Debora yɩ́l
5
1 Ɛ́ kal, Debora rɩ́ Abɩnʋwamɛ bio Barakɛ
yɩ́ yɩl né a bʋ́lɛ́:
2 Ɩzɩrayɛl mɛ́,
lalyoore kéŋwó tɩɩ lal yóé mí,
nɩkana sáŋɔ́, rɩ́wɔ́ yoo lal
rɩ́wɔ́ mʋ́ yoo lal,
ɩ́ barkɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ!
3 Ɩ́ é kuóre, ɩ́ zesi
Ɩ́ é nɩhɩɛ̃́sɛ
ɩ́ ɓíl dɩllɛ a zesi!
Ŋ sɩ́ dɛnnɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ,
Ŋ sɩ́ bɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ, Ɩzɩrayɛl Wɩɩsɛ mɛ́.
4 Nyuutɩna Wɩɩsɛ,
ɩ há lɛ́ Seyiri tíé mí
ɩ há lɛ́ Edɔŋ pallɛ daha tuwi
tíé zíkló
duóbásɛ tá nyii,
duózeno lɛ́ bána tuwi,
5 Nyuutɩna Wɩɩsɛ há mɩŋ Sinayi mí,
Ɩzɩrayɛl Wɩɩsɛ,
ɩ sɩ́ɛ́ mɛ́ nɛ́,
pallɛ yɛ́rkɛ.
6 Anatɛ bio Saŋgarɛ tɛ́ŋ mɛ́,
Yahɛl tɛ́ŋ mɛ́,
báyɛlɛ tá valɛ́,
ŋmɛ́valla tá ŋmɛ́ŋsɛ,
ká va aá kíl tɔ́ɔ́.
7 Beé wɩ́ɛ́,
ɓa báá fa wɩ sɩ́dííro kéné,
Ɩzɩrayɛl mɛ́ sɩ́dííro tóó,
ŋ é Debora nɛ́ sɩɛ́ kúé,
a a Ɩzɩrayɛl nɩɛ maá.
8 Nɩɛ fa bɛ́llɔ́ lɩ́sɛ veŋfɛlɛ nɛ́,
ɛ́ nɛ́ lal ísí.
Ɩzɩrayɛl lalyoore bʋ́ɩ́ mɛɛ́sɛllɛ (40 000) sɩɛrʋ,
hɔkɛ́rɛ́ ɛ́ ráá má cɔlmɛ balá má tɩɩ néé fa ká wɩ́duo ní.
9 Ɩzɩrayɛl lalyóórísɩ́dííre,
Ɩzɩrayɛl lalyoore ná há có lal,
ŋ baŋcɩ́la wuu mɩ́nɩ́wa mɛ́,
ɩ́ bárkɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ.
10 Ɩ́ nɩɛ ná háá zɛ́ kokúmápʋ́ŋsɛ,
ɩ́ nɩɛ ná há ké saŋpure daha,
ɩ́ má naavalla,
ɩ́ bɩ́ɩ́nɛ wérí.
11 Pʋsɛ nyii dɩnyɔ́ɛ́ laka,
pʋ́nʋ́ɔ́lá bʋ́l Nyuutɩna Wɩɩsɛ wɩ́wéré wɩ́ɛ́,
wɩ́wéré ná, ʋ há ɛ́ɛ́ pá Ɩzɩrayɛl sɩ́dííre,
Ká Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɩɛ káŋwɔ́ tɩɩ lɩɩ cɛ́ tɔ́ɔ́ dánnʋʋsɛ mɛ́.
12 Debora, isi, gírki isi,
isi, isi a ɓá lal yɩl.
Abɩnʋwamɛ bio Barakɛ isi,
a kánɩ́ lal nɩkɛ́sɛ́ ná col.
13 Ɛ́ nɛ́ nɩkáánɛ́ ná bɩ́rmʋ́wɔ́ sɩ́dííre rɩ́,
ká Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɩɛ,
bɩ́rkóŋ é Debora rɩ́,
anɛ lalyóóríbɩ́bára.
14 Lalyóóríbɩbara ná há yóé dí Amalesitiwa
ɓa lɛ́ Ɩfɩrayɩŋ nɛ́ a ko,
Bɛŋzamɛ nɩɛ má tɩŋwɔ́ mɛ́,
a tuwi súúri lalyoore ná mɛ́.
Sɩ́dííre lɛ́ Makiri duo ní a ko,
ká sóójihɩɛ̃́sɛ má lɛ Zabɩlɔŋ jɩmʋ́l.
15 Ɩsakaarɛ sɩ́dííre tɩŋ Debora mɛ́;
Ɩsakaarɛ nɩɛ tɩŋ Barakɛ mɛ́,
a tuwi polo.
Amá Ribaŋ jɩmʋ́l nɩɛ sɩɛrʋ,
kapɔsɛ yɔ́ɔ́wa zʋ́wɔ́ pɛ́kɛ, a waá tenni.
16 Beé rí tɛ,
ɩ́ cɛ́ petuni pɛ́ksɛ,
aá zesi pʋnʋ́ɔ́la há mú múlli aá yɩ́rwɔ́ pʋsɛ>>
Oó Ribaŋ jɩmʋ́l sɩɛrʋ,
ɓa pɛ́kɛ kapɔsɛ yɔ́ɔ́wa ná dáánɔ́.
17 Galaadɛ mɛ́,
duówa ná há mɩŋ Zʋrdɛŋ fuo wɩɩsɛ dɩpomí,
ɓa é ké róŋ.
Ká Daŋ jɩmʋ́l nɩɛ,
káánɩ́wɔ́ nyidaborsi laka,
Asɛrɛ má jɩmʋ́l nɩɛ
káánɛ mʋʋ nʋɔ
ɓa nyidaborsi dɩcɩ́nɛ.
 
