Wɩɩsɛ sɛ́ Saara sɩ́ lʋl heŋbóle
18
1 Nyuutɩna Wɩɩsɛ kúó tuwi Abɩrahaŋ rɩ́, Mamire tuzeŋsi laka, rʋʋ fa lɩ́ɔ́ kénú táŋtɛ dánnʋɔ, wɔhɔ cɩ́ɩ́ka tɛ́ŋ mɛ́. 2 Ʋ ɔ́ɔ́ rʋ́ʋ́ bel, rɩ báála botoro ní cɩ́nʋ́ laka. Ɛ́ nɛ́ ʋ isi mʋ́wɔ́ rɩ́ a ɓírmi tíé ɓa sɩ́ɛ́. 3 Ká bʋ́lwɔ́ nɔ́ŋɔ rɩ́ a bʋlɛ́: «Nyuutɩna, ŋŋ́ sʋlɩ́, ko tɩ́ŋɩ́ŋ jaa a zílíŋ. 4 Ŋ sɩ́ a rɩ́wɔ́ ka nyii ko pɛ́ɩ́wa, rɩ́ɩ́wa sɛ́sɩ́wa naasɛ, ká rɩ́ɩ́wa ké tuú né mʋ́l a fɩɛlɛ. 5 Rɩ́ŋ pɛ́ɩ́wa ɓɩdííli mʋɔ́ rɩ́ɩ́wa dí a ná dóé, a daarɛ mʋ́ɩ́wa dɩmʋ́ɩ́. Rɩ́ɩ́wa sɩ́ kóó tɩ́ŋɩ́ŋ jaa rɩ́ daarɛ yɔ́ɔ́.» Ɛ́ nɛ́ báála ná sɛ́: «Ʋ wéró, a ɛ́ ɩ há bʋlɛ́.» 6 Abɩrahaŋ bɩrɛ kɩ́kɛ́lɛ́ a zʋ́ʋ́ táŋtɛ, a bʋl Saara rɩ́ bʋlɛ́: «Máŋsɛ míŋ ɓɩsɛ gbaŋsɛ botoro kɩ́kɛ́lɛ́, a a ɓɩdííli.» 7 Kɔ́ʋ́ tɩɩ fá lɛ nɔtuu, a ka nɔwie ná tɛŋ há fɩ́ɛ́lɔ́ a pɔ́ʋ́ tʋtʋnnɔ nɔ́ŋɔ, ʋ laa ɓʋ́ a bɩ́rmʋ́ wuu kɩ́kɛ́lɛ́. 8 Namɩɛ ná ko bɛ, Abɩrahaŋ laa kaa lɩɩ pɔ́wɔ́, a ka nɛ'ɩ́nyii rɩ́ nɛ'ɩ́nʋʋ má lɩɩ bílwó sɩ́ɛ́. ɓa dídí, ká Abɩrahaŋ cɩ́ŋwɔ́ laka, tuu ná mʋ́l. 9 Ɛ́ nɛ́ báála ná bɔ́sʋ́ bʋlɛ́: «Ɩ háálɔ mɩŋ nɛɛ́?» Ɛ́ nɛ́ ʋ sɛ́: «Ʋ mɩŋ táŋtɛ sɩɛrʋ.» 10 Nɩhʋɔra ná nɔ́ŋɔ bʋl pá Abɩrahaŋ bʋlɛ́: «Ŋ sɩ́ bɩrko rɛɛ́ ɩ dɩhɩ̃́, wɩ́ɩ́rɛ́ nyɛ cɛ́rɛ mɛ́, rɩɩ háálɔ Saara lʋ́l heŋbóle.» Ká Saara cɛ́ táŋtɛ sɩɛrʋ ʋ har rɩ́, a pɛ́llɛ dánnʋɔ mɛ́ aá zesi. 11-12 Ɛ́ nɛ́ ʋ mɔŋ, bee wɩ́ɛ́ ʋ nɩ́ɩ́nɔ́ ʋ báá wɩ bíí wuó lʋl, ʋ́ bála Abɩrahaŋ má nɩɩnɛ. Ʋ sɩɛrʋ rɩ́, ʋ sɛ́: «Ŋ nɩ́ɩ́nɔ́ ŋ bála má nɩɩnɛ, á wér díí tɛ́ŋ dáárɔ́.» 13 Ɛ́ nɛ́ Nyuutɩna bɔsɛ Abɩrahaŋ bʋlɛ́: «Beé rí tɛ Saara mɔŋ? Ká bɩɩnɛ rɩ ɛ́ wɩ wuó a, a bʋlʋ́ ká hánɩ́ɩ́ná, ʋ báá wɩ bíí wuó lʋl? 14 Wɩ́ɩ́ rɛ́ mɩnɛ́ Wɩɩsɛ wʋ́ʋ́ wuó a? Wɩ́ɩ́rɛ́ nyɛ cɛ́rɛ mɛ́ ŋ sɩ́ bɩrkóí dɩhɩ̃́ rɛɛ́, rɩ Saara lʋ́l heŋbóle.» 15 Ɛ́ nɛ́ héwíŋ ka Saara, ʋ báásɛ a bʋlʋ́ wɩ mɔ́mɛ́. Ɛ́ nɛ́ Nyuutɩna sɛ́: «Taŋá ɩ mɔ́mɔ́.»
