɩsɛ wɩ́ɛ́ anɛ ɛ́ ɓa há bʋ́l duowa ná náŋa wɩŋsa há ká nɩbííne nɛ́ŋsa oŋmáálɛ wɩ́ɛ́ ɛ́.
Asiiri nɩɛ fɛ́ɛ́ wɩ́ɛ́
(2 K 19. 1, 35-37; Izayi 37. 1, 36-38)
20 Ɛ́ nɛ́ kuóro Ezekiyasɛ rɩ́ Amɔsɛ bio Ezayi há ká Wɩɩsɛ wɩlaabʋllɔ sʋl Wɩɩsɛ ɛ́ wɩ́ɩ́ wɩ́ɛ́ a ŋmɔ́wɛ búŋse a sʋl Wɩɩsɛ. 21 Ɛ́ nɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ tʋ́mʋ́ malka Asiiri nɩɛ púl mí, a ɓʋ́ lalyóóríbibara ná wuu, rɩ́ sóójihɩ́ɛ̃́sɛ arɩ́ tɔ́ɔ́ sɩdííre. Héŋwíŋ zʋ Asiiri kuóro Senakeribi ʋ bɩrɛ mʋ́ʋ́ tɔ́ɔ́ arɩ́ hɩ̃ɩ̃sɛ. Tɛ́ŋ ná mɛ́ ʋ há mʋ́ɛ́ zʋ́ʋ́ ʋ wɩɩsɛ jaa, ʋ tɩɩ bɛlɛ ɓʋ́ʋ́ rɩ́ tokówi. 22 Nyɛ́ nɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ yoo la Ezekiyasɛ rɩ́ Zerizalɛmɛ nɩɛ, Asiiri kuóro Senakeribi, rɩ́wɔ́ dɩŋdɔma nɛ́sɛ mɛ́ tá. Ká ɓa tɩ́llɩ́wɔ́ tɩɩ a ké tɛŋfɩ́ɛ́l mɛ́ dɩhɩ̃́ wuu. 23 Nɩkáná kéŋ satɔ́ɔ́rɩ́pállɛ ko Zerizalɛmɛ a pá Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ká dí zile pá Ezekiyasɛ Ziida kuóro. A pɔ́ ɛ́ mɛ́, duowa ná wuu zíl Ezekiyasɛ wérí.
Ezekiyasɛ kuorí tenné wɩ́ɛ́
(2K 20. 1-21; Eza 38.1-8 ; 39)
24 Ɛ́ cɛ́rɛ́ mɛ́, Ezekiyasɛ ɓálʋ́ sʋ́ʋ́rɛ́ pʋɔlɩ́. Ɛ́ nɛ́ ʋ sʋ́l Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ʋ mákʋ́ dúóre malla pɔ́ʋ́. 25 Amá, Ezekiyasɛ nyʋ́kʋ́ tɩɩ a bel guonni Wɩɩsɛ há ɔ́ɔ́ ná pɔ́ʋ́. Ɛ́ nɛ́, Nyuutɩna Wɩɩsɛ cɔ́ɛ́ ísú rɩ́ Zerizalɛmɛ nɩɛ arɩ́ Ziida nɩɛ nyúú. 26 Amá Ezekiyasɛ rɩ́rʋ́ nyʋkɔ ná wuu ʋ saŋɔ́ múúrú tɩɩ ʋ rɩ́ Zerizalɛmɛ nɩɛ, ɛ́ nɛ́ tɛ́ Ezekiyasɛ tɛ́ŋ mɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ báá wʋ́ʋ́ cɔwɩɩlɩ́zeno díé ɓa nyúú. 27 Ezekiyasɛ fa kéŋ kuóɓɩɛ rɩ́ píŋ wérí. Ʋ ɔ́ɔ́ ɓa sɔ jɩɩsɛ rʋ́ʋ́ bíbil meéwíé rɩ́ salmɛ rɩ́ dɔ́wɩ́wéré rɩ́ tulaaléwa rɩ́ hɔkɛ́rsɛ arɩ́ cɩksɛ rɩ́wɔ́ duó wuu há kéŋ píŋ, 28 rɩ́ vʋ́ʋ́ra, rʋ́ʋ́ bíbilú bilé rɩ́ dɩvɛ́ŋ arɩ́ nʋʋ. A sɔ pʋzéŋse pʋtuni rɩ́ pʋwɩɛla petuni. 29 Ezekiyasɛ ɔ́ɔ́ ɓa sɔ tɔ́nɛ, ʋ fa kéŋ pʋwɩɛla arɩ́ pʋzeŋse kɩ́ŋkáŋ; bee wɩ́ɛ́, Wɩɩsɛ fa pɔ́ʋ́ ɓɩɛ kɩ́ŋkáŋ wérí. 30 Ezekiyasɛ nɛ́ kɛ́rɛ́ nyinaa ná háá zɛ Gɩhɔŋ rɩ́ ká ɓa pal aá tuwi Davidi zʋ́ɔ́ wɩɩsɛ dɩzʋʋlɩ́ rɩ́. Ezekiyasɛ tʋtʋmɛ́ wuu fa cɛ́rɔ́ a pɔ́ʋ́. * 31 Amá, Babɩlɔɔnɛ nɩtʋmɛ́ ná há kúé rɩ́wɔ́ ná wɩ́nyɩnɛwa ná wuu há tʋ́ŋ tɔ́ɔ́ mɛ́; Wɩɩsɛ lʋ́ʋ́ har ká mɩ́lʋ́ rʋ́ʋ́ zɩmʋ́ sabɩɩna há ká ɛ́.* 32 Ezekiyasɛ wɩ́'állɛ ná naŋá rɩ́rʋ́ sapʋmmɩ́ tʋtʋmɛ́, mɩŋ Wɩɩsɛ wɩ́laabʋllɔ Ezayi há ká Amɔsɛ bio wɩ́náálɛ kɛnɔ sɩɛrʋ, arɩ́ Ziida rɩ́ Ɩzɩrayɛl kuóre wɩ́'állɛ kɛnɔ sɩɛrʋ nɛ́. 33 Ezekiyasɛ há sʋ́wɛ́, ɓa húú Davidi bɛlɛ lɛbulli nyúúrɩ. Ziida nɩɛ rɩ́ Zerizalɛmɛ nɩɛ wuu cáásɔ wúú mí kɩ́ŋkáŋ. Kɔ́ʋ́ bio Manase lɔ́ʋ́ nyúú mɩ́ a dí kuorí.