Bɛŋzamɛ jɩmʋ́l nɩɛ náŋá a wɩ́tɔk
19
1 Ɛ́ tɛ́ŋ mɛ́, Ɩzɩrayɛl nɩɛ fa ha wɩ kuóro kené. Ɛ́ nɛ́ Levi jɩmʋ́l báálɔ oro fa há mɩŋ Ɩfɩrayɩŋ pallɛ har, já dudoo oro há lɛ́ Beteleyɛmɛ, Ziida dɩ́tɩ́llɛ. 2 Kal oro, ɛ́ dudoo lúúrú bála, ká lɩ́ɩ́ fá mʋ́ʋ́ áná jaa Beteleyɛmɛ mɛ́, Ziida dɩtɩ́llɛ, a ké ráŋ peri caŋsɛ baná. 3 Ʋ bála sɩɛ́ isi kánʋ́ tʋtʋnnɔ rɩ́ kokúsi bɛllɛ rɩ́wɔ́ mʋ́ sʋ́lʋ́ háálɔ ná, a kaa bɩrko jaa. Ɓa há mʋ́ɛ́ peri, háálɔ ná kéŋwó zʋ́ʋ́ áná jaa. Háálɔ ná áná há nówó, ʋ cákɔ a lɔ́wɔ́ arɩ́ satɔrɔ́. 4 Ʋ hɩ́ɩ́la ná kéŋwó bílú jaa mɛ́, tápʋlɛ botoro. Levi jɩmʋ́l báálɔ ná rɩ́rʋ́ tʋtʋnnɔ cɔ ráŋ, a dí ɓɩɛ́ ká nyɔ. 5 Tápʋlɛ baná kal cɩ́cʋɔ fól, ɓa kéŋwó tɩɩ rɩ́wɔ́ cól. Levi jɩmʋ́l báálɔ ná há kóé cɛ́ cole mí, ʋ háálɔ áná sɛ́: «Ké dí óŋ, ká zɩ́ŋ cól.» 6 Ɓa bɛllɛ ná baa ké a dí ká nyɔ́. Hɩ́ɩ́la ná sɩɛ́ bʋl Levi jɩmʋ́l báálɔ ná rɩ́ a bʋ́lɛ́: «Zaa baá cɔ rɛ́, rɩ́ɩ́ sɩɛrʋ tɔrɛ.» 7 Levi jɩmʋ́l báálɔ ná báá há kénú tɩɩ rʋ́ʋ́ cól, ʋ hɩ́ɩ́la báá háárʋ́ mɛ́, rʋ́ʋ́ sɩ́ cólú. Ʋ bɔl ká baa cɔ́ ráŋ. 8 Tápʋlɛ bɔmmʋ́ɔ́ kal, ʋ cɔŋ fól isi rʋ́ʋ́ col. Ɛ́ nʋ́ʋ́ hɩ́ɩ́la sɛ́: «Nyammɛ a dí ɓɩdííle, ká gbáánɛ rɩ́ɩ́wa cól.» Ɛ́ nɛ́ ɓa wuu bɛllɛ saŋ ké a dí ɓɩɛ. 9 Levi jɩmʋ́l báálɔ ná rɩ́rʋ́ háálɔ rɩ́rʋ́ tʋtʋnnɔ há ísé rɩ́wɔ́ col, ʋ hɩ́ɩ́la ná báá bʋ́lwɔ́ rɩ́ a bʋ́lɛ́: «Tɛ́ŋ dáárɔ́, bíno zʋ́ɔ́, ɩ́ cɔ rɛ́ɛ́, rɩ́ɩ́ sɩɩɛrʋ tɔ́rɛ. Ká rɩ cíé rɩ́ɩ́wa cɔŋ fól mʋ́ jaa.»10 Amá Levi jɩmʋ́l báálɔ ná vɔ́ɔ́, rʋ́ʋ́ báá waá cɔ. Ká isi kɛ́sʋ́ kokúsi ná bɛllɛ a héwó cɩ́ksɛ arɩ́rʋ́ dudoo, a pí ŋmɛ́nɔ a mʋ́ Zebuzi nɩɛ tɔ́ɔ́ rɩ́, ʋ nɛ́ ká Zerizalɛmɛ. 