Dua gorár baabute cíkka
(Mot 6:9-15; 7:7-11)
11
Ekbar eén óiye, Isá ye ekkán zagat dua gorér; Íba ttu dua goijjá óiye rár, Nizor cárit tun ottu ezzone Íba re hoór de, “Malik, añára re dua gorá cíko, zendilla Yaháya ye yó nizor ummot ókkol ore cíkaiye.” 2 Íba ye ítara re hoór de, “Zeñtté tuáñra dua goró, hoibá de:‘Ó Baf,
Tuáñr nam pak mana zouk.
Tuáñr raijjo aiyóuk.
3 Añára re añárar din or hána dine doo.
4 Añárar guná ókkol maf goró,
kiyólla-hoilé añára nize yó de zetará añára llói hosúri goré ítara re maf gorí.
Añára re entán ot foitto no diyó.’ ”
5 Baade Isá ye ítara re hoór de, “Dóro, tuáñra honó ezzon ottu eggwá dustó asé, yóggwa ye dustór hañse raitnicít zai hoór de, ‘Dustó, añré tin nwá ruṭi udár dóh; 6 kiyólla-hoilé añr ek dustó íbar sofór ot zaite-zaite añr héṛe aiccé, aar íba re hábai bolla añr ttu kessú nái.’ 7 Hétunot bútottu tái dustó ye hoór de, ‘Añré ferecan no goijjó, ehón duwar bañdá, aar añr fuain edde añí bisánat. Añí uṛí tuáñre kessú dii no faijjum.’ 8 Añí tuáñra re hoóir, zodi íte nizor dustó de hétolla uṛí kessú no diilé yo, toóu yóggwar warawori magar zoriya íte uṛí yóggwa ttu zedún lager hédun diibo.
9 “Hétolla Añí tuáñra re hoóir, mago, tuáñra re diiya zaybo; tuwo, tuáñra faiba; duwar baijjo, tuáñra lla duwar kúla zaybo. 10 Kiyólla-hoilé zee niki mage, íte faa; zee niki tuwa, íte tuwai faa; aar zee niki duwar baijja, ítar lla kúla zaybo.
11 “Tuáñrar bútore endilla baf hon asé, nizor fua ye mas magilé, mas or bodol háf diibo dé? 12 Yáto anḍa magilé, bissú diibo dé? 13 Hé ísafe, zodi tuáñra hóraf ói baade úddwa tuáñrar fuain dore gom-gom jiníc ókkol dii zano, tóoile tuáñrar asmani Bafe kiyá zetará Íba ttu mage ítara re Pak-Ruh no diito?”
Isá edde Belzebul
14 Ek din Isá ye eggwá buk bút dáfar; bút twa neeligiyói rár, buk accíl de manúc cwa mati faijjé, aar híyane manúc ókkol taajup óigiyoi. 15 Lekin ítara hodúne hoór de, “Ibá ye bút ókkol dáfa de bút ókkol or sóddar Belzebula or taakote.” 16 Ar hodúne Íba re entán gorár niyote, Íba ttu ekkán asmani nicán dabi goijjé.
17 Montor Íba ye ítarar báfani re zani ítara re hoór de, “Ze raijjot faáṭa-faáṭi foida ó, híyan toh fána óizagoi; aar ze gór ot faáṭa-faáṭi foida ó, híyan óu toh borbad óizagoi. 18 Héndilla, zodi Cóitan nizor ulḍa nize ó, ítar raijjo keéngori ṭikibó? Kiyólla-hoilé tuáñra hoór de, Añí bút dáfai de Belzebul or taakote. 19 Toóu zodi Añí bút dáfai de Belzebul or taakote de óile, tóoile tuáñrar fuain de har taakote dáfa dé? Hétolla tuáñrar bisarhar óibo de ítara. 20 Lekin zodi Añí bút dáfai de Allar taakote de óile, tóoile toh Allar raijjo tuáñrar héṛe aáigiyoi.
21 “Zeñtté honó boluwar manúce átiyar fiñdí nizor gór ore faáradi táke, héñtte yóggwar sáman ókkol héfazot táke. 22 Montor zeñtté yóggwar túaro boluwar ezzon aái yóggwa re hámla gorí háraifele, héñtte manúc íba ye yóggwar hé átiyar loizagói ziín or uore yóggwa ye bóraca goittó, aar ziti ziín luṭ goijjé híin baṛidiféle.
23 “Zee niki Añr híkka no, yóggwa Añr ulḍa; aar zee niki Añr fúañti dola no goré, yóggwa ye cíñṛaciñṭṭá goré.
Hóraf jin or waafesi
24 “Zeñtté honó manúc ottu hóraf jin neele, héñtte hé jin nwá fúana zaga ókkol ot zai aram goittó zaga tuwa. Montor no faile, nizoré nize hoó de, ‘Añí añr gór ot waafes zaiyumbói, zentú añí neeliaiccí.’ 25 Yíba zeñtté waafes aiyé, hé zaga gán sáf goijjá edde ṭík goijjá lootfa. 26 Baade yíba zai aró háñt twa nizor túaro hóraf jin ané, aar híin góli héṛe táke. Tói hé manúc cwar fisór hálot agor hálot or túaro bicí hóraf óizagoi.”
Sóiyi mubarek
27 Isá ye híin hoór de októt, manúc or dol ottu eggwá mayafua ye guzori Íba re hoór de, “Mubarek oh feṭ zibát Tuñí accíla, edde oh dud ziín Tuñí háaila.”
