Nebikanezaarɛ mʋ́ɔ́ tɔ́ Zerizalɛmɛ hé
25
1 Sedesiyasɛ kuorí díí bɩŋsɛ nɛ́mɛ́ nyúú mí, ʋ caŋsɛ fí nyúú mí, tápʋlɛ́ fí kal nɛ́, Babɩlɔɔnɛ kuóro Nebikanezaarɛ rɩ́rʋ́ lalyoore wuu ko cíkíwó púl Zerizalɛmɛ tɔ́ɔ́ sɩ́ɛ́ rɩ́wɔ́ yóú. Babɩlɔɔnɛ nɩɛ kúr tɛ́ŋ a tɩɛkɛ Zerizalɛmɛ tɔ́ɔ́ zeŋ wuu mí. 2 Ɓa tɔ́ tɔ́ɔ́ ná hé, a dáánɛ a mʋ́ peri Sedesiyasɛ kuorí díí bɩŋsɛ fí rí oro nyúú mí.3 Cana tápʋlɛ́ nɛ́mɛ́ kal, tɛ́ŋ ná mɛ́ losu há zʋ́ tɔ́ɔ́, nɩɛ báá wɩ óŋ kené aá dí, 4 ɓa cɔrɛ tɔ́ɔ́ ná zekume. Lalyoore ná wuu tɩ́ŋ dánnʋɔ ná há mɩŋ zeŋe ná bɛllɛ pɛ́kɛ, kuóro záádɛ caasɛ́, a fá tɩ́táŋ lɛ. Ká Babɩlɔɔnɛ nɩɛ fa kíl Zerizalɛmɛ tɔ́ɔ́ ɛ́ nɛ́, ká kuóro pi ŋmɛ́nɔ ná háá tuwi Araba. 5 Amá Babɩlɔɔnɛ sóójiwa kíró tɩŋ kuóro mí, a mʋ́ púú Zeriko polo sɩɛrʋ, ʋ sóójiwa wuu fá pɩsɛ ká tɔ́ʋ́. 6 Babɩlɔɔnɛ nɩɛ kéŋ kuóro Sedesiyasɛ, a kaa mʋ́ Ribla, Babɩlɔɔnɛ kuóro rɩ́. Ráŋ nɛ́ ɓa dúú sarɩ́ya. 7 Ɓa kɔ́rkɛ Sedesiyasɛ bɛlɛ ʋ sɩ́ɛ́ mɛ́. Ɛ́ har mɛ́, kuóro Nebikanezaarɛ ɔ́ɔ́ ɓa tóksi Sedesiyasɛ sɩ́ɛ́, ká vɔ́sʋ́ wérí rɩ́ kɔmɔ́ bɛŋzɛllɛ a kaa mʋ́ Babɩlɔɔnɛ.
Dɩŋdɔma lá Zerizalɛmɛ tɔ́ɔ́, bʋllɛ nɩkɛsɛ́ wɩ́ɛ́
8 Babɩlɔɔnɛ kuóro Nebikanezaarɛ há dí kuorí bɩŋsɛ fí arɩ́ nɛ́mɛ́ nyúú mí, ʋ caŋsɛ bɔmmʋ́ɔ́ nyúú mí, ʋ tápʋlɛ balpɛ kal nɛ́, nɩpɔ́ɔ́ra nyúútɩ́na Nebuzaradaŋ há ká Babɩlɔɔnɛ kuóro tʋtʋnnɔ ko Zerizalɛmɛ. 9 Ʋ nyɩ́kɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ jaa ná rɩ́ kuóro zʋ́ɔ́ arɩ́ tɔ́ɔ́ nɩɛ wuu jɩɩsɛ; jɩpiŋe wuu dí níŋ. 10 Babɩlɔɔnɛ sóójiwa ná wuu fa há tɩŋ nɩpɔ́ɔ́ra nyúútɩ́na ná mɛ́ búksi zeŋe ná fa há kíl Zerizalɛmɛ. 