11 Ɓa há mʋ́ɛ́ peri Zebuzi nɩɛ tɔ́ɔ́, rɩ tɔ́ɔ́ bíro; ɛ́ nɛ́ tʋtʋnnɔ ná bʋ́lʋ́ nyúútɩ́na rɩ́ a bʋ́lɛ́: «Ko rá zʋ́ʋ́ cɔ́ Zebuzi nɩɛ nɩɛ tɔ́ɔ́ né sɩɛrʋ.» 12 Ɛ́ nɛ́ ʋ nyúútɩ́na ná bʋ́lʋ́ rɩ́ a bʋ́lɛ́: «A wɩ tɔ́hʋ́ɔ́rɔ né, Ɩzɩrayɛl nɛ́ŋ há tóú sɩɛrʋ cɔ, ló ráá daarɛ peri Gibeya. 13 Ká súúri a bʋ́lɛ́: Ko ráá walmɛ peri Gibeya ɛ́ rá má Rama, a cɔ oro mí.» 14 Ɓa dáárɔ́ mʋ́ aá peri Gibeya, Bɛŋzamɛ dɩ́tɩ́llɛ mɛ́, rɩ́ wɩɩsɛ zʋ́ɔ́. 15 Ɓa cʋ́rɛ zʋ Gibeya rɩ́wɔ́ cɔ ráŋ; a mʋ́ ké tɔ́ɔ́ ná nɩɛ náŋá dɩcémi. Amá nɛ́ŋ wʋ́ɔ́ rɩ́ kúé rʋ́ʋ́ káŋwɔ́ zʋ́ʋ́ jaa.
16 Ʋ ɛ́ gbáánɛ tɩɩ, rɩ bánɩ́ɩ́na oro má lʋ́ʋ́ baka aá ko jaa. Ɛ́ bánɩ́ɩ́na fa ká Ɩfɩrayɩŋ pallɛ sɩɛrʋ bál rɛ́, a ké Gibeya mɛ́, ɛ́ tɔ́ɔ́ nɩɛ ká Bɛŋzamɛ dɩ́tɩ́llɛ nɩɛ rɛ́. 17 Bánɩ́ɩ́na ná há ná báálɔ ná, rʋʋ ké tɔ́ɔ́ ná nɩɛ náŋá dɩcémi ʋ bɔ́sʋ́ bʋlɛ́: «Ɩ lɛ́ nɛ́ɛ́, ɩɩ́ mʋ́ nɛ́ɛ́ rɛ́>>» 18 Levi jɩmʋ́l báálɔ ná bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋ́lɛ́: «Á lɛ́ Beteleyɛmɛ nɛ́, Ziida dɩ́tɩ́llɛ, aá mʋ́ tɔ́ɔ́ oro há mɩŋ Ɩfɩrayɩŋ pallɛ har rɩ́. Ŋ tɔ́ɔ́ nɛ́ ɛ́. Ŋ fa mʋ́ Beteleyɛmɛ nɛ́, a mɩ́ŋ Nyuutɩna jaa mɛ́ aá tʋ́ŋ. Á sɩɛ́ wɩ nɛ́ŋ néé, ráá zʋ́ cɔ́ʋ́ jaa mɛ́. 19 Ká, á kokúsi má kéŋ nyɔ́ɔ́ rɩ́ sikele aá dí rí. Ŋ rɩ́rɩ́ŋ háálɔ rɩ́rɩ́ŋ tʋtʋnnɔ má kéŋ ɓɩdííli rɩ́ dɩvɛ́ŋ, óŋ wɩ́rá múré.» 20 Ɛ́ nɛ́ bánɩ́ɩ́na ná bʋ́lwɔ́ rɩ́ a bʋ́lɛ́: «Rɩɩ bɔlɛ! Ɩ́ sɩ́ tɔ́ɔ́ nɩɛ náŋá dɩcemí cɔ, ɩ́ isi ko zʋ́ŋ jaa, onni ná ɩ́ wɩ kené ŋ sɩ́ já pɛ́ɩ́wa!» 21 Ká káŋwɔ́ zʋ́ʋ́ jaa, a a nyii pɔ́wɔ́ ɓa sɛ́sɩ́wɔ́ naasɛ. Ʋ pɔ́wɔ́ ɓɩdííle ɓa dí ká nyɔ́, kɔ́ʋ́ lɩ́sɛ sikele pá kokúsi ná.
