Zonataŋ yóó dí Filisiti nɩɛ sóóji púl nɔ́ŋɔ
14
1 Kal oro rí, Sayul bio Zonataŋ bʋl báálɔ ná há cɩ́ɩ́nʋ́ lalyóórí cɩksɛ tɩ́ŋʋ́ mɛ́ rɩ́, a bʋlɛ́: «Ko ráá mʋ́ Filisiti nɩɛ sóóji púl né há há cáásɩ́rá.» Ká wɩ wɩ́ɩ́ bʋ́lɛ́ pɔ́ʋ́ áná. 2 Ʋ áná Sayul sɩɛ́ fa ké tuu oro mʋ́l, ɓaá yɩ́rʋ́ girenaadie, Mɩgɩrɔŋ mɛ́, a mɩŋ Gibeya súsúbʋɔ rɩ́, ʋ rɩ́rʋ́ nɩɛ zɔwalgo. 3 Ɓa sɩɛrʋ, Ɩkabɔɔdɛ máála Ahitu bio Ahiya nɛ́ fa tɛ Wɩɩsɛ vʋka ɔsɛ́, á súú gɛluŋo. Ɛ́ Ɩkabɔɔdɛ áná nɛ́ ká Eli bio Fineyasɛ; Eli ná fa há ká Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsɔ a mɩŋ Silo mí. Nɛ́ŋ wuu wɩ ɛ̃ rɩ́ Zonataŋ lɩ́wɔ́ sɩɛrʋ a col.
4 Zonataŋ sɩɛ́ háá já rʋ́ʋ́ mʋ́ Filisiti nɩɛ sóójiwa ná mɛ́, ʋ tɩ́ŋ ŋmɛ́nɔ oro há mʋ́ɛ́ zʋ bʋ́cullé bɛllɛ pɛ́kɛ nɛ́. Ɓaá yɩ́rɛ ɛ́ bʋ́ɩ́ nɔ́ŋɔ: Bɔsɛɛtɛ, káá yɩ́rɛ́ nɔ́ŋɔ má: Sene. 5 Nɔ́ŋɔ cúlló a caasɛ Mɩkma, tɔ́ɔ́ nagʋɔ rɩ́, ká nɔ́ŋɔ má caasɛ Geba, tɔ́ɔ́ nédu rɩ́. 6 Ɛ́ nɛ́ Zonataŋ bʋ́lʋ́ tʋtʋnnɔ rɩ́ bʋlɛ́: «Ko rá mʋ́ Filisiti nɩɛ, pɛŋkɛnnɛ tɩ́náwa nyáŋ púl. Nyɛ mɛ́, Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩ́ a wɩ́ɩ́ párá. Bee wɩ́ɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ wo ballɩ́ dí aá pá nɩɛ mʋ́ɔ́ ɛ́ rá má nɩkana.» 7 Ɛ́ nɛ́ ʋ tʋtʋnnɔ ná sɛ́: «Ɔ́ʋ́ ná wuu ɩ há bɩ́ɩ́nɛ́; va, ŋ mɩ́nɩ́ɩ́ har.» 8 Ɛ́ nɛ́ Zonataŋ baa bʋlɛ́: «Ko ráá cáásɩ́wɔ́ mʋ́, a mákɩ́rá tɩɩ pɔ́wɔ́. 9 Rɩ ɓa nɛ́ sɛ́: ‹Ɩ́ cɛ́ ráŋ ná ráá kóíwa rɩ́!› Á sɩ́ cɛ́ dɩbalá, ká sɩ́wɔ́ rɩ́ mʋ́. 10 Amá rɩ ɓa nɛ́ sɛ́: « ‹Ɩ́ kórá rɩ́!› Á mʋ́, bee wɩ́ɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ kɛ́sɩ́wɔ́ hérá nɛ́sɛ́ mɛ́. Ʋ malla nɛ́ ɛ́.» 11 Ɓa ɓɩɛ́ná lo Filisiti nɩɛ nówó wuu bɛllɛ. Ɛ́ nɛ́ Filisiti nɩɛ sɛ́: «Ebrewa ná féŋsi bʋɔnnɛ sɩɛrʋ nɛ́, ɩ́ nówó ní lɛ́ ráŋ aá lɛ.» 12 Filisiti nɩɛ yɩ́rɛ Zonataŋ rɩ́rʋ́ tʋtʋnnɔ a bʋlɛ́: «Ɩ́ zɛ́ rɛɛ́, ráá bʋl wɩ́ɩ́ pɛ́ɩ́wa.» Zonataŋ bʋ́lʋ́ tʋtʋnnɔ rɩ́ bʋlɛ́: «Tɩ́ŋɩ́ŋ mɛ́ ráá mʋ́, Wɩɩsɛ kɛ́sɩ́wɔ́ hé rá nɛ́sɛ mɛ́.» 