Abɩrahaŋ sʋl Wɩɩsɛ rʋ́ʋ́ sɩ́ Sodomi zɔ́kʋ́
16 Báála ná isi rɩ́wɔ́ col, a píwó sɩ́ɛ́ caasɛ Sodomi rí cɔɔ aá mʋ́. Abɩrahaŋ sɩɛ́ káŋwɔ́ va rʋ́ʋ́ tá. 17 Ɛ́ nɛ́ Wɩɩsɛ sɛ́: «Ŋ háá jáŋ tʋ́mʋ́ ná, ŋ́ kaa féŋsi Abɩrahaŋ mɛ́? 18 Abɩrahaŋ nɩ́ɩ́ á rʋ́ʋ́ ko a duo oro há zénó ká ka dóé, naabál; dúníé nyúú duo wuu nɩɛ sɩ́ tɩ́ŋʋ́ mɛ́ a náŋ bárka. 19 Bee wɩ́ɛ́ ŋ lɩ́sʋ́ rʋ́ʋ́ mákʋ́ bɛlɛ rɩ́rʋ́ duo nɩɛ wuu, rɩ́wɔ́ zílíŋ nʋɔ wɩ́ɛ́, aá a wɩ́ɛ́ ná há ká yɛ́rɛ́ arɩ́ taŋá; rʋʋ kúó rʋʋ sʋ́wɔ́ má rɩ́wɔ́ ha tʋ́tʋŋ ɛ́, a makɛ rɩ́ wɩ́ɛ́ ná ŋ há tá nʋɔ bʋlɩ́ŋ sɩ́ aa pɔ́ʋ́, rɩ́ ɛ́ wɩ́ɛ́ nʋɔ sú.» 20 Ɛ́ nɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩɛ́ bʋl Abɩrahaŋ rɩ́ bʋlɛ́: «Wɩ́ɛ́ ná ɓa há bʋlɛ́ tɛ Sodomi rɩ́ Gɔmɔɔrɛ nɩɛ mɛ́ ŋ nɩ́nɛ, ɓa lɔrɛ́, ká ɓa wɩ́bɔmɔ má káŋ. 21 Ŋ sɩɛ́ sɩ́ tuwi ráŋ a ná, rɩ wɩ́ɛ́ ná ɓa há bʋlɛ́ tɛ́wɔ́ mɛ́ nɛ́ ká taŋá rɩ́ŋ zɩŋ, rʋʋ báá to ɛ́ má rɩ́ŋ zɩŋ.» 22 Nɩɛ ná botoro há kó Abɩrahaŋ rɩ́, bɛllɛ daarɛ aá mʋ́ Sodomi rɩ́, ká tá Dɩtennitoo rɩ́ Abɩrahaŋ ɓa cɛ́. 23 Abɩrahaŋ sɩɛ́ tuu pérú a bʋlɛ́: «Taŋá wuu ɩ sɩ́ zɔkɛ nɩtaŋá rɩ́ nɩbɔmɔ wuu hé náŋá mɛ́? 24 Nyɛ mɛ́ Sodomi sɩɛrʋ nɩtaŋáwa pérí mɛɛ́sɛllɛ rɩ́ fí, ɩ sɩɛ́ sɩ́ ɓʋ́ʋ́sɩ́wɔ́ má? Ɩ waá tɩŋwɔ́ sɩɛrʋ nɩtaŋáwa mɛɛ́sɛllɛ rɩ́ fí ná wɩ́ɛ́ rɩ́ɩ́ pii cɛ́ Sodomi nɩɛ? 25 Aɩ́! Ɩ waá sáŋ tʋŋ ɛ́. Ɩ wɩ nɩtaŋá rɩ́ nɩbɔmɔ náŋá mɩ́ɩ́ hé rɩ́ ɓʋ́ʋ́sɛ, rɩ́ nɩtaŋá rɩ́ nɩbɔmɔ tʋŋ sʋʋ mɛ́. Ɩ nɛ́ ká dúníé wuu sarɩ́yadííro, ɩ sɩ́ saŋ a sɩ́ taŋá tɩ́ŋʋ́?» 