Ɩzakɛ rɩ́ Rebeka náŋá jɛɛ wɩ́ɛ́
24
1 Abɩrahaŋ fa bɩ́nɔ́ a nɩɩnɛ wérí. Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩɛ́ fa hé bárka pɔ́ʋ́ onni wuu mí. 2 Kal oro Abɩrahaŋ sɩɛ́ bʋ́lʋ́ jaa tʋtʋnna nɔhɔ̃́ ná háá bélú ɓɩɛ wuu mí rí a bʋlɛ́: <<Píí nɛ́sɛ héŋ nahúĩ́ mʋ́l, 3 ká ŋmɩ́ɛ́sɛ páŋ, Nyuutɩna Wɩɩsɛ ná há ká bána nyúú Wɩɩsɛ rɩ́ tíé nyúú Wɩɩsɛ yɩr mɛ́, rɩɩ waá sáŋ ja Kananɩɛ̃wa nyáŋ sɩɛrʋ ŋ há kéné toló, rɩ́ páŋ bio rʋ́ʋ́ ɔ́ʋ́ háálɔ. 4 Amá mʋ́ŋ tɔ́ɔ́, ŋ jaa sɩɛrʋ, a ja háálɔ ko páŋ bio Ɩzakɛ.>> 5 Tʋtʋnnɔ ná sɛ́: <<Rɩ háálɔ ná nɛ́ wɩ có rʋʋ tɩ́ŋɩ́ŋ mɛ́ ko tɔ́ɔ́ né, ŋ́ bɩrɛ kánɩ́ bio ná mʋ́ tɔ́ɔ́ ná ɩ há lɩ́ɛ́?>> 6 Abɩrahaŋ sɛ́: <<Aɩ́, pɔ́ rɩ́ɩ́ sɩ́ŋ bio káá mʋ́ ráŋ. 7 Nyuutɩna Wɩɩsɛ ná há ká bána nyúú Wɩɩsɛ há ɛ́ɛ́ ŋ lɩ́ŋ áná jaa mɛ́ a lɩ́ŋ tɔ́ɔ́ mɛ́, ʋ nɛ́ bʋ́lɩ́ŋ rɩ́ a ŋmɩ́ɛ́sɛ páŋ bʋ́lʋ́ sɩ́ pi tɔ́ɔ́ né páŋ duo nɩɛ. Ʋ tɩɩ sɩ́ hóú malɩ́ka rʋ́ʋ́ lɛ́ɩ́ sɩ́ɛ́, a makɛ rɩ́ɩ́ mʋ́ ráŋ ja háálɔ ko páŋ bio. 8 Rɩ háálɔ ná nɛ́ vɛ́ɛ́ rʋ́ʋ́ tɩ́ŋɩ́ mɛ́ ko, ká ná ŋmɔ́ɔ́ né ŋ há ɛ́ɛ́ ɩ bil, ʋ wɩ́ɩ́ dí. Amá taŋa sɩ́ŋ bio é bɩ́rkáá mʋ́ ráŋ.>> 9 Ɛ́ nɛ́ tʋtʋnnɔ ná púú nɛ́sɛ hóú nyúútɩ́na Abɩrahaŋ nahúĩ́ mʋ́l, ká ŋmɩ́ɛ́sɛ pɔ́ʋ́ rʋʋ sɩ́ tʋŋ ɛ́.10 Tʋtʋnnɔ ná lɩ́sɛ nyʋ́kmawa fí ʋ nyúútɩ́na nyʋ́kmawa sɩɛrʋ, a pɔ́ʋ́ nyúútɩ́na ɓɩɛ sɩɛrʋ oŋwere rɩ́wɔ́ duo wuu a sɩɛ́ zʋ ŋmɛ́nɔ. 11 Ʋ mʋ́ɔ́ peri Mezopotami tíé, Nahɔrɛ tɔ́ɔ́. Ʋ a nyʋ́kmawa ná ɓírmi tíé vil oro