Ɩzɩrayɛl jɩmʋ́ʋ́la ná náŋá arɩ́ Bɛŋzamɛŋ jɩmʋ́l yo náŋá
20
1 Ɩzɩrayɛl nɩɛ wuu tʋ́ŋ nʋɔ mɛ́ a mʋ́ hé náŋá mɛ́ Misipa mí, Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́. A pɔ́ Daŋ há mɩŋ wɩɩsɛ dɩpomí nɛ́gʋɔ ká mʋ́ yakɛ Berseba há mɩŋ wɩɩsɛ dɩpomí néduu, a kaa mʋ́ lɛ́ Galaadɛ dɩ́tɩ́llɛ há mɩŋ wɩɩsɛ dɩpomí, ɛ́ dɩhɛ̃́ wuu nɩɛ nɛ́ mʋ́ ráŋ. 2 Nɩɛ ná wuu sɩ́dííre arɩ́ Ɩzɩrayɛl jɩmʋ́ʋ́la ná wuu nɛ́ fa mʋ́ɛ́ hé náŋá mɛ́ Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́. Lalyoore ná háá va tíé, a zɩŋ tókowí kaa tʋ́mɛ́ nɛ́ fá nɩɛ bʋ́ɩ́ zɔwaná (400 000). 3 Bɛŋzamɛ jɩmʋ́l nɩɛ nɩ́ɔ́ rɩ Ɩzɩrayɛl nɩɛ mʋ́ Misipa.Ɩzɩrayɛl nɩɛ sɩɛ́ bɔsɛ, a bʋ́lɛ́: «Ɩ́ cesi wɩ́tɔk ná naasɛ, ráá nʋ́ʋ́ mʋ́l wérí.» 4 Ɛ́ nɛ́ Levi jɩmʋ́l báálɔ ná háálɔ ɓa há ɓʋ́ɛ́, sɩɛ́ lɩ́sɛ nʋɔ a bʋlɛ́: «Gibeya há mɩŋ Bɛŋzamɛ dɩtɩ́llɛ mɛ́ nɛ́, ŋ rɩ́rɩ́ŋ háwie fa há kóé cɔ ráŋ. 5 Ɛ́ tɩ́táŋ nɛ́, Gibeya tɔ́ɔ́ nɩɛ de kó góŋ jaa ná ŋ há mɩ́nʋ́ mɛ́ rɩ́wɔ́ ɓʋ́ŋ, a kánɩ́ŋ háwie bɩbarɩ́ a suki pɩ́nʋ́, ʋ sʋwɛ. 6 Ɛ́ nɛ́ ŋ púú lɛlɔ ná conni, a paa tʋ́ŋ ɓa kaa gʋ́ɔ́rɛ ɓá Ɩzɩrayɛl dɩ́tɩ́llɛ wuu. Beé wɩ́ɛ́ Gibeya nɩɛ nɩlaŋwɩ́ɩ́ né ka wɩ́bɔŋ rɛ́, ɓa tʋ́ŋ Ɩzɩrayɛl mɛ́. 7 Ɩzɩrayɛl nɩɛ, ɩ́ wuu zaa há ciki rɛ́ɛ́wa, ɩ́ kɩ́ɛ́lɛ wɩ́ɩ́ né ná, a zɩ́mʋ́ ná ɩ́ há sɩ́ a!» 8 Nɩɛ ná wuu hé nʋɔ balá a bʋ́lɛ́: «Nɛ́ŋ wuu waá bɩ́rmʋ́ʋ́ taŋtɛ sɩɛrʋ, ɛ́rá má ʋ jaa. 9 Nóú ná á há sɩ́ píí tʋ́ŋ Gibeya ná mɛ́: á yoo bie kɛ́rɛ́, ká sɩɛ́ mʋ́ yóú, 10 a lɩ́sɛ Ɩzɩrayɛl jɩmʋ́l wuu sɩɛrʋ, nɩɛ fí báála zɔlɔ sɩɛrʋ; nɩɛ zɔlɔ báálɔ bʋ́ɩ́ sɩɛrʋ arɩ́ nɩɛ bʋ́ɩ́ báála bʋ́ɩ́ fí sɩɛrʋ rɩ́wɔ́ mʋ́ ja ɓɩdííli kaa ko pá lalyoore ná há sɩ́ mʋ́ yo Gibeya, ʋ há tʋ́ŋ wɩ́bɔma ná há wɩ mɔhɛ̃́ rʋ́ʋ́ tʋŋ Ɩzɩrayɛl mɛ́ wɩ́ɛ́.»