13 Zonataŋ ka nɛ́ŋsa rɩ́ naasɛ wuu pɔrkɛ zɛ́, kɔ́ʋ́ tʋtʋnnɔ tɩ́ŋʋ́ mɛ́. Filisiti nɩɛ ɓallɛ Zonataŋ nɛ́sɛ mɛ́, ʋ tʋtʋnnɔ tɩ́ŋʋ́ har a ɓúʋ́sɩ́wɔ́. 14 Dʋ́dʋ̃́ʋ̃́ lal né Zonataŋ rɩ́rʋ́ tʋtʋnnɔ há yóé, ɓa ɓʋ́ʋ́sɛ nɩɛ peri mɛrɛ́, dɩhɩ̃́ mʋ́ɔ́ɔ́ sɩɛrʋ. 15 Héwíŋ kɛsɛ sóójiwa ná há káánɛ púl mí, arɩ́wɔ́ tɔ́ɔ́ sɩɛrʋ nɩɛ wuu, rɩ́ɩ́ kílo tɔ́ɔ́nɛ wuu nɩɛ. Héwíŋ kɛ́sɛ́ sóóji bɩbara má. Wɩɩsɛ a tíé zíkíli, a hé héwíŋ ɓɩzeno ɓa sɩɛrʋ.
16 Sayul lalyoore ké Bɛŋzamɛ tíé Gibeya mɛ́ ká ná Filisiti nɩɛ, rɩɩ ɓa púsó fá, a caasɛ dɩhɩ̃́ wuu. 17 Ɛ́ nɛ́ Sayul bʋ́lʋ́ sóójiwa rɩ́ bʋlɛ́: «Ɩ́ dɩɩsɛ nɩɛ ná, aŋ́ rɛ́ lɩ́rá sɩɛrʋ>>». Ɓa dɩ́ɩ́sɔ́ rɩ Zonataŋ rɩ́rʋ́ tʋtʋnnɔ nɛ́ tóó. 18 Sayul bʋl Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsɔ Ahiya rɩ́ bʋlɛ́: «Ka Wɩɩsɛ dáka ná tuuperi.» Ɛ́ tɛ́ŋ mɛ́ rɩ Wɩɩsɛ dáka ná mɩŋ Ɩzɩrayɛl nɩɛ nɛ́sɛ mɛ́ nɛ́. 19 Sayul háá bʋl Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsɔ ná rɩ́, rɩ dɔ́mɛ dé dɩ́dɔ́ŋ Filisiti nɩɛ púl mí. Ɛ́ nɛ́ Sayul bʋl vuk'ɔɔsɔ ná rɩ́ bʋlɛ́: «Báá sɩ́ Wɩɩsɛ bɔ́sʋ́.» 20 Sayul rɩ́rʋ́ har nɩɛ wuu sɩɛ́ hé náŋá mɛ́ a mʋ́ lal dɩyóé. Ɓa mʋ́ɔ́ rɩɩ dɩŋdɔmɔ dé caasɛ túlmi, a gɩrɛ aá cɔ́ksɛ náŋá. 21 Ebirewa ná má fa há mɩŋ Filisiti nɩɛ sɩɛrʋ, a káŋwɔ́ mʋ́ lal, ɓa wuu bɩ́rɔ́ mɩŋ Ɩzɩrayɛl nɩɛ har nɛ́, a pɛ́ Sayul rɩ́ Zonataŋ mɛ́. 22 Ɩzɩrayɛl nɩɛ ná má wuu fa há féŋsi pallɛ pɛ́ksɛ Efrayimi tíé mí, ɓa há nɩ́ɛ́ rɩ Filisiti nɩɛ fɔ́ɔ́, ɓa má lɩ́ɔ́ kiri púwó a yówó dí. 23 Ɓa yo náŋá wuu a mʋ́ daarɛ Bɛtɩhavɛŋ, ká Wɩɩsɛ lá ballɩ́ pá Ɩzɩrayɛl nɩɛ ɛ́ kal. 24 Ɩzɩrayɛl nɩɛ ná wɩɩla wérí ɛ́ kal, bee wɩ́ɛ́, Sayul fa bʋ́rɔ́ héwó mí a bʋlɛ́: «Nɛ́ŋ wuu sɩ́ ɓɩdííli dí rɩ gbaŋ ha wɩ gbáánɛ́, rɩŋ ha wɩŋ dɩŋdɔmɔ ɓʋ́ʋ́sɛ́. Rɩ nɛ́ŋ dí ɓɩdííli, rɩ́ Wɩɩsɛ zɔkɛ tɩ́na.» Ɛ́ nɛ́ nɛ́ŋ wuu ɓɩɛ́na wɩ óŋ wuu díé.