laka, há mɩŋ tɔ́ɔ́ kíŋkere, gbaanɛ tɛ́ŋ ná mɛ́ háála háá lɩɛ́ rɩ́wɔ́ tɔwɛ nyii. 12 Ká sɩɛ́ bʋlɛ́: <<Ŋ nyúútɩ́na Abɩrahaŋ má Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ŋŋ́ sʋlɩ́, a rɩ́ŋ zaa náŋ wɩ́jaalɩ́. Mákɩ́ sawér cáásɩ́ŋ nyúútɩ́na Abɩrahaŋ. 13 Náŋ nɛ́ cɩ́ vil nʋɔ; tɔ́ɔ́ ná tolé sɩ́ lɛ rɩ́wɔ́ tɔwɛ nyii. 14 Rɩ́ toló ná dɩhɩ̃́ ŋ há sɩ́ bʋlɩ́ŋ sʋlʋ́ rʋ́ʋ́ kánʋ́ búlli ɓíl a páŋ nyii rɩ́ŋ nyɔ, rʋ́ʋ́ saŋ bʋlɛ́: <Nyɔ, ká rɩ́ŋ tɔwɛ pɛ́ɩ́ nyʋ́kmawa má rɩ́wɔ́ nyɔ>; rʋ́ʋ́ nɛ́ a nɛrɔ ná ɩ há lɩ́sɛ rɩ́ɩ́ pɛ́ɩ́ tʋtʋnnɔ Ɩzakɛ. Ɛ́ é, ŋ sɩ́ zɩŋ rɩ́ɩ́ mákɩ́ sawér cáásɩ́ŋ nyúútɩ́na.>> 15 Ʋ nʋɔ ha wɩ tíé ɓálɛ́, rɩ Rebeka nɛ́ báásʋ́ búlli ʋ vapar mɛ́ a ko lɛ. Abɩrahaŋ maábio Nahɔrɛ rɩ́rʋ́ háálɔ Milka bio Bɩtʋɛl toló ní. 16 Ʋ fa wéró kɩ́ŋkáŋ, ká a toopérú má; bál wuu wʋ́ʋ́ wɩ́ɛ́ ɛ̃. Ʋ tuwi vil ná tɔwɛ nyii súú búlli a kaa ko lɛ. 17 Abɩrahaŋ tʋtʋnnɔ ná fá cémú a bʋlɛ́: <<Ŋŋ́ sʋlɩ́, ɔ́ŋsɩ́ búlli ná nyii mʋɔ́ páŋ rɩ́ŋ nyɔ.>> 18 Ɛ́ nɛ́ ʋ sɛ́: <<Nyɔ, ŋ nyúútɩ́na.>> ɓalaɓala rʋʋ kenú búlli ɓíl a ɔ́ŋsɛ pɔ́ʋ́ ʋ nyɔ. 19 Ʋ há pɔ́ʋ́ ʋ nyɔɔ ko tenni, ʋ sɛ́: <<Ŋ sɩ́ tɔwɛ pɛ́ɩ́ nyʋ́kmawa má rɩ́wɔ́ wuu nyɔɔ vɔksɛ.>> 20 Ɓalaɓala rʋʋ bɩ́sʋ́ búlli ná nyii hé pʋsɛ dɩnyɔ́ɛ́, ká fá mʋ́ vil rʋ́ʋ́ baa tɔwɛ nyii. Ʋ tɔ́wɛ́ ɛ́ nɛ́ a pá nyʋ́kmawa ná wuu ɓa nyɔ. 21 Báálɔ ná sɩɛ́ ké cɩ́m káá kɩ́ɛ́lʋ́, a bʋ́bɔ́sʋ́ tɩɩ rʋ́ʋ́ ná, Nyuutɩna Wɩɩsɛ ɔ́sʋ́ valɛ́ ná rɩ́ yáá, ɛrɛ́ rɛ́?
