Ebaadot-or-din giyuñr túr tulá
12
Hé októt ebaadot-or-din Isá giyuñr kuñṛá báy zaar; aar Íbar ummot ókkol ottu búk laiggé rár, ítara giyuñr túr ókkol tulí-tulí háat doijje. 2 Féroci ókkole híyan dekí Íba re hoór de, “Soó, ebaadot-or-din ziyán goríbar maná, híyan Tuáñr ummot ókkole gorér.”
3 Montor Íba ye ítara re hoór de, “Tuáñra kí yián nó foró, zeñtté Dawud edde íbar sáañti ókkol ottu búk laiggíl, héñtte íba ye kii goijjíl dé? 4 Íba ye toh Allar gór ot góillegoi, aar íba ye edde íbar sáañti ókkole, Allar hañse peec goijjá ruṭi háail, ziín háibar ezazot no íba ttu accíl aar no íbar sáañti ókkol ottu accíl, bólke siríf imam ókkol ottu beh accíl. 5 Yáto tuáñra kí Tourat ot yián nó foró, ebaadot-or-din baitul-mukaddos ot imam ókkole ebaadot-or-din or niyom báñgile yo ítara behosúr dé? 6 Añí tuáñra re hoóir, baitul-mukaddos or túaro ḍoóñr Ekzon iñyót asé. 7 Lekin zodi tuáñra e hotár maáni gán zainta, ‘Añí kurbani saái de no, bólke rahám saái deh,’ a tóoile behosúr ore hosúr no dita. 8 Kiyólla-hoilé Manúc or Fua óilde ebaadot-or-din or Malik.”
Ezzon fúana át ola manúc
9 Isá héntu zaigói ítarar mujilíc-hánat giiyé. 10 Héṛe ezzon endilla manúc accíl, zar át fúaigiyoi. Ítara Isár uore elzam lagai fare fán Íba re súwal gorér de, “Ebaadot-or-din biyaram gom goríbar zayes asé né?”
11 Íba ye ítara re hoór de, “Tuáñrar bútore endilla hon asé, zar ttu eggwá bérasóol asé, aar yíba ebaadot-or-din gañrát forilé yíba re dóri tulí no loibo dé? 12 Insán or kimot toh bérasóol or túaro boóut bicí! Hétolla, ebaadot-or-din gom ham goríbar zayes asé.”
13 Baade Íba ye manúc cwa re hoór de, “Tuáñr át tan baró.” Tói yóggwa ye híyan baráiye, hétunot híyan gom ói oinno gán or ḍóilla óigiyoi. 14 Yárbaade Féroci ítara baáre zai sólla goijjé de, ítara Íba re kii bote marifélai faribó.
Allar baiccá Háadem
15 Montor Isá ye híyan zani fari héntu giiyégoi. Boóut manúc ókkol Íbar fisá doijjil, aar zetará biyaraimma accíl ítara beggún ore Íba ye gom goijjíl. 16 Íba ye ítara re nicót goijjé de, Íbar baabute honókiyo re no hoitó. 17 Híyan etollá óiye, zeéne nobi Yesáyahr duara howá gíyl de yián fura ó:
18 “Soó! Añr Háadem ore, zibá re Añí basíloiyi,
Añr Adorja, zibá re lói Añr Ruh kúci.
Añí Añr Ruh Ibár uore ḍálidiyum,
aar Ibá ye Beyohúdi ókkol or hañse insáf elan goríbo.
19 Ibá ye no hoijja dibo, no sillaibó,
aar no rasta ókkol ot Ibár abas honókiye fúnibo.
20 Ibá ye insáf ore fóta nó goré foijjonto,
élaiya hóir ore no báñgibo,
aar dúañr de batti no nifáibo.
21 Ibár name beyohúdi ókkole acá rakíbo.”b
Isá edde Belzebul
22 Yárbaade ezzon búte-faiya manúc ore Isár hañse aná gíyeh, yóggwa añdá edde buk accíl. Isá ye yóggwa re gom goijjé rár, hé añdá edde buk manúc cwa ye mati yó faijjé edde dekí yó faijjé. 23 Manúc beggúne taajup ói hoór de, “Ibá Dawud or Fua ói né?”
24 Híyan fúni Féroci ókkole hoór de, “Ibá ye bút ókkol dáfa de siríf bút ókkol or sóddar Belzebul or taakote.”
25 Montor Isá ye ítarar báfani re zani ítara re hoór de, “Ze raijjot faáṭa-faáṭi foida ó, híyan toh fána óizagoi; aar ze cóor ot yáh gór ot faáṭa-faáṭi foida ó, híyan óu toh ṭiki no tákibo. 26 Héndilla, zodi Cóitane Cóitan dáfa, tóoile toh íte nizor ulḍa nize bák óigiyoi; héen óile ítar raijjo keéngori ṭiki tákibo? 27 Aar zodi Añí bút dáfai de Belzebul or taakote de óile, tóoile tuáñrar fuain de har taakote dáfa dé? Hétolla tuáñrar bisarhar óibo de ítara. 28 Montor zodi Añí bút dáfai de Allar Ruhr taakote de óile, tóoile toh Allar raijjo tuáñrar héṛe aáigiyoi.
