Zakɔbɛ mɩŋ Labaŋ dɩhɩ̃́
29
1 Zakɔbɛ bɩ́rɔ́ zʋ ŋmɛ́nɔ, a caasɛ tɔ́ɔ́mʋ́l nɩɛ tɔ́ɔ́ rɩ́, aá mʋ́. 2 Kal oro, ʋ bél baka sɩɛrʋ a ná vil, ká pʋwɩɛla buke botoro pɩ́nʋ́ laka. Beé wɩ́ɛ́ ɛ́ vil mí ní ɓa fa a nyii aá pá pʋsɛ. Dɔ́wɩ́zéní rí fa súkí ɛ́ vil nʋɔ. 3 Ráŋ nɛ́ pʋsɛ ná wuu vaa ko aá hé náŋá mɛ́, nɩɛ ka dɔ́wɩ́ ná billi aá tá vil ná nʋɔ, ká a nyii pɔ́wɔ́ ɓaá nyɔ, ká ɓa baa kaa billi aá tɔ́ vil ná nʋɔ. 4 Zakɔbɛ mʋ́ bɔsɛ ɛ́ penʋɔla a bʋlɛ́: <<Ŋ naŋnɔ́ŋsɛ, ɩ́ lɛ́ nɛɛ́ rɛ́?>> Ɛ́ nɛ́ ɓa sɛ́: <<Á lɛ́ Haraŋ nɛ́.>> 5 Ɛ́ nɛ́ ʋ baa bɩrɛ bɔ́sɩ́wɔ́: <<Ɩ́ ɛ̃ Nahɔrɛ bio Labaŋ rɛ́?>> 6 Ɛ́ nɛ́ ɓa sɛ́: <<Óó! Á ʋ̃́ʋ̃́ rɛ́.>> Ʋ baa bɔ́sɩ́wɔ́: << Ʋ dúókó rí?>> Ɛ́ nɛ́ ɓa sɛ́: <<Ʋ dúókó rí! Nóú toló Rasɛl nɛ́ nʋ́ɔ́lʋ́ pieŋse aá ko.>> 7 Zakɔbɛ sɛ́: <<Pʋmmɔ ha zénó; pʋsɛ kiri ko hé náŋá mɛ́ tɛ́ŋ ha wɩ péré. Ɩ́ a rɩ́ pieŋse nyɔ nyii, ká rɩ́ɩ́wa kiri mʋ́ rɩ́wɔ́ dí nyɔ́ɔ́.>> 8 Ɛ́ nɛ́ ɓa sɛ́: <<Á waá wólli, rɩ pʋsɛ ná wuu ní wɩ kúé hé náŋá mɛ́, rɩ́wɔ́ sɩɛ́ ka dɔ́wɩ́ ná há súkí vil ná nʋɔ billi tá, ká sɩɛ́ a nyii pá pʋsɛ rɩ́wɔ́ nyɔ.>> 9 Zakɔbɛ ha háá bʋ́lwɔ́ dɩhɩ̃́ ɛ́, rɩ Rasɛl nɩ́ɩ́ kué arɩ́rʋ́ áná pʋsɛ; ʋ fa ká pʋnʋɔlɔ nɛ́. 10 Zakɔbɛ há ná Rasɛl, ʋ maá nánʋɔlɔ Labaŋ toló, arɩ́ Labaŋ pʋsɛ ná, ʋ túó peri, a ka dɔ́wɩ́ ná billi tá vil ná nʋɔ, ká a nyii pá Labaŋ pʋsɛ ná ɓa nyɔ. 11 Zakɔbɛ sɩɛ́ ka Rasɛl a kormi, káá bɩ́sɛ sɩ́mɩɩrʋ. 12 Zakɔbɛ bʋ́lɔ́ pá Rasɛl rʋ́ʋ́ rɩ́rʋ́ áná ká duo balá rɛ́, rɩ́ Rebeka bio ní kɔ́ʋ́. Ɛ́ nɛ́ Rasɛl fá mʋ́ bʋl pɔ́ʋ́ áná. 13 Labaŋ há nʋ́ʋ́ nátoló bio Zakɔbɛ koe labáárɛ, ʋ fɔ́ɔ́ mʋ́ cémú, a kánʋ́ kormi, ká kánʋ́ kaa zʋ́ʋ́ jaa. Zakɔbɛ sɩɛ́ cesi wɩ́ɛ́ ná wuu pá Labaŋ. 14 Ɛ́ nɛ́ Labaŋ bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́: <<Ŋ rɩ́rɩ́ ɓɩɛ́na ká duó rí, tɛŋ cɛ́l balá!>>
Zakɔbɛ já háála bɛllɛ
Zakɔbɛ sɩɛ́ ké Labaŋ dɩhɩ̃́ caná sɩ́ɩ́. 15 Ɛ́ nɛ́ Labaŋ bʋl Zakɔbɛ rɩ́ bʋlɛ́: <<Á há ká tɛŋ cɛ́l balá ná wɩ́ɛ́ rɩ́ɩ́ sɩɛ́ tʋŋ páŋ yɔ́ɔ́? Mákɩ́ŋ há mɔhɛ̃́ rɩ́ŋ pi omo ná túmí.>> 16 Labaŋ sɩɛ́ fa kéŋ tolé bɛllɛ. Máálá yɩr nɛ́ Leya, ká maábio yɩr a Rasɛl. 17 Leya háwerí fa wɩ súé, ká Rasɛl fa a háwérí kɩ́ŋkáŋ aá sú sɩ́ɩ́. 