Ɩzakɛ lʋlɛ́ wɩ́ɛ́
21
1 Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩɛ́ tʋ́mʋ́ dóé pá Saara; anɛ ɛ́ ʋ fa há tá nʋɔ bʋl, ɛ́ nɛ́ ʋ tʋŋ. 2 Saara ka puo a lʋl bio pá Abɩrahaŋ, cɛ́rɛ ná mɛ́ Wɩɩsɛ há mákɛ́ pɔ́ʋ́; ɛ́ mɛ́ rɩ Abɩrahaŋ nɩ́ɩ́nɔ́. 3 Bio ná Saara há lʋ́lɛ́ pá Abɩrahaŋ, Abɩrahaŋ pɔ́ʋ́ yɩr Ɩzakɛ. 4 Ʋ bio ná tápʋlɛ córí kal, ʋ fɩ́ɩ́lʋ́ anɛ ɛ́ Wɩɩsɛ há mákɛ́ pɔ́ʋ́. 5 Abɩrahaŋ fa kéŋ bɩŋsɛ zɔlɔ nɛ́, ʋ bio Ɩzakɛ lʋlɛ́ mɛ́. 6 Ɛ́ nɛ́ Saara sɛ́: <<Wɩɩsɛ hé mɔmɔ páŋ. Nɛrɔ ná wuu há sɩ́ nɩ́ŋ wɩ́ɛ́, ʋ sɩ́ mɔŋ.>> 7 Ʋ baa súúri bʋlɛ́: <<Áŋ rɛ́ fa sɩ́ wólli bʋl Abɩrahaŋ mɛ́ bʋlɛ́, kal oro Saara sɩ́ ka bɛlɛ rɩ́wɔ́ ɔsɛ? Sɩɛ́ nóó ní, ŋ lʋ́l heŋbóle pɔ́ʋ́ ʋ bánɩ́nnɛ mɛ́.>>Abɩrahaŋ ɔ́ɔ́ Agaarɛ rɩ́ Ɩsɩmayɛlɛ lʋ́ʋ́ jaa mɛ́
8 Ɩzakɛ bíéri, Saara lɩ́sʋ́ ɩ́l mɛ́. Ʋ ɩ́l mɛ́ kal lɩ́sɛ, Abɩrahaŋ dí cana ɓɩzeno. 9 Saara sɩɛ́ nóó rɩ Ɩsɩmayɛlɛ, Agaarɛ há lɛ́ Ezipiti há lʋ́l bio ná pá Abɩrahaŋ, rʋʋ cérmú. 10 Ɛ́ nɛ́ Saara bʋl Abɩrahaŋ rɩ́ bʋlɛ́: <<Kiri háyómo né rɩ́rʋ́ bio, bee wɩ́ɛ́ yómo né bio rɩ́rɩ́ŋ bio Ɩzakɛ waá súkí tɩ́llɛ liwe.>> 11 Ɛ́ wɩ́ɩ́ wɛ Abɩrahaŋ mɛ́ kɩ́ŋkáŋ, bee wɩ́ɛ́ Ɩsɩmayɛlɛ kɔ́ʋ́ bio ní. 12 Amá Wɩɩsɛ bʋ́lɔ́ pá Abɩrahaŋ bʋlɛ́: <<Sɩ́ ló rí bio ná rɩ́rɩ́ háyómo ná wɩ́ɛ́ wɩ́ɩ́ mɛ́. Saŋ a wɩ́ɛ́ ná wuu Saara há sɛ́ rɩ́ɩ́ a, bee wɩ́ɛ́ Ɩzakɛ mɛ́ nɛ́ rɩ́ɩ́ tɩŋ ná duo ná há sɩ́ cɩ́nɩ́ yɩr mɛ́. 13 Ŋ taŋa sɩ́ a rɩ́ tolyómo ná bio má ka duo, bee wɩ́ɛ́ ɩ bio ní.>>
14 Abɩrahaŋ cɔŋ fól a ja ɓɩdííle arɩ́ nyii rɩ́ pur a cɩ́ɩ́nɛ Agaarɛ, a kánʋ́ bio pɔ́ʋ́, ká a ʋ lʋ́ʋ́ jaa mɛ́. Ʋ col, a mʋ́ gʋɔrɛ aá yéŋŋi Bɛɛrɩsɩba gɩrbétéke sɩɛrʋ. 15 Nyii ná há kúé tenni pur mí, ʋ kéŋ bio ná mʋ́ tá tuu mʋ́l, 16 ká kɛ́kʋ́ mɛ́ a mʋ́ ké sɩ́ɛ́, ʋ rɩ́ bio ná ból peri túhɛŋ valɛ́ mʋɔsɔ; bee wɩ́ɛ́ ʋ sɛ́: <<Ŋ waá ja rɩ́ŋ bíbélíŋ bio, rʋ́ʋ́ sʋ́wɩ́ŋ sɩ́ɛ́ mɛ́.