Ɩzɩrayɛl sóójiwa lá Zonataŋ tá
25 Nɩɛ ná wuu mʋ́ɔ́ zʋ kʋkɔrɔ oro sɩɛrʋ, rɩ tʋʋ de mɩŋ tíé. 26 Sóójiwa mʋ́ɔ́ zʋ kʋkɔrɔ ná a ná tʋʋ rʋ́ʋ́ pál tíé, ká ɓa oro wuu wɩ tákɛ́ dí, a tɩŋ Sayul há ɛɛ ɓa ŋmɩ́ɛ́sɛ ná wɩ́ɛ́. 27 Amá, Zonataŋ é há wɩ ɛ̃ rʋ́ʋ́ áná ɔ́ɔ́ nɩɛ ŋmɩ́ɛ́sɔ́, ʋ kéŋ daa há mɩ́nʋ́ nɛ́sɛ mɛ́, a cɔ́kɛ tʋʋ ná, a kaa mʋ́ lenni; ʋ sɩ́ɛ́ puri. 28 Ɛ́ nɛ́ nɛ́ŋ ko bʋl pɔ́ʋ́ bʋlɛ́: «Ɩ áná ɔ́ɔ́ nɩɛ ŋmɩ́ɛ́sɛ bʋlɛ́: ‹rɩ́ɩ́ nɛ́ŋ wuu zaa dí ɓɩdííli, rɩ́ Wɩɩsɛ zɔkɛ tɩ́na.› Ɛ́ nɛ́ tɛ nɩɛ wuu bɔl nyɛ.» 29 Ɛ́ nɛ́ Zonataŋ sɛ́: «Ŋ áná déé a nɩɛ ná wɩɩla rɛ́; náŋ há dí tʋʋ ná mʋ́ɔ́, ŋ sɩ́ɛ́ puri ɛ́! 30 Rʋʋ fa lóó rɩ́ nɩɛ dí dɩŋdɔmɔ ɓɩɛ ná ɓa ha yóé la rɛ́, ɓa fa wɩ Filisiti nɩɛ ná túú hé kɩ́llɛ nyɛ>>»
31 Ɛ́ kal, Ɩzɩrayɛl nɩɛ kíró ŋmasɛ Filisiti nɩɛ, a pɔ́ Mikmasɛ mɛ́ ká kaa mʋ́ lɛ Ayalɔŋ. Lalyoore há bɔ́lɛ́ wérí, 32 ɓa dé giŋcú dɩŋdɔmɔ oŋ yoolaalɛ́ ná mɛ́ nɛ́. A kɛ́sɩ́wɔ́ nɔzeŋsi rɩ́wɔ́ nɔwɩɛla, arɩ́wɔ́ pieŋse, a ɓʋ́ʋ́sɛ ráŋ, a dí rɩ́ cɛ́l. 33 Ɓa ko bʋl pá Sayul bʋlɛ́: «Ná, jamáŋ ná wuu ɔ́ɔ́ zɔkɛ Wɩɩsɛ mɛ́; ɓa dí namɩɛ rɩ́ɩ́ cɛ́l.» Ɛ́ nɛ́ Sayul sɛ́: «Ɩ́ ká zambatɩ́ɩ́ná rɛ́! Ɩ́ billi dɔ́wɩ́zéní ko páŋ rɛ́!» 34 Ká bʋlɛ́: «Ɩ́ zʋʋ gʋɔrɛ bʋl pá náŋá, rɩ́ nɛrɔ wuu kánʋ́ nɔɔ ko páŋ, ɛ́ rá máá ʋ piẽso, a ɓʋ́ʋ́sɩ́wɔ́ wuu rɛ́ a dí. Rɩ́ɩ́wa báá sɩ́ dí arɩ́ cɛ́l, rʋ́ʋ́ a wɩ́bɔ́ŋ Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́.» Ɛ́>> tɩ́taŋ, nɛrɔ wuu kenú pʋna ko, ɓa ɓʋ́ ɛ́ dɩhɩ̃́. 35 Sayul má koro róŋ a pá Wɩɩsɛ. Ʋ dʋ́dʋ̃́ʋ̃́ koro ní ɛ́ ʋ há mɛ́ɛ́ pá Wɩɩsɛ.