28 Hétunot Isá ye hoór de, “Montor uitará aró bicí mubarek, zetará Allar kalam fúne edde amól goré.”
Nicán daháibar dabi
29 Zettót bicí manúc zoma ór, Isá ye howát cúru doijje de, “E zobanar manúc ókkol hóraf; itará nicán dabi goré, montor itará re nobi Yunus or nicán bade ar honó nicán diya no zaybo. 30 Kiyólla-hoilé Yunus zendilla Ninivi cóor or maincór lla nicán óoil, héndilla Manúc or Fua yó e zobanar maincór lla nicán óibo. 31 Kiyamot or din Cibá mulluk or rani e zobanar manúc iín or fúañti uṛíbo, edde itará re hosúr díbo; kiyólla-hoilé híba ye toh Sóloman or buddír hotá fúni bolla duniyair céc matá ttu aiccíl, aar soó, Sóloman or túaro ḍoóñr Ekzon iñyót asé. 32 Kiyamot or din Ninivi cóor or manúc ókkol e zobanar manúc iín or fúañti tíyaibo, aar itará re hosúr díbo; kiyólla-hoilé ítara toh Yunus or elan fúni touwá goijjíl, aar soó, Yunus or túaro ḍoóñr Ekzon iñyót asé.
Gaar foór
33 “Honókiye toh serak dórai lukai yáh báñir or tole raké de nái, bólke boiṛónir uore beh raké, zeéne zetará bútore aiyé ítara foór deké. 34 Tuáñr gaar serak óilde tuáñr suk; hétolla tuáñr suk gom asé de óile, tuáñr guñṛa gaa foóre furaiya óibo; montor hóraf óile, tuáñr gaa yó andáre furaiya óibo. 35 Hétolla úñciyar, tuáñr bútore ze foór asé híyan zeéne andár no. 36 Zodi tuáñr guñṛa gaa foóre furaiya táke aar honó ekkán híssa andár ot no táke, tóoile toh híyan endilla furafuri foór ot óibo, zendilla serak dóraile tuáñre foór deh.”
Férocir uore edde Córiyot or alem or uore afsús
37 Isá ye híin boiyan gorér de októt, ezzon Féroci ye Íba re nizor fúañti hána háito dawot diyé; tói Íba bútore zai háito boiccé. 38 Íba ye hána háibar age át nó dúwe de dekí, Féroci wa ammúk óigiyoi.
39 Malike yóggwa re hoór de, “Tuáñra Féroci ókkole fiyalar edde tál-basón or baárḍák beh sáf goró, montor tuáñrar bútore toh lalóse edde hórafiye furaiya. 40 Ó fool ókkol, baárḍák banaiyé de Alla ye ki bútor or ḍák óu nó bana né? 41 Tuáñra ttu ziín asé híin sótka gorífelo, tói tuáñra lla hárr kessú pak-sáf óizayboi.
42 “Ó Féroci ókkol, tuáñrar uore afsús! Kiyólla-hoilé tuáñra toh fudinar, tesfatar edde kétir hárr kisím or hák or doc bák or ek bák doo, lekin Allar insáf edde muhábbot ore bad difélo. Tuáñra ttu iín óu gorón accíl aar uúin óu bad no don accíl.
43 “Ó Féroci ókkol, tuáñrar uore afsús! Kiyólla-hoilé tuáñra toh mujilíc-hána ókkol ot uñsol tokkar hadírat boitó fosón goró, edde bazare-bazare sólam faito soó.
44 “Tuáñrar uore afsús! Kiyólla-hoilé tuáñra toh ót no faa de hobor or ḍóilla, ziín or uottú maincé hoi no fari áñṛe.”
45 Hétunot Córiyot or alem ókkol ottu ezzone Isá re hoór de, “Ustat, Tuñí de híin hoói añára re yó beizzoti gorór.”
46 Íba ye hoór de, “Ó alem ókkol, tuáñrar uore yó afsús! Kiyólla-hoilé tuáñra toh maincór uore endilla fuñzá tulído, ziín boité duk, montor tuáñra nize toh fuñza híin ot eggwá ooñl úddwa no lago.
47 “Tuáñrar uore afsús! Kiyólla-hoilé tuáñra toh nobi ókkol or hobor ore banaituló, aar ítara re marifélail de tuáñrar bafdada ókkole. 48 Héengori tuáñra gobá dó de ki, tuáñra tuáñrar bafdada ókkole goijjíl de ham ot razi asó; kiyólla-hoilé nobi ókkol ore marifélaiye de toh ítara, aar ítarar hobor ore banaituló de tuáñra. 49 Hétolla toh Alla ye Nizor giyane endilla hoiyé, ‘Añí ítarar hañse nobi edde rosúl ókkol difeṛáiyum, ítara héntu hodún ore marifélaibo edde hodún ore zulúm goríbo. 50 Hétolla duniyair foidayecir héñtte lóti zedún nobi ókkol or lou báca gíyeh, híin beggún or zimmadar óibo de e zobanar manúc ókkol, 51 Abel or lou wóttu lóti oh Zakaríyahr lou foijjonto, zibá re kurbani-gáñr edde pak zagar mazémaijja kún gorá gíyeh. Ói, Añí tuáñra re hoóir, híin or zimmadar óibo de e zobanar manúc ókkol.’
52 “Ó Córiyot or alem ókkol, tuáñrar uore afsús! Kiyólla-hoilé tuáñra toh buddír sabí loifélaiyo; tuáñra nize yó nó gólo, aar góler de ítara re yó oóñsi raikkó.”