Daŋ jɩmʋ́l nɩɛ ísó aá ja tíé rɩ́wɔ́ ké
18
1 Ɛ́ tɛ́ŋ mɛ́, Ɩzɩrayɛl fa wɩ kuóro kené. Daŋ jɩmʋ́l nɩɛ sɩɛ́ isi a gʋɔrɛ aá ja tíé rɩ́wɔ́ ké. Beé wɩ́ɛ́ ɛ́ tɛ́ŋ wuu mí, ɓa é fa há wɩ tíé kér kené Ɩzɩrayɛl jɩmʋ́ʋ́la ná sɩɛrʋ. 2 Daŋ nɩɛ lɩ́sɩ́wɔ́ jɩmʋ́l sɩɛrʋ bɩbárá bɔ́mmʋ́ɔ́, rɩ́wɔ́ lɛ́ Sora arɩ́ Ɛsɩtahɔl, a lʋɔrɛ mʋ́ kɩ́ɛ́lɛ tɔ́ɔ́ ná, a zɩ́mʋ́. Ɓa sɩɛ́ bʋ́lwɔ́ rɩ́ a bʋ́lɛ́: «Ɩ́ mʋ́ zɩŋ tɔ́ɔ́ ná!» Ɛ́ nɛ́ ɛ́ bɩbárá bɔ́mmʋ́ɔ́ sɩɛ́ mʋ́ peri Ɩfɩrayɩŋ pallɛ dɩtɩ́llɛ, a zʋʋ cɔ Mɩɩka jaa mɛ́. 3 Tɛ́ŋ ná mɛ́ ɓa ha há mɩŋ Mɩɩka jaa mɛ́, ɓa nɛ́ liŋó, a kɩ́ɛ́lɛ zɩŋ rɩ́ Levi jɩmʋ́l báálɔ liŋó ní. Ɛ́ nɛ́ ɓa isi mʋ́ bɔ́sʋ́: «Áŋ rɛ́ kéní ko rɛ́ɛ́>> Beé rí ɩ ɩ́'a rɛ́>> Beé rí kéní bíl rɛ́ɛ́>>» 4 Ɛ́ nʋ́ʋ́ sɛ́: «Mɩɩka nɛ́ áŋ weri, a píŋ ŋ ɔ́ʋ́ vʋk'ɔɔsɔ kɔ́ʋ́ tutúmíŋ.» 5 Ɛ́ nɛ́ ɓa bʋ́lʋ́ rɩ́ a bʋ́lɛ́: «Ʋ cɛ́rɔ́, bɔsɛ Wɩɩsɛ ná, á valɛ́ ná sɩ́ cɛ́rɛ́>>» 6 Ɛ́ nɛ́ vʋk'ɔɔsɔ ná bʋ́lwɔ́ rɩ́ a bʋ́lɛ́: «Ɩ́ mʋ́ arɩ́ tɛŋfɩ́ɛ́l! Nyuutɩna Wɩɩsɛ mɩ́nɩ́wa har!»7 Bɩbára ná bɔ́mmʋ́ɔ́ bɩ́r aá cól, a mʋ́ peri Layiisi. Ɓa nóú rɩ Layiisi tɔ́ɔ́ nɩɛ kéné wéró, wálmɛ́ tóó anɛ Sɩdɔnna, tɛŋfɩ́ɛ́l mɩnɔ́, héwíŋ tó. Nɛ́ŋ fa to ráŋ aá wálmɛ dɩtɩ́llɛ sɩ́dííro. Layiisi nɩɛ rɩ́ Sɩdɔŋ nɩɛ pɛ́kɛ́ fa ból, ɓa fa wɩ nɛ́ŋ wuu mí sákɛ́. 8 Daŋ bɩbára bɔ́mmʋ́ɔ́ ná bɩ́rɔ́ mʋ́ Sora rɩ́ Ɛsɩtahɔl, ɛ́ nɛ́ ɓa maábináŋa bɔ́sɩ́wɔ́ a bʋ́lɛ́: «Beé rí ɩ́ mʋ́ ná ráŋ>>» 9 Ɛ́ nɛ́ ɓa sɛ́: «Ɩ́ ko rá mʋ́, a yo Layiisi nɩɛ. Beé wɩ́ɛ́ á ná tɔ́ɔ́ ná rʋ́ʋ́ ká tɔ́wérí rí. Ɩ́ sɩ́ rɛ́ɛ́ yɔ́ɔ́ kénú! Ɩ́ a kɩ́kɛ́lɛ́, a mʋ́ yoo la ɛ́ dɩtɩ́llɛ! 10 Ɩ́ há sɩ́ zʋ́ ɛ́ tɔ́ɔ́ sɩɛrʋ, ɩ́ sɩ́ ná rʋ́ʋ́ nɩɛ wɩ wɩ́ɩ́ oro wuu héwíŋ fá. Ɓa tɔ́ɔ́ ná jɛ́l. Wɩɩsɛ sɩ́ pí ɛ́ tɔ́ɔ́ tíé oŋwéré wuu há mɩ́nʋ́ mɛ́, a héíwa nɛ́sɛ mɛ́.»
