30
1 Rasɛl há kúé ná rʋʋ wɩ bio wuó lʋl aá pá Zakɔbɛ, ʋ kéŋ hánɔŋnɛ cáásʋ́ máálá, a bʋl Zakɔbɛ rɩ́ bʋlɛ́: <<A rɩ́ŋ lʋl bɛlɛ, rɩ ɛ́ rá ŋ sɩ́ sʋwɛ.>> 2 Zakɔbɛ cɔ́ɛ́ isi Rasɛl nyúú, ɛ́ nɛ́ ʋ sɛ́: <<Ŋ nɛ́ ká Wɩɩsɛ aá kɛ́rɩ́ rɩ́ɩ́ sɩ́ lʋla kánʋ́?>> 3 Rasɛl sɛ́: <<Náŋ tʋtʋnnɩtoló Bila nɛ́, zʋʋ pɩ́nʋ́ rɩ́; rʋ́ʋ́ lʋl bɛlɛ, rɩ́ŋ laa héŋ naasɛ mɛ́, a má tɩ́ŋʋ́ yɩr mɛ́ a ka bɛlɛ.>> 4 Rasɛl púú tʋtʋnnɩtoló ná pá Zakɔbɛ, ʋ pii bɩ́rmʋ́ háálɔ, a kaa zʋ́ʋ́ basa. 5 Ɛ́ nɛ́ Bila ka puo, a lʋl bio pá Zakɔbɛ. 6 Ɛ́ nɛ́ Rasɛl sɛ́: <<Wɩɩsɛ páŋ taŋá, ʋ nɩ́ŋ sʋlɛ́ a páŋ heŋbóle má.>> Ɛ́ nɛ́ tɛ ʋ pá bio ná yɩr Daŋ. 7 Rasɛl tʋtʋnnɩtoló Bila baa bɩrɛ ka puo a lʋ́lʋ́ bʋllɛ nyúú mí bio a pá Zakɔbɛ. 8 Rasɛl baa bʋlɛ́: <<Nɛsɛ ɓɩzéní rí ŋ na arɩ́rɩ́ŋ máálá, ŋ sɩɛ́ dí dóé ʋ dɩhɩ̃́. Ɛ́ nɛ́ ʋ pá bio ná yɩr Nɛfɩtalɩ. 9 Leya há kúé ná rʋʋ lʋla cókó, ʋ púú tʋtʋnnɩtoló Zilpa pá Zakɔbɛ ʋ ja. 10 Leya tʋtʋnnɩtoló Zilpa lʋ́l heŋbóle pá Zakɔbɛ. 11 Ɛ́ nɛ́ Leya sɛ́: <<Nyúwér kúó.>> Ká sɩɛ́ pá bio ná yɩr Gaadɛ. 12 Leya tʋtʋnnɩtoló Zilpa baa lʋ́lʋ́ bʋllɛ nyúú mí bio pá Zakɔbɛ. 13 Leya sɛ́: <<Ŋ tɛŋ pɔ́rɔ́! háála wuu sɩɛ́ sɩ́ bʋlɛ́ tɛŋpɔrɔ́ péríŋ.>> Kɔ́ʋ́ sɩɛ́ pá bio ná yɩr Asɛrɛ. 14 Kal oro, Ribaŋ lɩ́ɔ́ cɛl baksɛ ɓɩɛ kʋsɛ́ cɛ́rɛ, a ná tuu oro nɔnɔ, ɓaá yɩ́rɛ máŋdɩ́rágɔ́ɔ́rɛ; a paa kaa zʋʋ pɔ́ʋ́ máá Leya. Ɛ́ nɛ́ Rasɛl bʋl Leya rɩ́: <<Ŋŋ́ sʋlɩ́ rɩ́ɩ́ lɩ́sɩ́ bio máŋdɩ́rágɔ́ɔ́rɛ ná páŋ.>> 15 Ɛ́ nɛ́ Leya sɛ́: <<Ɩ há keníŋ bála la, ʋ ɛ́ wɩ́ɩ́ mɔhɛ̃́, kɛ́ɩ́ baa jɩ́ja rɩ́ɩ́ láŋ bio máŋdɩ́rágɔ́ɔ́rɛwa má súúri? Ɛ́ nɛ́ Rasɛl sɛ́: <<Ʋ wéró! Zaa zʋ Zakɔbɛ basa tɩ́taŋ, ká lɩ́sɩ́ bio máŋdɩ́rágɔ́ɔ́rɛ ná páŋ.