18 Zabɩlɔŋ nɩɛ,
Nɛfɩtalɩ nɩɛ,
ɓa sáŋɔ́ píwó mɩɩsɛ lenni sʋʋ,
lal ná yóé mí.
19 Megido nyibúlbʋɔnnɛ nʋɔ, kuóre yo lal,
Kanaŋ kuóre,
yo lal Tanakɛ tɔ́ɔ́ mɛ́
ká wɩ kuóɓɩɛ́ rí meéwíé néé pá.
20 Bána nyúú,
caŋwʋllɛ tɩɩ ísó yo lal,
ɓa lɩ́wɔ́ dɩmɩnɛ́
a yo Sizera.
21 Kɩsɔŋ polcʋ́ɔ́rɛ́ pá dɩŋdɔmɔ lɛlɛ wuu col,
Kɩsɔŋ polcʋ́ɔ́rɛ́ ná nyii haa pál fól wuu.
Ɛ́ wɩ́ɛ́, á ɓaŋrá baŋcɩllɛ a mʋ́ lal.
22 Ɛ́ nɛ́ zɔ́nɛ zʋ fɛ́ɛ́, a fɩ́fá,
a yakɛ tíé dɩ́dɔ́ŋ.
23 Nyuutɩna Wɩɩsɛ malɩ́ka sɛ́:
«Ɩ́ bʋr hé Mɩrɔzɛ tɔ́ɔ́ mɛ́,
ɩ́ bʋr hóú mí, ɩ́ bʋr hóú nɩɛ mɛ́,
beé wɩ́ɛ́, ɓa wɩ kúé pɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ mɛ́,
ʋ lalyóóríbɩ́bára wʋ́ʋ́ mɛ́ pɛ́ yo lal.»
 
24 Keniti báálɔ Hebɛrɛ háálɔ Yahɛl,
rɩ Nyuutɩna hé bárka pɔ́ʋ́,
óó, rɩ́ Nyuutɩna hóú nyúú bárka háála wuu sɩɛrʋ,
a kɩ́llɛ háála ná wuu há mɩŋ táŋtɛwa mʋ́ʋ́la.
25 Ʋ rɩ́ nɛ́ Sizera sʋ́l nyii,
ʋ pi nɛ'ɩ́l pɔ́ʋ́,
nɛ'ɩ́l ná há kéŋ nʋʋ,
a hé nyíŋgbaŋa há wéró sɩɛrʋ pɔ́ʋ́.
26 Ká pi dápé hóú nɛ́sɛ mɛ́,
a pi lukro háma hóú nɛ́sɛ nɔ́ŋɔ mɛ́,
a ɓásɛ hé Sizera nyúú mí,
ʋ ɓasɛ hé ʋ cáŋ lɛ́.
27 Ʋ gííli, a sɩ́ɛ́rɛ, a ɓal Yahɛl naasɛ mɛ́,
a ɓál Yahɛl naasɛ mɛ́, a pɛ́ tíé,
ʋ há gííle ɓál ráŋ ná, ʋ sʋwɛ ráŋ nɛ́.
 
28 Sizera maá kʋ́ɔ́rɛ tokoro gɛrɔ,
kaá bel pʋmmɔ rɩ́
ká cáási a bʋ́lɛ́:
“Beé rí kénú, ʋ lalyóórítórkowa dɩdáánɛ,
beé rí tɛ́, a mɔ́ nyɛ́ ʋ há wɩ kúé>>”
29 Ʋ taŋnɔ́ŋsɛ sɩɛrʋ wɩ́zɩnna,
bʋl wɩ́ɛ́ pɔ́ʋ́,
ʋ má báá bʋ́l ɛ́ wɩ́ɩ́ tɩɩ a pɔ́ʋ́ tɩɩ a bʋ́lɛ́:
30 Nyɛ́mɛ́, lalyoore pá ɓa lal ɓɩɛ nɛ́ aá ɓa náŋá,
a pi háwíé balá ɛ́ ráá má háwíísi bɛllɛ,
a pa lalyóóro wuu,
ɓa pi gɛŋméŋse,
a pa Sizera,
a rɩ́ gɛfʋ́ʋ́lɛ, a pa Sizera,
ká pí gɛfʋ́ʋ́lɛ ná há wéró
a bá bɩbar baŋ mɛ́.”
 
31 Nyuutɩna Wɩɩsɛ,
rɩ́ɩ́ dɩŋdɔma wuu sʋsɛ,
anɛ Sizera há sʋwɛ ɛ́,
ká rɩ́ɩ́ nɩɛ ná há cóí tʋ́tʋl,
anɛ wɔhɔ́'aŋtere háá tʋl ɛ́,
A sɩɛ́ de pɔ́ ɛ́ mɛ́, tɔ́ɔ́ ná mɩŋ tɛŋfɩ́ɛ́l mɛ́ a peri bɩŋsɛ mɛɛ́sɛllɛ.(40)