11 Ɛ́ nɛ́ Daŋ jɩmʋ́l lalyoore zɔwalgo pa lalyóórícɩksɛ, a lɛ́ Sora arɩ́ Ɛsɩtahɔl mɛ́. 12 Ɓa mʋ́ a héwó púl Kiriyatiyarimi mí, wɩɩsɛ dɩzʋ́ɩ́ rɩ́, Ziida dɩtɩ́llɛ mɛ́. Ɛ́ nɛ́ tɛ arɩ́ zaa wuu, ɓaá yɩ́rɛ ɛ́ dɩhɩ̃́ Mahanedaŋ. Ʋ mʋ́l nɛ́ ká «Daŋ jɩmʋ́l nɩɛ púl.» 13 Ɓa isi róŋ, a mʋ́ Ɩfɩrayɩŋ dɩtɩ́llɛ pallɛ dɩhɩ̃́, a daarɛ a mʋ́ peri Mɩɩka jaa. 14 Bɩbára ná bɔmmʋ́ɔ́, fa há mʋ́ɛ́ kɩ́ɛ́lɛ zɩ́ŋ Layiisi tɔ́ɔ́ ná, bʋ́lwɔ́ náŋa ná rɩ́ a bʋ́lɛ́: «Ɩ́ ɩ́ɔ̃́ rɩ́ jɩɩsɛ nyáŋ nɔ́ŋɔ sɩɛrʋ, rɩ́ vʋk'ɔɔsɔ gɛluŋo, rɩ́ veŋgúlli arɩ́ veŋgúle nɔ́ŋɔ ɓa há cʋ́ɔ́rɛ kɔmɔ́ a tɔ́ʋ́ mɛ́ mɩŋ ráŋ>> Mʋ́l né mí, ɩ́ zɩ́mɩ́wa há sɩ́ ɔ́ɔ́ ná.» 15 Ɛ́ har mɛ́, bɩbára ná bɔmmʋ́ɔ́ mʋ́ Levi jɩmʋ́l heŋbiwafɛlɔ ná há mɩŋ Mɩɩka jaa mɛ́, a bɔ́sʋ́ tɛŋfɩ́ɛ́l wɩ́ɛ́. 16 Ká Daŋ jɩmʋ́l lalyoore ná zɔ́walgo há kéŋwó lalyóórícɩksɛ, a mʋ́ pɔ́ jaa ná dánnʋɔ mɛ́. 17 Bɩbára ná bɔmmʋ́ɔ́ fa há mʋ́ɛ́ kɩ́ɛ́lɛ tɔ́ɔ́ ná, zɛ́ túkó a tuwi pi vʋk'ɔɔsɔ gɛluŋo, rɩ́ veŋgúlli, arɩ́ veno ná ɓa há cʋɔrɛ kɔmɔ́ tɔ́. Rɩ Levi jɩmʋ́l heŋbiwafɛlɔ ná fá cɛ́ dánnʋɔ mɛ́, ʋ rɩ́ lalyoore ná zɔwalgo fa há kéŋ lalyóórícɩksɛ. 18 Levi jɩmʋ́l heŋbiwafɛlɔ ná há nówó rɩ́ ɓa zʋ́ Mɩɩka jaa, a pi vʋk'ɔɔsɔ gɛluŋo ná, a pá veŋgúlli ná arɩ́ veno ná ɓa há cʋɔrɛ kɔmɔ́ tɔ́, ʋ bɔ́sɩ́wɔ́ a bʋ́lɛ́: «Beé rí ɩ́ ɩ́'a rɛ́ɛ́>>» 19 Ɛ́ nɛ́ ɓa bʋ́lʋ́ rɩ́ a bʋ́lɛ́: «Tɔ́ɩ́ nʋɔ, sɩ́ wɩ́ɩ́ bʋ́lʋ́ ! Tɩ́ŋrá mɛ́, a árá áná ká árá vʋk'ɔɔsɔ má. Ɩ há ká nɛ́ŋ balá jaa vʋk'ɔɔsɔ arɩ́rɩ́ɩ́ há ká Ɩzɩrayɛl duo nɔ́ŋɔ rɩ́rʋ́ jɩmʋ́l wuu vʋk'ɔɔsɔ, ʋ orí rí cícó>>» 20 Ɓa bʋ́lɛ́ ná tɔ́rɛ vʋk'ɔɔsɔ ná sɩɛrʋ, ʋ isi pi gɛluŋo ná, a pá veŋgúlli ná arɩ́ veŋgúle ná nɔ́ŋɔ ɓa há cʋ́ɔ́rɛ kɔmɔ́ a tɔ́ʋ́ mɛ́, a tɩŋ bɩbára ná mɛ́ á col.