11 Ɛ́ har mɛ́, nɩpɔ́ɔ́ra nyúútɩ́na Nebuzaradaŋ kɛ́sɛ nɩɛ ná fa há káánɛ tɔ́ɔ́ ná sɩɛrʋ, rɩ́ nɩɛ ná fa há kéŋwó tɩɩ mʋ́ a hé Babɩlɔɔnɛ kuóro nɛ́sɛ mɛ́ arɩ́ nɩkáánɛ́ ná náŋá. 12 Amá ʋ tá nɩɛ ná háá yáárɛ́ náŋa rɩ́wɔ́ pɩ́parɛ vínyi tuuni sɩɛrʋ arɩ́ baksɛ sɩɛrʋ. 13 Babɩlɔɔnɛ nɩɛ zɔ́kɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ jaa kɔmɔ́ nafarsɛ ná rɩ́ tórkowa ná arɩ́ kɔmɔ́ gbaŋjɛlɔ ná fa há mɩŋ Nyuutɩna Wɩɩsɛ jaa ná sɩɛrʋ. Ɓa pá ɛ́ kɔmɔ́wa kaa col Babɩlɔɔnɛ. 14 Ɓa pá naŋtáŋsɛ, pɛ́lwa, síísi arɩ́ nyíŋgbaŋsɛ arɩ́ kɔmɔ́ onni ná má wuu ɓa há kené aá tʋŋ Nyuutɩna Wɩɩsɛ jaa sɩɛrʋ. 15 Nɩpɔ́ɔ́ra nyúútɩ́na pá salmɛ arɩ́ wárɛ níŋtɔ́krɛ́ɓɩɛ arɩ́ cɛ́l loŋni wuu ní. 16 Kɔmɔ́ onni ná wuu Salomɔŋ fa há ɛ́ɛ́, a kaá tʋŋ Nyuutɩna Wɩɩsɛ jaa sɩɛrʋ zíŋ fa wɩ wúó kérsi: nafársɛ ná bɛllɛ, naŋtáŋzeno ná arɩ́ tórkowa ná. 17 Dʋ́ŋdʋ́ʋ̃́ nafara ná isé ká mɛ́tɩr nɛ́mɛ́ nɛ́, ʋ daha nyúgiró má isé a mɛ́tɩr balá arɩ́ fá. Ɓa pi kɔmɔ́ fʋ́ a kílú, a pi kɔmɔ́ a fʋ́ gɩrenadie nɔnɔ a hóú mí, ɓa wuu ká kɔmɔ́ nɛ́. Bʋllɛ nyúú mí nafára ná arɩ́ dʋŋdʋ́ʋ̃́ ɓɩnɔ ná fa nɩhɩ̃́ náŋá, ɓa fʋ́ɩ́ má bála. 18 Nipɔ́ɔ́ra nyúútɩ́na ná ɔ́ɔ́ ɓa ká vʋk'ɔɔsɔ nɔhɔ̃́ Seraya rɩ́ vʋ́k'ɔɔsɔ Sefaniya há tʋ́kʋ́ mɛ́ arɩ́ vʋk'ɔɔsa ná botoro háá pɔ́ dánnʋɔ mɛ́. 19 Ʋ ɔ́ɔ́ ɓa ka tʋtʋnnɛhɔ̃́ ná háá bel sóójiwa mɛ́, rɩ́ kuóro zʋ́ɔ́ tʋtʋnna bɔmmʋ́ɔ́ fa há mɩ́ŋ tɔ́ɔ́ sɩɛrʋ, rɩ́ kɛŋpʋ́ŋsɔ ná háá tʋɔsɛ sóójiwa tɔ́ɔ́ ná sɩɛrʋ, ʋ fa ká sóójiwa nɔhɔ̃́ rɛ́, arɩ́ tɔ́ɔ́ ná sɩɛrʋ nɩɛ mɛɛ́sɩbotoro. 20 Nɩpɔ́ɔ́ra nyúútɩ́na Nebuzaradaŋ kɛ́sɩ́wɔ́ wuu a kaa mʋ́ pá Babɩlɔɔnɛ kuóro, Ribla mɛ́. 21 Babɩlɔɔnɛ kuóro ɓʋ́ʋ́sɩ́wɔ́ Ribla mɛ́, Hamatɛ tɔ́ɔ́ mɛ́. Nyɛ nɛ́ Ziida nɩɛ tɩŋ a kɛ́kwɔ́ tɔ́ɔ́ mɛ́ a mʋ́ dɩbóli.