>> Ʋ sɩɛ́ kɛ́kʋ́ mɛ́ ɛ́ nɛ́, a ké ká cícáási. 17 Wɩɩsɛ nɛ bio ná búŋse; ɛ́ nɛ́ Wɩɩsɛ malɩ́ka cɛ́ bána nyúú, ká yɩ́rɛ Agaarɛ a bɔ́sʋ́ bʋlɛ́: <<Agaarɛ, beé rí kení? Sɩ́ ló rí héwíŋ kánɩ́; bio ná há pɛ́ ráŋ ná aá wi, Wɩɩsɛ nʋ́ʋ́ wííle. 18 Isi! Cúólí bio ná, a cɔ́ʋ́ nɛ́sɛ mɛ́; ŋ sɩ́ a rʋ́ʋ́ duo a ɓɩzéní.>> 19 Wɩɩsɛ wúri Agaarɛ sɩ́ɛ́ ʋ ná vil. Ʋ púú pur ná a nyii sú, a pɔ́ʋ́ bio ná ʋ nyɔ. 20,21 Wɩɩsɛ bel bio ná mɛ́ ʋ wa, a ké Paraŋ gɩrbétéke sɩɛrʋ, a bɩrmɛ tóyóórú bɩbár. Ʋ maá a ʋ ja Ezipiti tɩ́náwa toló.
Abɩrahaŋ rɩ́ Abɩmɛlɛkɛ tá nʋʋsɛ pá náŋá
22 Ɛ́ tɛ́ŋ mɛ́ nɛ́ kuóro Abɩmɛlɛkɛ rɩ́rʋ́ lalyoore nɔhɔ̃́ Pɩkɔl isi ko bʋl Abɩrahaŋ rɩ́ bʋlɛ́: <<Wɩɩsɛ mɩ́nɩ́ har ɩ wɩ́'állɛ wuu mí. 23 Ɛ́ wɩ́ɛ́, cɩ́ rɛɛ́wa ká ŋmɩ́ɛ́sɛ Wɩɩsɛ yɩr, rɩɩ nɩ́ wɩ́ŋ har lɛ a wɩ́ŋ bɛlɛ má rɩ́rɩ́ŋ nihẽ har lɛ; rɩŋ há kení wérí ɛ́, ɩ má sɩ́ kánɩ́ŋ wérí, a ka tɔ́ɔ́ né má mɛ́ ɩ há kéné wérí. 24 Abɩrahaŋ sɛ́: «Ŋ ŋmɩ́ɛ́sɔ́.» 25 Ká Abɩrahaŋ gáásɛ wɩ́ɛ́ Abɩmɛlɛkɛ nyúú, vil oro Abɩmɛlɛkɛ tʋtʋnna há kené la wɩ́ɛ́. 26 Abɩmɛlɛkɛ sɛ́: <<Ŋ wɩ nɛ́ŋ ná há á ɛ́ wɩ́ɩ́ ɛ̃. Ɩ má wʋ́ʋ́ bʋlɛ́ páŋ; rɩ zaa rá, ŋ wʋ́ʋ́ nɩ́ɛ́.>> 27 Ɛ́ nɛ́ Abɩrahaŋ lɩ́sɛ bʋnnɛ rɩ́ pieŋse arɩ́ nɛsɛ a pá Abɩmɛlɛkɛ, ká ɓa bɛllɛ tá nʋʋsɛ pá náŋá. 28 Abɩrahaŋ lɩ́sɛ pebɩrsɛ balpɛ petuu mí a tá. 29 Abɩmɛlɛkɛ bɔ́sʋ́: <<Beé rí tɛ ɩ lɩ́sɛ pebɩrsɛ nyáŋ táwɔ́ dʋŋɔ?>> 30 Abɩrahaŋ sɛ́: <<Saŋ la pebɩrsɛ nyáŋ balpɛ, rʋ́ʋ́ ɛ́ a dáŋsɩ́ɛ́ rɩŋ nɛ́ lú vil né.>> 31 Ɛ́ nɛ́ tɛ ɓa yɩ́yɩ́rɛ ɛ́ dɩhɩ̃́ Bɛɛrɩsɩba; bee wɩ́ɛ́ ráŋ nɛ́ ɓa ŋmɩ́ɛ́sɛ pá náŋá. 32 Bɛɛrɩsɩba mɛ́ nɛ́ ɓa tá nʋʋsɛ pá náŋá. Ɛ́ har mɛ́ nɛ́ Abɩmɛlɛkɛ rɩ́rʋ́ lalyoore nɔhɔ̃́ Pɩkɔl bɩrmʋ́ Fɩlɩsɩtɛŋwa tɔ́ɔ́.