11 Ɛ́ nɛ́ Ɩzɩrayɛl báála wuu tʋŋ nʋɔ mɛ́ anɛ nɛ́ŋ balá rɩ́wɔ́ mʋ́ yo Gibeya. 12 Ɩzɩrayɛl jɩmʋ́ʋ́la ná sɩɛ́ tʋŋ báála Bɛŋzamɛ jɩmʋ́l ná wuu rɩ́ a bʋ́lɛ́: «Beé nɩláŋwɩ́ɩ́ rɛ́ tʋ́mɩ́wa sɩɛrʋ nyɛ́>>» 13 Ɩ́ sɩɛ́ lɩ́sɛ ɛ́ nɩlááma há mɩŋ Gibeya mɛ́ a párá. Á sɩ́ ɓʋ́ʋ́sɩ́wɔ́ a makɛ rɩ́ bɔ́ŋbɔ́ŋ ná tenni Ɩzɩrayɛl mɛ́.»
Amá Bɛŋzamɛ jɩmʋ́l nɩɛ wɩ sáŋɛ́ zésíwó maábináŋa Ɩzɩrayɛl nɩɛ rɩ́. 14 Bɛŋzamɛ nɩɛ sɩɛ́ lɩ́wɔ́ tɔ́nɛ mɛ́ a ko hé náŋá mɛ́ Gibeya mɛ́, rɩ́wɔ́ yo Ɩzɩrayɛl nɩɛ ná náŋa. 15 Ɛ́ kal, Bɛŋzamɛ nɩɛ ná há lɛ́ tɔ́nɛ ko, ɓa dɩ́ɩ́sɩ́wɔ́ báála ná há ɛ̃ tókowí kaa tʋ́mɛ́, ɓa nɩɛ bʋ́ɩ́ mɛrɛ́ arɩ́ balgo (26 000), a súúri Gibeya tɔ́ɔ́ lalyóóríbɩbara zɔwalpɛ (700) mɛ́. 16 Ɛ́ nɩɛ sɩɛrʋ, lalyoore bɩbara zɔwalpɛ (700) nɛ́ fá ɛ̃ nɛ́gʋɔ kaa yoe wérí. Ɓa oro wuu fa wo dɔ́wɩ́ pii hé dɔ́wɩ́yoolo mí aá yó nyúpʋna balá ká wʋ́ʋ́ mɩ́ɩ́ gúl. 17 Ɩzɩrayɛl jɩmʋ́ʋ́la ná má náŋá dɩ́ɩ́sɩ́wɔ́ lalyoore ná há ɛ̃ tókowí kaa tʋ́mɛ́, ɓa nɩɛ bʋ́ɩ́ zɔ́waná (400 000).