22 Nyʋ́kmawa ná há nyɔ́ɛ́ ko tenni, báálɔ ná pí salmɛ mɩɩsɛ hɔɔ píŋ há pérí gɩrámɛwa balgo pɔ́ʋ́, a pi salmɛ nɛ́ŋsa hɔrʋ má bɛllɛ pɔ́ʋ́, balá wuu píŋ há pérí gɩrámɛwa zɔlɔ. 23 Ká bɔ́sʋ́ bʋlɛ́: <<Áŋ toló rí kɛ́ɩ́? Ŋŋ́ sʋlɩ́, bʋl páŋ, dɩhɩ̃́ mɩ́nɩ́ áná jaa mɛ́ a mɔ́ŋ rɩ́rɩ́ŋ nɩɛ cɔɛ rɛ́?>> 24 Ɛ́ nɛ́ ʋ sɛ́: <<Nahɔrɛ rɩ́ Milka bio Bɩtʋɛl toló ní káŋ.>> 25 Ká súúri bʋlɛ́: <<Nyɔ́ɔ́ rɩ́ pʋsɛ ɓɩdííle náŋa ɓɩkana mɩ́ŋrá dɩhɩ̃́, dɩpɩ́nɛ má mɩŋ.>> 26 Ɛ́ nɛ́ báálɔ ná ɓírmi, a kánʋ́ sɩ́ɛ́ cú tíé Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́, 27 ká bʋlɛ́: <<Ŋŋ́ bárkɩ́ŋ nyúútɩ́na Abɩrahaŋ má Nyuutɩna Wɩɩsɛ ná há mákʋ́ sawér rɩ́rʋ́ nɩcɩ́tɩkɔ́ páŋ nyúútɩ́na. Nyuutɩna Wɩɩsɛ tɩ́ɛ́sɩ́ŋ ŋ valɛ́ mɛ́ a ko péríŋ nyúútɩ́na nɩɛ jaa.>>
28 Toló ná fá zʋʋ maá jaa, a césíwó wuu pɔ́ʋ́ maá. 29 Rebeka sɩɛ́ fa kéŋ nánʋɔlɔ, ʋ yɩr nɛ́ Labaŋ. Labaŋ fá lɛ pʋmmɔ, aá mʋ́ báálɔ ná rɩ́ vil ná laka. 30 Ʋ fa ná mɩɩsɛ hɔɔ rɩ́ nɛ́ŋsa hɔrʋ ʋ nátoló nɛ́ŋsa mɛ́, a fa nʋ́ʋ́ nátoló Rebeka wɩ́bʋlɛ́ ná má, rʋʋ sɛ́: <<Báálɔ ná sɛ́ nyɛ rɩ́ nyɛ nɛ́.>> Labaŋ sɩɛ́ mʋ́ ná báálɔ ná rɩ́rʋ́ nyʋ́kmawa vil ná laka. 31 Ɛ́ nɛ́ ʋ bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́: <<Ko, Nyuutɩna bárka nɛrɔ, beé rí tɛ ɩ cɩ́ har rɩ́? Ŋ bɩ́rmɛ́ jaa bílí mí, a bɩrmɛ nyʋ́kmawa má dɩhɩ̃́.>>
32 Báálɔ ná ko zʋ jaa. Labaŋ a ɓa puri nyʋ́kmawa ná cɩksɛ ká pɔ́wɔ́ nyɔ́ɔ́ rɩ́ ɓɩdííle. Ʋ a ɓa a nyii pá báálɔ ná rɩ́rʋ́ har nɩɛ rɩ́wɔ́ sɛ́sɩ́wɔ́ naasɛ. 33 Ká ɓa pi ɓɩdííli bílú sɩ́ɛ́. Ɛ́ nɛ́ ʋ sɛ́: << Ŋ waá dí, rɩŋ wɩ́ŋ nʋɔ bílé kɛ́rɛ́.>> Labaŋ sɛ́: <<Bʋl!>>