Gedaliya dí Ziida dɩtɩ́llɛ hɩɛ̃́sɛ
22 Babɩlɔɔnɛ kuóro Nebikanezaarɛ fa tá nɩɛ náŋa Ziida mɛ́. Ʋ lɩ́sɛ Ahɩkamɛ bio Gedaliya há ká Safaŋ nihĩ ní, rʋ́ʋ́ dí hɩɛ̃́sɛ ɓa nyúú. 23 Púlli nyúútɩ́náwa ná wuu arɩ́wɔ́ nɩɛ há nɩ́ɛ́ rɩ́ Babɩlɔɔnɛ kuóro lɩ́sɛ Gedaliya nɛ́ rʋ́ʋ́ a gʋvɛ́rnɛ́ɛ́rɛ, ɓa rɩ́wɔ́ nɩɛ kúó ná Gedaliya Misipa mɛ́. Ɛ́ nɩɛ nɛ́ fa ká Netaniya bio Ɩsɩmayɛl, Kareya bio Yohanaŋ, Tanehumɛtɛ há lɛ́ Netofa bio Seraya arɩ́ Maaka nɩɛ bio Yazaniya. 24 Gedaliya ŋmɩ́ɛ́sɔ pɔ́wɔ́ a bʋlɛ́: «Ɩ́ sɩ́ Babɩlɔɔnɛ nɩɛ fá; ɩ́ ké tɔ́ɔ́ ná mɛ́, a múúríwa tɩɩ a pá Babɩlɔɔnɛ kuóro; ɩ́ sɩ́ ná wér.» 25 Amá caŋsɛ balpɛ nyúú mí, Netaniya bio Ɩsɩmayɛl há ká Elisama nihĩ, ká a kuóro dúnɛ́ŋ má, ko Misipa arɩ́ báála fí. Ɓa ko a ŋmɔwɛ Gedaliya ɓʋ́, a ɓʋ́ʋ́sɛ Ziide nɩɛ ná arɩ́ Babɩlɔɔnɛ nɩɛ ná fa há mɩ́nʋ́ rɩ́, Misipa mɛ́. 26 Ɛ́ nɛ́ nɩɛ wuu, heŋbiisi, nɩhɩɛ̃́sɛ arɩ́ púlli nyúútɩ́náwa ná mʋ́ Ezipiti, bee wɩ́ɛ́, ɓa faá fá Babɩlɔɔnɛ nɩɛ.
Babɩlɔɔnɛ kuóro ɔsɛ Zʋakɩŋ
27 Bɩŋsɛ mɛrɛ́ rɩ́ fí arɩ́ balpɛ há dáárɛ́, Ziida kuóro Zʋakɩŋ kanɛ́ har mɛ́, Evilmerodakɛ nɛ́ dí Babɩlɔɔnɛ kuorí. Ɛ́ bɩna caŋsɛ fí rɩ́ bɛllɛ nyúú mí, ʋ tápʋlɛ mɛrɛ́ rɩ́ balpɛ kal, ʋ tʋ́ŋ wérí pá Zʋakɩŋ, a a ʋ lɛ bɩnajaa mɛ́. 28 Ʋ bʋl wérí a pɔ́ʋ́, ká a ʋ dí hɩɛ̃́sɛ, a kɩ́llɛ kuóre ná náŋa fa há mɩ́nʋ́ laka Babɩlɔɔnɛ mɛ́. 29 Ʋ pá Zʋakɩŋ ŋmɛ́nɔ rʋ́ʋ́ báá sɩ́ bɩnajaa gɛnnɛ sú, kɔ́ʋ́ rɩ́rʋ́ hé náŋa aá dí ɓɩɛ tápʋ́l wuu, ʋ hiẽ́so wuu mí. 30 Ʋ ká ɛ́ nɛ́, Zʋakɩŋ ɓɩdííli, ʋ há mɔhɛ̃́ rʋ́ʋ́ dúú ná tápʋ́l wuu, ʋ mɩ́nɛ́ wuu mí, Babɩlɔɔnɛ kuóro pɔ́ʋ́ nɛ́.