18 Ɩzɩrayɛl nɩɛ mʋ́ Betɛl, a bɔsɛ Wɩɩsɛ rɩ́wɔ́ ná: «Jɩmʋ́l orí rí mɔhɛ̃́ rʋ́ʋ́ la sɩ́ɛ́ a mʋ́ yoo Bɛŋzamɛ jɩmʋ́l nɩɛ>>» Ɛ́ nɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɛ́: «Ziida jɩmʋ́l nɛ́ mɔhɛ̃́ rʋ́ʋ́ la sɩ́ɛ́!» 19 Ʋ cɩ́cʋɔ fól, Ɩzɩrayɛl nɩɛ ísó mʋ́ héwó púl Gibeya laka. 20 Ɓa hé lal cɩ́ksɛ náŋá mɛ́, a lɩɩ cɛ́ a cáásɛ Gibeya, rɩ́wɔ́ yo Bɛŋzamɛ jɩmʋ́l nɩɛ. 21 Amá ɛ́ kal Bɛŋzamɛ nɩɛ lɩ Gibeya mɛ́ a ɓʋ́ʋ́sɛ Ɩzɩrayɛl nɩɛ bʋ́ɩ́ mɛrɛ́ rɩ́ bɛllɛ (22 000). 22 Ɩzɩrayɛl báála ná há káánɛ́, baa ɔsɛ duóri náŋá naasɛ, a mʋ́wɔ́ dʋŋdʋ́ʋ̃́ dɩhɩ̃́ ná rɩ́wɔ́ yo lal ná. 23 Ɩzɩrayɛl nɩɛ zʋ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́, a wi a káá ja gbáánɛ, ká sɩɛ́ bɔsɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ rɩ́wɔ́ ná: «Á báá ha mɔhɔ̃́ ráá mʋ́ yo Bɛŋzamɛ jɩmʋ́l nɩɛ ná há kárá maábináŋa rɛ́>>» Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋ́lwɔ́ rɩ́ bʋlɛ́: «Ɩ́ mʋ́ yówó!» 24 Ʋ tápʋlɛ bɛllɛ kal, Ɩzɩrayɛl nɩɛ baa ísó a mʋ́ yo Bɛŋzamɛ jɩmʋ́l nɩɛ. 25 Ɛ́ tápʋlɛ bɛllɛ kal, Bɛŋzamɛ jɩmʋ́l nɩɛ báá lɛ́ Gibeya mɛ́, a yo Ɩzɩrayɛl nɩɛ, a ɓʋ́ʋ́sɩ́wɔ́ báála ná há ɛ̃́ tókowí kaa tʋmɛ́ nɩɛ bʋ́ɩ́ fí rɩ́ córi (18 000). 26 Ɛ́ nɛ́ Ɩzɩrayɛl nɩɛ wuu bɩrɛ mʋ́ Betɛl, a vɔwɛ nʋɔ ké Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́, a wi ɛ́ kal a kaá ja gbaanɛ. Ká ɔsɛ vʋkfíse rɩ́ tɛŋfɩ́ɛ́l vʋka a pá Nyuutɩna Wɩɩsɛ. 27 Ɩzɩrayɛl nɩɛ sɩɛ́ bɔsɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ rɩ́wɔ́ ná ɓa há sɩ́ ɔ́ɔ́ ná, beé wɩ́ɛ́ ɛ́ tɛ́ŋ mɛ́, rɩ Wɩɩsɛ nʋtʋmɛ dáka ná fa mɩŋ Betɛl mɛ́ nɛ́. 28 Ɛ́ tɛ́ŋ mɛ́, rɩ Ɩlɩyazaarɛ bio Fineya há ká Aarɔŋ é nihĩ, ʋ nɛ́ fa ká vʋk'ɔɔsɔ ráŋ. Ɓa sɩɛ́ bɔsɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ, a bʋ́lɛ́: «Á mɔhɔ̃́ rá baá mʋ́ yoo Bɛŋzamɛ jɩmʋ́l nɩɛ há ká ráá maábináŋa rɛ́ yaa, á báá sɩ́ mʋ́>>» Ɛ́ nɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɛ́: «Ɩ́ mʋ́, cíé ŋ sɩ́ kɛ́sɩ́wɔ́ héíwa nɛ́sɛ mɛ́.»