34 Ɛ́ nɛ́ báálɔ ná sɛ́: << Ŋ ká Abɩrahaŋ tʋtʋnnɔ nɛ́. 35 Nyuutɩna Wɩɩsɛ héŋ nyúútɩ́na Abɩrahaŋ nyúú bárka kɩ́ŋkáŋ, ʋ a nɩpíŋí. Nyuutɩna Wɩɩsɛ pɔ́ʋ́ tʋtʋnna báála rɩ́ háála, pieŋse, bʋnnɛ rɩ́ nɛsɛ, nyʋ́kmawa rɩ́ kokúsi, meéwíé arɩ́ salmɛ. 36 Ŋ nyúútɩ́na háálɔ Saara rɩ́rʋ́ nɩ́nnɛ ná wuu, ʋ lʋ́l bio pɔ́ʋ́. Ɛ́ bio ní ʋ púú ɓɩɛ wuu pá. 37 Ŋ nyúútɩ́na ɔ́ɔ́ ŋ ŋmɩ́ɛ́sɛ, rɩ́ŋ de pɔ́ rɩ́ŋ háá ja Kanaŋ tɩ́náwa ná sɩɛrʋ ʋ há kéné toló, a pɔ́ʋ́ bio. 38 Ʋ sɛ́ rɩ́ŋ ŋmɩ́ɛ́sɛ pɔ́ʋ́, rɩŋ sɩ́ mʋ́ʋ́ áná jaa, ʋ dunɩɛ sɩɛrʋ a ja háálɔ ráŋ, a kaa ko pɔ́ʋ́ bio.> 39 Ɛ́ nɛ́ ŋ bɔ́sɩ́ŋ nyúútɩ́na bʋlɛ́: <Rɩ háálɔ ná nɛ́ sʋ́ʋ́ wɩ́ŋ mɩ́ɩ́ tɩ́ŋ ko?> 40 Ʋ sɛ́: <Nyuutɩna Wɩɩsɛ ná sɩ́ɛ́ ŋ há válɛ́, ʋ tɩɩ sɩ́ hóú malɩ́ka rʋ́ʋ́ lɛ́ɩ́ sɩ́ɛ́, a makɛ rɩ́ɩ́ valɛ́ cɛ́rɛ; ɩ sɩ́ ja háálɔ ŋ dunɩɛ rɩ́rɩ́ŋ jaa nɩɛ sɩɛrʋ a kaa ko páŋ bio. 41 Rɩɩ nɛ́ mʋ́ŋ dunɩɛ sɩɛrʋ, rɩ ɓa nɛ́ vɔ́mɩ́ toló, ká ná ŋmɔ́ɔ́ ná ŋ há ɛ́ɛ́ ɩ bil, ʋ wɩ́ɩ́ dí.> 42 Ŋ zaa sɩɛ́ há kúé peri vil ná, ŋ sɛ́: Ŋ nyúútɩ́na Abɩrahaŋ Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ŋŋ́ sʋlɩ́, a rɩ́ŋ valɛ́ né ɔsɛ. 43 Náŋ nɛ́ cɩ́ vil nʋɔ; toló ná há sɩ́ lɛ rʋ́ʋ́ tɔwɛ nyii rɩ́ŋ bʋ́lʋ́ dɩhɩ̃́ bʋlɩ́ŋ sʋlʋ́ rʋ́ʋ́ ɔ́ʋ́ búlli nyii mʋɔ́ páŋ rɩ́ŋ nyɔ, 44 rʋ́ʋ́ saŋ bʋlɛ́: <Nyɔ, ká rɩ́ŋ tɔwɛ pɛ́ɩ́ nyʋ́kmawa má rɩ́wɔ́ nyɔ>; rʋ́ʋ́ nɛ́ a háálɔ ná ɩ há lɩ́sɛ rɩ́ɩ́ páŋ nyúútɩ́na bio Ɩzakɛ. 