21 Daŋ jɩmʋ́l nɩɛ ná há lɩ́ɛ́ aá cól, ɓa píwó heŋbiisi, ɓa pʋsɛ arɩ́wɔ́ cɩksɛ nɛ́ héwó sɩ́ɛ́ ká tɩŋ. 22 Ɓa há válɛ́ kɛkɛ Mɩɩka jaa mɛ́, a mʋ́ dɩbólí, Mɩɩka rɩ́rʋ́ kénnináŋa hé náŋá mɛ́, aá kiri Daŋ jɩmʋ́l nɩɛ har. 23 Ɓa há kire a mʋ́ púwó, ɓa cáásó héwó mí, ɛ́ nɛ́ ɓa bɩ́r cɛ́, ká bɔsɛ Mɩɩka: «Ɩɩ́ já beé rí>> Beé rí tɛ ɩ hé nɩɛ nyáŋ náŋá mɛ́ nyɛ>>» 24 Mɩɩka sɛ́: «Beé rí ɩ́ pɛ́ pá venni ná ŋ há mɛ́ɛ́, a kánɩ́ŋ vʋk'ɔɔsɔ má. Ŋ beé rɩ́ baá káánɛ́>> Ká ɩ́ sáŋ aá bɔ́sɩ́ŋ rɩ beé rí ŋ jɩ́já>>» 25 Daŋ jɩmʋ́l nɩɛ sɩɛ́ bʋ́lʋ́ rɩ́ a bʋ́lɛ́: «Lóí kʋɔllɛ ná! Rɩ ɛ́ rá, á sɩɛrʋ nɩɛ náŋa cɔ́ɛ́ sɩ́ cáásɛ wɩ́ɩ́, rɩ́wɔ́ ɓʋ́ɩ́ rɩ́rɩ́ jaa nɩɛ.» 26 Mɩɩka há néé rɩ́ ɓa dóé kʋ́ʋ̃́, ʋ bɩ́rɔ́ mʋ́ jaa, ká ɓa má píwó ŋmɛ́nɔ aá cól.
Daŋ jɩmʋ́l nɩɛ ké Layiisi mí
27 Daŋ jɩmʋ́l nɩɛ há kéŋ Mɩɩka vʋk'ɔɔsɔ ná arɩ́rʋ́ oŋ'máálɛ ná a mʋ́ peri Layiisi, tɔ́ɔ́ ná nɩɛ há ké tɛŋfɩ́ɛ́l mɛ́, héwíŋ wʋ́ɔ́ kéné, ɓa yóó dúú, a ɓʋ́ʋ́sʋ́ nɩɛ, ká nyɩ́kʋ́ níŋ. 28 Layiisi ká tɔ́ɔ́ ná rɩ́ Sɩdɔŋ tɔ́ɔ́ pɛ́kɛ há bóló ní, ʋ rɩ́ tɔ́ɔ́ oro wuu má wɩ nʋtʋmɛ kéné. Ʋ mɩŋ Bɛtɛrehɔbɛ típáŋtaŋɩ́ mɛ́ nɛ́, ɛ́ nɛ́ tɛ Daŋ nɩɛ ko yoo díwó ká bɩrɛ sɔ́wɔ́ tɔ́ɔ́ a ké, ká nɛ́ŋ wuu too, a ko aá pɛ́wɔ́ mɛ́. 29 Ɓa bɩ́rsɛ Layiisi tɔ́ɔ́ ná yɩr, a hé Daŋ. Ɩzɩrayɛl bio nɔ́ŋɔ há káwɔ́ naabál yɩr nɛ́. 30 Daŋ jɩmʋ́l nɩɛ sɩɛ́ pí Mɩɩka veno ná bil aá ɓáárʋ́, ká lɩ́sɛ Moyizi nɩhĩ́ Zonataŋ há ka Gɛrɩsɔŋ bio, ʋ rɩ́rʋ́ bɛlɛ, ɓa a Daŋ jɩmʋ́l vʋk'ɔɔsa, a kaa mʋ́ peri tɛ́ŋ ná mɛ́ ɓa há kúé kɛ́sɩ́wɔ́ mʋ́ yomí. 31 Ɓa bíl Mɩɩka veno ná aá ɓáárɛ, ʋ dáánɛ́ a mɔ́ ɛ́ ná Wɩɩsɛ jaa há dáánɛ́ Silo mí.