22 Tɛ́ŋ ná mɛ́, ɓa há mɩŋ ráŋ aá dí ɓɩɛ, rɩ nɩlááma lɛ́ tɔ́ɔ́ ná sɩɛrʋ, a kó góŋ jaa ná, aá ŋmɔ́wɛ boro mí bɩbarɩ́, kaá bʋ́l bánɩ́ɩ́na ná há ká jaa tɩ́na rɩ́ bʋ́lɛ́: «Lɩ́sɛ báálɔ ná há kóé zʋ́ɩ́ jaa a párá, ráá pɩ́nʋ́.» 23 Ɛ́ nɛ́ jaa ná tɩ́na ko lɛ́ a bʋ́lwɔ́ rɩ́ bʋlɛ́: «Ŋ maábináŋa, ŋŋ́ sʋ́lɩ́wa, ɩ́ sɩ́ wɩ́tɔk né a. Beé wɩ́ɛ́, báálɔ né káŋ jaa nɩhʋ́ɔ́rɔ nɛ́, ɩ́ sɩ́ wɩ́tɔk né duo a. 24 Ɩ́ ná, ŋ kéŋ toló há ha wɩ bál ɛ̃, ká báálɔ né má ka dudoo. Ɩ́ lo rɩ́ŋ káŋwɔ́ lɩɩ pɛ́ɩ́wa, rɩ́ɩ́wa ɛ́ɩ́wa há có ná ɓa mɛ́. Kɛ́ɩ́wa sɩ́ wɩ́tɔk né duo píí a báálɔ né mí.» 25 Amá ɛ́ báála wʋ́ʋ́ wɩ́bʋlɛ́ ná zésé. Ɛ́ nɛ́ Levi jɩmʋ́l báálɔ ná isi kánʋ́ hádudoo ná, kaa lɛ́ pʋmmɔ a páwɔ́. Ɓa kánʋ́ bɩbarɩ́, a pɛ́ la náŋá mɛ́, tɩ́taŋ ná wuu, a kaa ja tɔ́ɔ́ pʋlɛ́, ʋ tɩ́tapʋlla nɛ́ ɓa púú tá.
26 Ɛ́ tɩ́tapʋlla nɛ́ háálɔ ná isi wálmɛ a ko bánɩ́ɩ́na ná jaa, ʋ bála há mɩŋ ráŋ, a ɓal dánnʋɔ mɛ́, a pɛ́ ráŋ tɔ́ɔ́ pʋ́lʋ́ ɓóŋ. 27 Ʋ bála há cɔŋ cɩ́cʋɔ fól wuri dánnʋɔ, rʋ́ʋ́ lɩɩ col; rʋ́ʋ́ háálɔ ná nɛ́ ɓálɛ́ pɛ́ dánnʋɔ mɛ́, nɛ́ŋsa tɩ́ɛ́kɛ boro mí. 28 Ɛ́ nɛ́ ʋ íllú a bʋ́lɛ́: «Isi ráá col.» Amá ʋ wɩ liŋó nɩ́ɛ́, ɛ́ nɛ́ ʋ púú háálɔ ná, a sákʋ́ kokúme daha, a ká mʋ́ʋ́ jaa. 29 Ʋ há kénú mʋ́ pérú jaa, ʋ pí sii, a kánʋ́ háálɔ ná lɛlɔ conni cɔrɛ fí arɩ́ bɛllɛ. A paa tʋŋ ɓa kaa gʋ́ɔ́rɛ ɓa Ɩzɩrayɛl dɩ́tɩ́llɛ wuu mɛ́. 30 Ɓa nɩɛ ná wuu há nóó ɛ́, ɓa sɛ́: «A de pɔ́ Ɩzɩrayɛl nɩɛ há lɛ́ Ezipiti mí, a kaa ko aá lɛ́ zaa, nɛ́ŋ há wɩ wɩ́ɩ́ né duo tʋ́mɛ́, á sɩɛ́ ha wʋ́ʋ́ duo má néé!» Ɛ́ wɩ́ɛ́, ɩ́ hé náŋa mɛ́, a múúli ɛ́ wɩ́ɩ́ sɩɛrʋ weri, ká a wɩ́ɩ́.»