45 Ŋ nʋɔ ha wɩ tíé ɓálɛ́ ŋ sabɩɩna mɛ́, rɩ Rebeka nɛ́ báásʋ́ búlli ʋ vapar mɛ́ a ko lɛ, a tuwi vil a a nyii. Ɛ́ nɛ́ ŋ sɛ́: <Ŋŋ́ sʋlɩ́, páŋ nyii rɩ́ŋ nyɔ.> 46 Ɓalaɓala rʋʋ kenú búlli ɓíl ká bʋlɛ́: <Nyɔ, ká rɩ́ŋ tɔwɛ pɛ́ɩ́ nyʋ́kmawa má rɩ́wɔ́ nyɔ. Ŋ nyɔ, ká ʋ aa pá nyʋ́kmawa má ɓa nyɔ.> 47 Káŋ bɔ́sʋ́ bʋlɛ́: <Áŋ toló rí kɛ́ɩ́?> Ɛ́ nɛ́ ʋ sɛ́: <Nahɔrɛ rɩ́ Milka bio Bɩtʋɛl toló ní káŋ.> Ŋ pi hɔɔ hóú mɩɩsɛ mɛ́, a pi nɛ́ŋsa hɔrʋ má hóú nɛ́ŋsa mɛ́. 48 Káŋ sɩɛ́ ɓírmi, a kánɩ́ŋ sɩ́ɛ́ cú tíé Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́, ká bárkɩ́ŋ nyúútɩ́na Abɩrahaŋ má Nyuutɩna Wɩɩsɛ ná há tɩ́ɛ́sɩ́ŋ wérí ko rɩ́ŋ jáŋ nyúútɩ́na maábio toló mʋ́ pɔ́ʋ́ bio. 49 Ɛ́ wɩ́ɛ́, rɩɩ́wa já rɩ́ɩ́wa tʋŋ sawér rɩ́ nɩcɩ́tɩkɔ́ a cáásɩ́ŋ nyúútɩ́na, ɩ́ bʋl páŋ; rɩ ɛ́ rá má, ɩ́ bʋl páŋ rɩ́ŋ caasɛ néduu ɛ́ rá má nágʋɔ.>>
50 Ɛ́ nɛ́ Labaŋ rɩ́ Bɩtʋɛl sɛ́: <<Wɩ́ɩ́ né lɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɛ́, á wɩ wɩ́bʋlɩ́ wuu kené ʋ sɩɛrʋ. 51 Ná Rebeka nɛ́ ɩ sɩ́ɛ́; kánʋ́ mʋ́ rʋ́ʋ́ ɛ́ɩ́ nyúútɩ́na bio háálɔ, anɛ ɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ há sɛ́.>>
52 Abɩrahaŋ tʋtʋnnɔ ná há nɩ́wɔ́ líŋsi ná, ʋ ɓírmi tíé Nyuutɩna sɩ́ɛ́ a cʋ́ɔ́lʋ́. 53 Ɛ́ har rɩ́ mɛ́, ʋ bélú cɩksɛ sɩɛrʋ a lɩ́sɛ wárɛ onni rɩ́ salmɛ onni arɩ́ gɛnnɛ a pá Rebeka. Ʋ cɩ́ róŋ mí dí zilé a pá Rebeka nánʋɔlɔ rɩ́rʋ́ maá má. 54 Ɛ́ nɛ́ kɔ́ʋ́ rɩ́rʋ́ har nɩɛ ná sɩɛ́ dí ɓɩɛ a nyɔ nyɔɔlɔ́ ká pɛ́.