29 Ɛ́ nɛ́ Ɩzɩrayɛl nɩɛ lɩ́sɛ lalyoore ɓa mʋ́ féŋsi a kíl Gibeya tɔ́ɔ́ ná wuu. 30 Tápʋlɛ botoro kal, Ɩzɩrayɛl nɩɛ baa héwó lalyóóricɩksɛ náŋá mɛ́ a lɩɩ cɛ́ caasɛ Gibeya anɛ kala ná wuu, rɩ́wɔ́ yo Bɛŋzamɛ jɩmʋ́l nɩɛ. 31 Bɛŋzamɛ jɩmʋ́l nɩɛ má lɩɩ céŋwó, a lo ɓa káŋwɔ́ kɛ́kɛ tɔ́ɔ́ ná mɛ́, a mʋ́ dɩbólí. Ká sɩɛ́ púl aá ɓʋ́ʋ́sɛ Ɩzɩrayɛl nɩɛ anɛ kala ná wuu. Ɓa ɓʋ́ʋ́sɛ Ɩzɩrayɛl báála mɛrɛ́ rɩ́ fí baka mɛ́, Betɛl ŋmɛ́nɔ nyúú arɩ́ Gibeya ŋmɛ́nɔ nyúú. 32 Bɛŋzamɛ jɩmʋ́l nɩɛ sɩɛ́ bʋ́lwɔ́ tɩɩ rɩ́: «Á yóó dí dóé ɓa nyúú anɛ kalɛ́ wuu.» Amá Ɩzɩrayɛl nɩɛ é sɛ́: «Á sɩ́ fá, a káŋwɔ́ kɛkɛ Gibeya tɔ́ɔ́ mɛ́, a zʋ́ gɩr ŋmɛ́ŋsɛ nyúnni.» 33 Ɩzɩrayɛl lalyoore wuu lɩ́wɔ́ dɩmɩnɛ́ mɛ́, a ko hé náŋa mɛ́ Baltamarɛ mɛ́. Ká ɓa lalyoore ná náŋá má fa há féŋsi tɔ́ɔ́ ná har, de isi naasɩ́ balá, a tɩŋ Gibeya polo ná rí, a ko lɛ́. 34 Ɛ́ nɛ́ lalyóóríbɩbara bʋ́ɩ́ fí (10 000) ná ɓa há tʋ́ɔ́sɛ Ɩzɩrayɛl wuu mí, ko cɛ́ a cáásɛ Gibeya. Lal ná dúóro wérí. Amá Bɛŋzamɛ jɩmʋ́l nɩɛ wɩ ɛ̃ rɩ́ bɔ́ŋbɔ́ŋ sɩ́ péríwó. 35 Ɛ́ kal Nyuutɩna Wɩɩsɛ ɔ́ɔ́ Ɩzɩrayɛl nɩɛ wóllí Bɛŋzamɛ nɩɛ. Ɓa ɓʋ́ʋ́sɩ́wɔ́ lalyoore bʋ́ɩ́ mɛrɛ́ rɩ́ bɔmmʋ́ɔ́ arɩ́ zɔlɔ (25 100) há ɛ̃ tokówí kaa tʋmɛ́. 36 Bɛŋzamɛ nɩɛ nóú rɩ́ ɓa gúló.