36 Ká Sayul sɩɛ́ sɛ́: «Ɩ́ lo ráá tɩŋ tuwi Filisiti nɩɛ ná mɛ́ tɩ́táŋ né wuu, a túkíwó a kaá ja tɔ́ɔ́ pʋlɛ́, ká sɩ́ lo rí oro balá má káánɛ.» Ɛ́ nɛ́ ʋ sóójiwa sɛ́: «Ɔ́ʋ́ ná wuu ɩ há có.» Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsɔ sɛ́: «Ɩ́ lo rá bɔsɛ Wɩɩsɛ ná kɛ́rɛ́!» 37 Ɛ́ nɛ́ Sayul bɔsɛ Wɩɩsɛ bʋlɛ́: «,Ŋ́ tɩŋ tuwi Filisiti nɩɛ ná mɛ́>> Ɩ sɩ́ kɛ́sɩ́wɔ́ pá Ɩzɩrayɛl nɩɛ>>» Amá ɛ́ kal, Wɩɩsɛ wɩ nʋɔ lɩ́sɛ́ pɔ́ʋ́. 38 Ɛ́ nɛ́ Sayul yɩ́rɛ tɔ́ɔ́ nɩhɩ́ɛ̃́sɛ ɓa kóú laka ʋ sɛ́: «Ɩ́ jaa ná, bee wɩ́bɔ́ŋ rɩ́ zaa báá tʋ́mɛ́>> 39 Nyuutɩna Wɩɩsɛ, há ká Ɩzɩrayɛl latáárɔ wómmó; ŋ ŋmɩ́ɛ́sɔ́ ʋ yɩ́r mɛ́: ɩ́ há sɩ́ ka nɛrɔ ná rʋʋ nɛ́ ɛ́ɛ́ zɔkɛ Wɩɩsɛ mɛ́ zaa, ɩ́ ɓʋ́ʋ́ tɩ́na. Rɩŋ bio Zonataŋ má tɩɩ nɛ́, ɩ́ ɓʋ́.» Nɛ́ŋ wuu wʋ́ʋ́ rɩ́ tɔ́wɛ nɩɛ ná sɩɛrʋ. 40 Ɛ́ nɛ́ Sayul bʋl Ɩzɩrayɛl nɩɛ wuu rɩ́ bʋlɛ́: «Ɩ́ wuu ko lɩɩ cɛ́ cɔ balá, ká rɩ́ŋ má rɩ́rɩ́ŋ bio Zonataŋ lɩɩ cɛ́ cɔɔ nɔ́ŋɔ.» ɛ́ nɛ́ ɓa sɛ́: «Ɔ́ʋ́ ná ɩ há có.» 41 Sayul cʋɔlɛ Wɩɩsɛ bʋlɛ́: «Ɩzɩrayɛl Wɩɩsɛ, makɛ nɛ́ŋ ná há tɛ wɩ́ɩ́ párá.» Ɛ́ nɛ́ wɩ́ɩ́ cɩ́ɩ́nɛ Zonataŋ rɩ́ Sayul ká tá nɩɛ ná wuu. 42 Ɛ́ nɛ́ Sayul sɛ́: «Ɩ́ bɔsɛ ná, ŋ rɩ́rɩ́ŋ bio pɛ́kɛ, áŋ rɛ́ tɛ wɩ́ɩ́.» Ɛ́ nɛ́ bɔsɛ́ ka Zonataŋ. 43 Sayul bɔsɛ Zonataŋ bʋlɛ́: «Beérí ɩ a>> bul páŋ.» Zonataŋ cesi pɔ́ʋ́ a bʋlɛ́: «Ŋ kéŋ daa fa há mɩ́nɩ́ŋ nɛ́sɛ mɛ́, a takɛ tʋʋ dí. Ɛ́ wɩ́ɛ́́, ŋ sáŋ sʋʋ.» 44 Ɛ́ nɛ́ Sayul sɛ́: «Rɩ́ Wɩɩsɛ bɛ́ŋsɩ́ŋ a baa bɩrɛ cɛ́ daha bɛ́ŋsɩ́ŋ, rɩ́ɩ́ nɩ́ wɩ sʋ́wɛ́, Zonataŋ.» 