Tɔ́ɔ́ há pʋ́lɛ́ ɓa isi, Abɩrahaŋ tʋtʋnnɔ ná sɛ́: <<Ɩ́ páŋ ŋmɛ́nɔ rɩ́ŋ bɩrmʋ́ŋ nyúútɩ́na rɩ́.>> 55 Toló ná nánʋɔlɔ rɩ́rʋ́ maá sɛ́: <<Lo rí toló ná kéŋrá rɩ́ mʋɔ́ a peri tápʋlɛ fí, ká rɩ́ zɩŋ col.>> 56 Tʋtʋnnɔ ná bʋ́lwɔ́ rɩ́ bʋlɛ́: <<Ɩ́ sɩ́ŋ káá dáánɛ, Nyuutɩna há ɔ́sɩ́ŋ valɛ́ é rí, ɩ́ lo rɩ́ŋ bɩrmʋ́ŋ nyúútɩ́na rɩ́.>> 57 Ɛ́ nɛ́ ɓa sɛ́: <<Á yɩ́rɛ toló tɩɩ a bɔ́sʋ́ ná.>> 58 Ɓa ɓɩɛ́na yɩ́rɛ Rebeka a bɔ́sʋ́ bʋlɛ́: <<Ɩ có rɩɩ tɩ́ŋ báálɔ né mí col rí?>> Rʋʋ sɛ́: <<Óó.>> 59 Ɛ́ nɛ́ ɓa táwɔ́ nátoló Rebeka rɩ́rʋ́ bikannɔ, ɓa rɩ́ Abɩrahaŋ tʋtʋnnɔ ná rɩ́rʋ́ nɩɛ col. 60 Ɓa sɩɛ́ hé bárka pɔ́ʋ́ a bʋlɛ́: << Ɩ é á nátoló, bɩrmɛ nɩɛ bʋ́ɩ́ bʋ́ɩ́wa má bʋ́ɩ́wa maá! Rɩ́ɩ́ duo nɩɛ dí dóé nɩɛ ná há bɛ́rwɔ́ nyúú!>>
61 Rebeka rɩ́rʋ́ toltʋtʋnna sɩɛ́ isi zɛ́ nyʋ́kmawa a tɩŋ báálɔ ná mɛ́ a col. Tʋtʋnnɔ ná lɩ́sɛ Rebeka col.
62 Ɩzakɛ sɩɛ́ fa ísí Lahayiroyi vil dɩhɩ̃́ a ko ké Nɩgɛɛvɛ dɩtɩ́llɛ. 63 Gbaŋ oro rí Ɩzakɛ sɩɛ́ lɛ aá gʋɔrɛ baka mɛ́; ʋ kenú nyúú ɓɔ́, rʋʋ ná nyʋ́kmawa rɩ ɓaá kó. 64 Rebeka má kenú nyúú ɓɔ́ rʋʋ ná Ɩzakɛ; ʋ de ɓéri lɛ nyʋ́kma daha tuwi tíé, 65 ká bɔsɛ tʋtʋnnɔ ná bʋlɛ́: <<Áŋ rɛ́ ká báálɔ́ né há mɩŋ baka mɛ́ aá céŋrá nyɛ?>> Tʋtʋnnɔ ná sɛ́: <<Ŋ nyúútɩ́na nɛ́.>> Ɛ́ nɛ́ Rebeka ka máyááfi tɔ́ʋ́ tɩɩ mɛ́. 66 Tʋtʋnnɔ ná máŋsɛ wɩ́ɛ́ ná wuu ʋ há ɛ́ɛ́ a pá Ɩzakɛ. 67 Ɛ́ har mɛ́ nɛ́ Ɩzakɛ sɩɛ́ ka Rebeka zʋ́ʋ́ maá Saara táŋtɛ. Ʋ ja Rebeka ʋ bɩ́rmʋ́ háálɔ, ʋ cóllú. Ɛ́ nɛ́ pɔ́rɛ́ Ɩzakɛ baŋcɩla ʋ maá sʋʋ har rɩ́ mɛ́.