>> 16 Gbaanɛ, Zakɔbɛ há bɩ́rɛ́ lɛ baka aá ko, Leya fɔ́ɔ́ lɛ a cémú, a bʋlɛ́: <<Zaa tɩ́taŋ, ɩɩ́ zʋ́ŋ rɩ́ nɛ́; bee wɩ́ɛ́, ŋ píŋ bio máŋdɩ́rágɔ́ɔ́rɛ nɛ́ túŋ, ká rɩ́ŋ zaa tɩ́llɩ́.>> Ɛ́ kal tɩ́taŋ Zakɔbɛ pɛ́ Leya. 17 Wɩɩsɛ saŋ Leya sʋlɛ́, ʋ ka puo a lʋ́lʋ́ naasɩ́ bɔmmʋ́ɔ́ nyúú mí bio pá Zakɔbɛ. 18 Ɛ́ nɛ́ Leya sɛ́: << Ŋ há píŋ tʋtʋnnɩtoló ná páŋ bála, ɛ́ wɩ́ɛ́ nɛ́ Wɩɩsɛ túníŋ.>> Ɛ́ nɛ́ Leya pá bio ná yɩr Ɩsakaarɛ. 19 Leya baa bɩrɛ ka puo a lʋl balgo nyúú mí bio pá Zakɔbɛ. 20 Ká bʋlɛ́: <<Wɩɩsɛ dí zílwero a páŋ; mʋ́l né mí, ŋ bála sɩ́ kánɩ́ŋ aá hʋʋmɛ, beé wɩ́ɛ́ ŋ lʋ́l bɛlɛ balgo a pɔ́ʋ́.>> Ɛ́ nɛ́ ʋ pá bio ná yɩr Zabɩlɔŋ. 21 Ɛ́ nɛ́ ká ʋ lʋl toló, a pɔ́ʋ́ yɩr Dɩɩna. 22 Wɩɩsɛ liisi Rasɛl wɩ́ɛ́, a sáŋʋ́ wɩsʋlɔ́, a pɔ́ʋ́ rɩ́ lʋla. 23 Ʋ ko ka puo a lʋl heŋbóle. Ɛ́ nɛ́ ʋ sɛ́: <<Wɩɩsɛ tɔ́ŋ hɩɩ̃sɛ.>> 24 Ɛ́ nɛ́ ʋ pá bio ná yɩr Zɔzɛfɛ, ká bʋlɛ́: <<Rɩ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ súúri bio nɔ́ŋɔ a páŋ!>>Zakɔbɛ petuu wɩ́ɛ́
25 Rasɛl há lʋ́l Zɔzɛfɛ har rɩ́ mɛ́, Zakɔbɛ bʋ́l Labaŋ rɩ́ bʋlɛ́: <<Lo rɩ́ŋ bɩrmʋ́ŋ tɔ́ɔ́, ŋ áná jaa. 26 Píŋ háála rɩ́rɩ́ŋ bɛlɛ páŋ rɩ́ŋ col, ɓa wɩ́ɛ́ nɛ́ ŋ tʋŋ pɛ́ɩ́; bee wɩ́ɛ́ ɩ tɩɩ ɩ́ŋ há tʋ́mɛ́ mɔ ɛ́ a pɛ́ɩ́ rɛ́.>> 27 Ɛ́ nɛ́ Labaŋ sɛ́: <<Lo rɩ́ŋ zʋ́ɩ́ lahárma. Ŋ jɔ́ɔ́ a ná, rɩ bárka ná Wɩɩsɛ há héé aá páŋ, ɩ yɩr mɛ́ nɛ́.>> 28 Mákɩ́ túme a páŋ, ŋ sɩ́ túmí ɛ́. 29 Zakɔbɛ sɛ́: <<Ɩ tɩɩ náŋ há tʋ́mɛ́ mɔ ɛ́ a pɛ́ɩ́ rɛ́; ɩ ná ɩ pʋsɛ má há kúé nɛ ɛ́ ŋ nɛ́sɛ mɛ́. 30 Ŋ há kúé ko rɛɛ́, ɩ onni fa wɩ kaŋ, amá ŋ há píŋ naa nʋ́ɔ́sɩ́ jaa mɛ́, nyuutɩna Wɩɩsɛ tɩ́ŋɩ́ŋ wɩ́ɛ́ a hé bárka pɛ́ɩ́, ɩ onni púl kɩ́ŋkáŋ. Kal beé rí, rɩ́ŋ má sɩɛ́ tʋŋ páŋ jaa nɩɛ?>> 31 Labaŋ bɔ́sʋ́: <<Bɛŋmŋmɛ rɛ́ mɔhɛ̃́ rɩ́ŋ túŋ a pɛ́ɩ́?