26 Ɛ́ nɛ́ Dɩtennitoo sɛ́: «Rɩŋ ná nɩtaŋáwa mɛɛ́sɛllɛ rɩ́ fí Sodomi mí, ŋ sɩ́ tɩ́ŋwɔ́ wɩ́ɛ́ a hé tɔ́ɔ́ ná nɩɛ wuu suúri.» 27 Ɛ́ nɛ́ Abɩrahaŋ sɛ́: «Ŋ Nyuutɩna, ŋ ká kuŋkulo ní a a tapʋmmɔ, ká sáŋ bʋl wɩ́ɛ́ ɩ rɩ́. 28 Nyɛ mɛ́ tɔ́ɔ́ ná sɩɛrʋ nɩtaŋáwa nɛ́ mɛɛ́sɛllɛ rɩ́ bɔmmʋ́ɔ́, ɩ sɩ́ tɩŋ nɩɛ bɔmmʋ́ɔ́ ná há toó wɩ́ɛ́ a zɔkɛ tɔ́ɔ́ ná wuu?» Ɛ́ nɛ́ Wɩɩsɛ sɛ́: «Rɩŋ ná nɩtaŋáwa mɛɛ́sɛllɛ rɩ́ bɔmmʋ́ɔ́ ráŋ, ŋ wɩ tɔ́ɔ́ ná zɔkɛ.» 29 Abɩrahaŋ baa bʋlɛ́: «Nyɛ mɛ́ ɓa mɛɛ́sɛllɛ nɛ́ ráŋ.» Ɛ́ nɛ́ Wɩɩsɛ sɛ́: «Ŋ wɩ wɩ́ɩ́ wuu a ɓa mɛɛ́sɛllɛ ná wɩ́ɛ́.» 30 Abɩrahaŋ baa ha bʋlɛ́: «Sɩ́ ló ríí cɔ́ɛ́ wɛ, Nyuutɩna, ká rɩ́ŋ ha bʋl wɩ́ɩ́. Nyɛ mɛ́ ɓa ká mɛrɛ́ rɩ́ fí ní.» Ɛ́ nɛ́ Wɩɩsɛ sɛ́: «Rɩŋ ná nɩtaŋáwa mɛrɛ́ rɩ́ fí tɔ́ɔ́ ná mɛ́, ŋ wɩ wɩ́ɩ́ wuu a.» 31 Ɛ́ nɛ́ Abɩrahaŋ ha sɛ́: «Nyuutɩna ŋ kɔ́llɔ́ bʋ́lɩ́ rɩ́; nyɛmɛ́ ɓa ká mɛrɛ́ dʋŋɔ nɛ́.» Wɩɩsɛ má sɛ́: «Ɓa mɛrɛ́ ná wɩ́ɛ́ ŋ wɩ tɔ́ɔ́ zɔkɛ.» 32 Ɛ́ nɛ́ Abɩrahaŋ sɛ́: «Nyuutɩna sɩ́ ló ríí cɔ́ɛ́ wɛ. Ŋ hatɩ́ŋnɛ́ bʋlɛ́ nɩ́ nyɛ. Nyɛ mɛ́ ɓa ká fí ní.» Wɩɩsɛ sɛ́: «Ɓa fí ná wɩ́ɛ́, ŋ wɩ tɔ́ɔ́ ná zɔkɛ.» 33 Dɩtennitoo há bʋ́l ɛ́ pá Abɩrahaŋ ko tenni ʋ cóló ká Abɩrahaŋ má bɩrzʋ́ʋ́ jaa.