45 Ɛ́ nɛ́ jamáŋ ná bʋl Sayul rɩ́ bʋlɛ́: «Rɩ́ Zonataŋ sʋwɛ yá>> Zonataŋ ná há yó lal, a la ballɩ́ pá Ɩzɩrayɛl>> Ɛ́ waá a! Wɩɩsɛ há wómmó wɩ́ɛ́, ʋ nyúú nyúpʋ́na balá má tɩɩ wɩ tíé ɓal. Bee wɩ́ɛ́, Wɩɩsɛ nɛ́ sáŋʋ́ mɛ́ ʋ tʋŋ tʋtʋmɩ́ ná ʋ zaa há tʋ́mɛ́.» Ɓa bʋlɛ́ ná lá Zonataŋ tá, ʋ wɩ sʋ́wɛ́. 46 Sayul sɩɛ́ bɩrɛ, ká tá Filisiti nɩɛ, ká Filisiti nɩɛ má bɩrɛ mʋ́wɔ́ tɔ́ɔ́. 47 Sayul há kúé dí kuorí Ɩzɩrayɛl nɩɛ nyúú, ʋ yó dí dɩŋdɔma ná wuu há kílú tɔ́ɔ́. Ʋ rɩ́ Mowabɛ tɩ́náwa yóó, ʋ rɩ́ Amɔŋ nɩɛ yo, ʋ rɩ́ Edɔŋ nɩɛ yo, ʋ rɩ́ Soba kuóre yo, ʋ rɩ́ Filisiti nɩɛ má yo. Ʋ yóó dí ballɩ́ ɓa oro wuu nyúú. 48 Ʋ mákʋ́ dóé, a yoo dí Amalɛkɛ tɩ́náwa, ká la Ɩzɩrayɛl nɩɛ tá nɩɛ ná fa háá bɛ́ŋsɩ́wɔ́ nɛsɛ mɛ́.
49 Sayul heŋbólli ní ká Zonataŋ rɩ́ Yisivi arɩ́ Malkisuwa. Ʋ tolé má nɛ́ bɛllɛ; ɓɩhɔ̃́ yɩr nɛ́ ká Merabɛ, ká ɓɩwie yɩr a Mikal. 50 Sayul háálɔ́ yɩr nɛ́ ká Ahinʋɔmɛ, Ahimaasɛ toló. Ʋ lalyore nyúútɩ́na má yɩr nɛ́ Abnɛɛrɛ. Sayul aŋwie Nɛɛrɛ bio ní. 51 Sayul áná Kiisi rɩ́ Abnɛɛrɛ áná Nɛɛrɛ wuu áná nɩ́ ká Abɩyɛlɛ. 52 Sayul hiẽsó wuu mí, ʋ yó lal duó arɩ́ Filisiti nɩɛ. Ɛ́ nɛ́ tɛ, rʋʋ dé ná nɛ́ŋ rʋʋ kéŋ dóé, a ka nyamma, ʋ́ʋ́ dee ka hóú sóójiwa sɩɛrʋ nɛ́.