18 Zakɔbɛ sɩɛ́ fa có Rasɛl nɛ́. Ɛ́ nɛ́ ʋ sɛ́: <<Ŋ sɩ́ tʋŋ bɩŋsɛ balpɛ a pɛ́ɩ́, ká rɩ́ɩ́ píí toló ɓɩwie Rasɛl páŋ.>> 19 Labaŋ sɛ́: <<Ŋ có rɩŋ púú pɛ́ɩ́ nɛ́ a kɩ́llɛ ŋ há púú pá báálɔ nɔ́ŋɔ. Kéníŋ dɩhɩ̃́!>> 20 Ɛ́ nɛ́ Zakɔbɛ tʋ́ŋ bɩŋsɛ balpɛ Rasɛl wɩ́ɛ́, ká bɩŋsɛ ná ʋ há tʋ́mɛ́ dé nɛ tápʋlɛ́ mʋɔ́ nɛ́ ʋ sɩ́ɛ́ mɛ́, bee wɩ́ɛ́ ʋ có Rasɛl. 21 Ɛ́ nɛ́ Zakɔbɛ bʋl Labaŋ rɩ́ bʋlɛ́: <<Kánɩ́ŋ háálɔ páŋ, beé wɩ́ɛ́ ŋ tʋ́mɔ́ césíŋ tápʋlɛ nʋɔ, ŋ sɩɛ́ có rʋʋ zʋ́ŋ basa rɛ́.>> 22 Labaŋ yɩ́rʋ́ kénnináŋa wuu hé náŋá mɛ́, a a ɓɩdííle pɔ́wɔ́, ɓa dí cana. 23 Tɔ́ɔ́ há kúé bíri, ʋ kenú toló Leya ná pá Zakɔbɛ, ʋ zʋ́ʋ́ basa. 24 Labaŋ fa púú tʋtʋnnɩtoló Zilpa pɔ́ʋ́ toló Leya, ʋ ɔ́ʋ́ tʋtʋnnɔ. 25 Tɔ́ɔ́ há kúé pʋl, Zakɔbɛ nóú rɩ Leya nɛ́. Ɛ́ nɛ́ ʋ bɔsɛ Labaŋ bʋlɛ́: <<Beé rí ɩ áŋ mɛ́ nyɛ? Rasɛl wɩ́ɛ́ raá ŋ tʋ́mɩ́ dɩhɩ̃́ rɛ́? Beé rí tɛ ɩ gɩ́rmɩ́ŋ?>> 26 Ɛ́ nɛ́ Labaŋ sɛ́: <<Á é kusúŋ mí, á wɩ lá sɩ́ɛ́ pi maábio ní aá pá bála káá tá máálá. 27 Ka máálá ná rɩ́ hájáárɩ́cana yɔwɔ́ sɩ́ɩ́ ná daarɛ; á sɩ́ pi maábio ná má pɛ́ɩ́, ká rɩ́ɩ́ baa tʋŋ bɩŋsɛ balpɛ náŋa páŋ.>> 28 Zakɔbɛ tʋ́ŋ ɛ́ nɛ́; ʋ kéŋ Leya yɔwɔ́ sɩ́ɩ́ ná daarɛ, ká Labaŋ sɩɛ́ púú toló Rasɛl pɔ́ʋ́ ʋ ja. 29 Labaŋ púú tʋtʋnnɩtoló Bila a pɔ́ʋ́ toló Rasɛl, rʋ́ʋ́ ɔ́ʋ́ tʋtʋnnɔ. 30 Rasɛl má zʋ Zakɔbɛ basa. Ʋ cóllú a kɩ́llɛ Leya; ɛ́ nɛ́ ʋ baa tʋŋ bɩŋsɛ balpɛ náŋa a pá Labaŋ.
Zakɔbɛ bɛlɛ wɩ́ɛ́
31 Nyuutɩna Wɩɩsɛ há néé rɩ Leya to hácóllí, ʋ pɔ́ʋ́ lʋla, ká Rasɛl a hápɩ́rɛ́. 32 Leya ka puo, a lʋl heŋbólé, a pɔ́ʋ́ yɩr Ribaŋ, beé wɩ́ɛ́, ʋ sɛ́: <<Nyuutɩna Wɩɩsɛ ná ɓa há múúríŋ ɛ́ rɛ́; mʋ́l né mí, ŋ bála sɩɛ́ sɩ́ cóllíŋ.>> 33 Ʋ baa bɩrɛ ka puo, a lʋl heŋbólé, a bʋlɛ́: <<Nyuutɩna Wɩɩsɛ ɩ́ɔ̃́ rɩ ɓa wɩ́ŋ có rí, ɛ́ nɛ́ ʋ pi bio né má páŋ.» Ɛ́ nɛ́ ʋ pɔ́ʋ́ yɩr Sɩmɩyɔŋ. 34 Ʋ baa ka puo a lʋl heŋbólé. Ɛ́ nɛ́ ʋ sɛ́: «Mʋ́l né mí, bála baŋcɩla sɩ́ vɔwɛ cɔ́ŋ mɛ́, beé wɩ́ɛ́ ŋ lʋ́l heŋbólli botoro pɔ́ʋ́.» Ɛ́ nɛ́ tɛ ɓa pɔ́ʋ́ yɩr Levi. 35 Ʋ baa bɩrɛ ka puo a baa lʋl heŋbólé, a yílli bʋlɛ́: <<Mʋ́l né mí, ŋ sɩ́ píŋsi Nyuutɩna Wɩɩsɛ.>> Ɛ́ nɛ́ tɛ ʋ pɔ́ʋ́ yɩr Ziida. Ɛ́ nɛ́ ká ʋ coki, a báá wɩ bíí lʋ́lɛ́.