>> Zakɔbɛ sɛ́: <<Sɩ́ óŋ wuu túmí páŋ. Amá rɩɩ nɛ́ sáŋɩ́ŋ há sʋ́ʋ́ ná, ŋ ha sɩ́ nɩ́nʋ́ɔ́lɩ́ pieŋse, ká bíbélwó mí. 32 Ŋ zaa sɩ́ zʋ́ɩ́ pieŋse rɩ́rɩ́ bʋnnɛ wuu sɩɛrʋ. Ŋ sɩ́ tʋɔsɛ pʋsɛ ná wuu há táksɛ́ a ka bɩɛ́llɛ; maáwa rɩ́ bɛlɛ wuu sɩɛrʋ, rɩ́wɔ́ nɛ́ áŋ túme. 33 Cíé ŋ sapʋmmɩ́ sɩ́ mákɩ́ŋ há ká nɛrɔ ná. Rɩɩ nɛ́ kúé rɩ́ɩ́ náŋ túme ná, rɩɩ ná bʋʋnɔ wuu ráŋ rʋʋ wɩ táksɛ́ a wɩ bɩɛ́llɛ kené, ɛ́ rá má pewie rʋʋ bíínó, ɩ píŋ yɩ́rɛ gaarɔ.>> 34 Labaŋ sɛ́: <<Ʋ wéró, ɩ bʋlɛ́ ná nɩ́ɩ́ cɩ́nɛ́.>> 35 Ɛ́ kal tɩɩ, ʋ tʋ́ɔ́sɛ́ bʋŋgboksi rɩ́ bʋmaáwa ná wuu há táksɛ́ a ka bɩɛ́llɛ, arɩ́ pewiisi ná há bíínó, a pii hóú bɛlɛ nɛ́sɛ mɛ́, 36 a a ɓa kaa kɛkɛ Zakɔbɛ mɛ́, ɓa rɩ́rʋ́ pɛ́kɛ ból peri tápʋlɛ botoro valɛ́. Ká Zakɔbɛ é ké aá nʋɔlɛ Labaŋ pʋkáánɛ. 37 Zakɔbɛ conni tuuni bamma botoro hílwɩɛla; ɛ́ tuuni yɩra nɛ́ ká: Pepiliye, amaŋdie arɩ́ pɩlatanɛ. A wókwó daborsi ká ɓa dɩpʋmma nyɩɩsɛ nyɩɩsɛ anɛ bɩɛ́llɛ. 38 Rɩ pʋsɛ ná nɛ́ kúé rɩ́wɔ́ nyɔ nyii, ʋʋ́ pa hílwoké ná héwó pʋnyɔɔlɔ́ sɩɛrʋ nɛ́, ɓa nyɔ káá bélwó. 39 Rɩ pʋsɛ ná nɛ́ sɩɛ́ kúé aá nyɔ nyii, ɓaá zɛ́ náŋá hílli ná laka; pʋháála kɛsɛ puusi, a lʋl pʋtaksɛ́ rɩ́ pʋbɩɛ́llɛ. 40 Zakɔbɛ sɩɛ́ tʋɔsɛ ɓɩbísi rɩ́ ɓɩbɩɛ́llɛ ná héwó dʋŋɔ. Ʋ hóú tɩɩ petuni, a a ɓa cɛ́ caasɛ Labaŋ pʋsɛ; ʋ wɩ lóí rʋ́ʋ́ rɩ́ Labaŋ pʋsɛ gɩrmɛ náŋá mɛ́. 41 Tɛ́ŋ wuu mí rɩ pʋduoru ná nɛ́ kúé aá zɛ́ náŋá, Zakɔbɛ pa tuuni ná, hílli hé pʋnyɔɔlɔ́ mɛ́ nɛ́, a makɛ rɩ́wɔ́ kɛsɛ puusi ɓa laka. 42 Rɩ ɓa ná é há kóŋŋé nɩ́ɩ́ já rɩ́wɔ́ zɛ́ náŋá, ʋ wɩ hílli ná pɛ́ɛ́ aá hé nyii mí. ɛ́ nɛ́ tɛ ɓa ná há ká pʋduoru, ʋ Zakɔbɛ nɛ́ tɩ́wɔ́, ká ɓa ná má há kóŋŋé, Labaŋ má nɛ́ tɩ́wɔ́. 43 Zakɔbɛ á ɛ́ nɛ́ a ko bɩrmɛ ɓɩ́ɛ́ tɩ́ná kɩ́ŋkáŋ; ʋ fa kéŋ pʋsɛ ɓɩkana, a ka tʋtʋnna háála rɩ́ báála, a ka nyʋ́kmawa rɩ́ kokúsi.