Ɩzɩrayɛl báála fá ká tá dɩhɩ̃́ a pá Bɛŋzamɛ jɩmʋ́l nɩɛ, beé wɩ́ɛ́ ɓa faá yɩɛlɛ lalyoore ná fa há mʋ́ɛ́ féŋsi a kíl Gibeya tɔ́ɔ́ rɩ́wɔ́ yóú ní. 37 Nɩɛ ná fa há féŋsé isi kɩ́kɛ́lɛ́, a mʋ́ yo Gibeya, a ɓʋ́ʋ́sʋ́ nɩɛ wuu rɩ́ tókowí. 38 Ɓa fa mákɛ́ mállá rɛ́ a pá Ɩzɩrayɛl lalyoore ná náŋa: ɓa fa mɔhɔ̃́ rɩ́wɔ́ a rɩ nyʋ́ɔ́sɛ isi tɔ́ɔ́ ná mɛ́ aá zɛ́ bána. 39 Ɩzɩrayɛl lalyoore ná sɩɛ́ há bɩrwɔ́ sɩ́ɛ́ a cáásɩ́wɔ́ lal ná yoe mí, Bɛŋzamɛ jɩmʋ́l nɩɛ ɓʋ́ʋ́sɩ́wɔ́ báála mɛrɛ́ rɩ́ fí ká bɩ́ɩ́nɛ rɩ ɓa dí dóé anɛ tápʋlɛ ná náŋa nɛ́. 40 Amá ɛ́ tɛ́ŋ mɛ́, rɩ nyʋ́ɔ́sɛ ná há ká malla, púlo isi Gibeya tɔ́ɔ́ mɛ́. Bɛŋzamɛ jɩmʋ́l nɩɛ bɩ́rɔ́ bélwó har, rɩ níŋpoo níí ísíwó tɔ́ɔ́ wuu mí, aá zɛ́ bána. 41 Ɛ́ nɛ́ Ɩzɩrayɛl nɩɛ bɩrɛ cɛ́ Bɛŋzamɛ jɩmʋ́l nɩɛ mɛ́, héwíŋ zʋ́wɔ́, beé wɩ́ɛ́ ɓa nóú rɩ wɩɩla péríwó. 42 Ɓa fá Ɩzɩrayɛl báála ná sɩ́ɛ́ mɛ́, a caasɛ gɩrbétéke rɩ́. Amá ɓa wɩ wóllé lú lɛ́ lal ná mɛ́, beé wɩ́ɛ́, lalyoore ná há lɛ́ Gibeya kúó kílwó hé sɩ́sɩ́ɛ́nʋ́wa a ɓʋ́ʋ́sɩ́wɔ́. 43 Ɩzɩrayɛl nɩɛ kíl Bɛŋzamɛ jɩmʋ́l nɩɛ, a kír tɩŋwɔ́ mɛ́, a wɩ lóé rɩ́wɔ́ fɩ́ɛ́lɛ ká ɓʋ́ʋ́sɩ́wɔ́ a mʋ́ peri Gibeya nʋɔ, wɩɩsɛ dɩpomí rɩ́. 44 Bɛŋzamɛ lalyóóríbɩbara bʋ́ɩ́ fí rɩ́ córí (18 000) nɛ́ sʋ́sɛ́. 45 Bɛŋzamɛ nɩɛ ná náŋa fá a zʋ́ gɩrbétéke, a cáásɛ Rɩmɔŋ bʋ́ɩ́ rɩ́. Ɩzɩrayɛl nɩɛ ɓʋ́ʋ́sɩ́wɔ́ bʋ́ɩ́wɔmmʋ́ɔ́ (5 000) ŋmɛ́ŋsɛ mɛ́, ká ha kiri tɩŋwɔ́ mɛ́ a mʋ́ peri Gɩdɔŋ, a baa há ɓʋ́ʋ́sɩ́wɔ́ nɩɛ bʋ́ɩ́wʋllɛ (2 000). 46 Ɛ́ kal Bɛŋzamɛ lalyóóríbɩbara bʋ́ɩ́ mɛrɛ́ arɩ́ bɔmmʋ́ɔ́ (25 000) há ɛ̃ tokówí kaa tʋmɛ́ baŋcɩllɛ nɛ́ ɓa ɓʋ́ʋ́sɛ. 47 Ká ɓa nɩɛ ná fa há fɛ́ɛ́ a zʋ gɩrbétéke ná sɩɛrʋ, ɓa sɩɛrʋ nɩɛ zɔwalgo (600) nɛ́ lúé lɛ́, a fá mʋ́ Rɩmɔŋ bʋ́ɩ́ ná dɩhɩ̃́, a ké róŋ caŋsɛ baná. 48 Ɩzɩrayɛl nɩɛ bɩ́rɔ́ ko Bɛŋzamɛ jɩmʋ́l nɩkáánɛ ná há mɩŋ tɔ́nɛ ná náŋa mɛ́, a ɓʋ́ʋ́sɩ́wɔ́ rɩ́wɔ́ pʋsɛ ká hé níŋ tɔ́nɛ ná wuu ɓa há daarɛ́ mɛ́.