29 “Honókiye boluwar manúc or gór ot góli yóggwar cómbotti luṭ gorí keéngori faribó, zodi age boluwar manúc yóggwa re bañdí no ere? Bañdí erilé éna yóggwar gór luṭ gorí faribó.
30 “Zee niki Añr híkka no, yóggwa Añr ulḍa; aar zee niki Añr fúañti dola no goré, yóggwa ye cíñṛaciñṭṭá goré.
31 “Hétolla Añí tuáñra re hoóir, insán or hárr guná edde kuféri maf gorídiya zaybo, montor Pak-Ruhr ulḍa kuféri maf gorídiya no zaybo. 32 Honókiye Manúc or Fuar hélaf honó hotá hoilé, yóggwa re toh maf gorídiya zaybo; montor honókiye Pak-Ruhr hélaf hotá hoilé, yóggwa re maf gorídiya no zaybo, e zobanat óu no zaybo, aar aiyér de zobanat óu no zaybo.
Gas siná zah de gulaye
33 “Gas gom de óile yíbar gula yó gom óibo, aar zodi gas hóraf de óile yíbar gula yó hóraf óibo; kiyólla-hoilé gas toh gulaye éna siná zah. 34 Ó háf or fuain ókkol! Tuáñra hóraf ói keéngori gom hotá hoói faribá? Kiyólla-hoilé dil ziíne furaiya, muké híin beh hoó. 35 Gom manúce gom zomaiya ttu gom mún neela; aar hóraf manúce hóraf zomaiya ttu hóraf fun neela. 36 Montor Añí tuáñra re hoóir, manúce no báfi hoó de fottí hotár hísaf ítara ttu kiyamot or din diya foribó. 37 Kiyólla-hoilé tuáñra behosúr ṭóoriba de yó tuáñrar hotáye, aar hosúrbon ṭóoriba de yó tuáñrar hotáye.”
Nicán daháibar dabi
38 Yárbaade hoozzon alem edde Féroci ókkole Isá re hoór de, “Úzur, añára Tuáñr ttu ekkán nicán saitó saái.”
39 Íba ye ítara re zuwabe hoór de, “E zobanar hóraf edde zenákur maincé nicán dabi goré, montor ítara re nobi Yunus or nicán bade ar honó nicán diya no zaybo. 40 Kiyólla-hoilé Yunus zendilla tin din tin rait ḍoóñr mas or feṛot accíl, héndilla Manúc or Fua yó meṛir tole tin din tin rait tákibo. 41 Kiyamot or din Ninivi cóor or manúc ókkol e zobanar manúc iín or fúañti tíyaibo, aar itará re hosúr díbo; kiyólla-hoilé ítara toh Yunus or elan fúni touwá goijjíl, aar soó, Yunus or túaro ḍoóñr Ekzon iñyót asé. 42 Kiyamot or din Cibá mulluk or rani e zobanar manúc iín or fúañti uṛíbo, aar itará re hosúr díbo; kiyólla-hoilé híba ye toh Sóloman or buddír hotá fúni bolla duniyair céc matá ttu aiccíl, aar soó, Sóloman or túaro ḍoóñr Ekzon iñyót asé.
Hóraf jin or waafesi
43 “Zeñtté honó manúc ottu hóraf jin neele, héñtte hé jin nwá fúana zaga ókkol ot zai aram goittó zaga tuwa. Montor no faile, 44 nizoré nize hoó de ‘Añí añr gór ot waafes zaiyumbói, zentú añí neeliaiccí,’ Yíba zeñtté waafes aiyé, hé zaga gán háli, sáf goijjá edde ṭík goijjá lootfa. 45 Baade yíba zai aró háñt twa nizor túaro hóraf jin ané, aar híin góli héṛe táke; tói hé manúc cwar fisór hálot agor hálot or túaro bicí hóraf óizagoi. E zobanar hóraf maincór hálot óu héndilla beh óibo.”
Isár maa edde báiyain
46 Isá ye manúc or dol ore híin hoór de októt, Íbar maa edde báiyain Íba llói hotá hoitó baáre tíyai táikke. 47 Ezzone Íba re hoór de, “Soó, Tuáñr maa edde báiyain de Tuáñr llói hotá hoitó baáre tíyai táikke.”
48 Zee niki Íba re zanaiyé, yóggwa re Isá ye hoór de, “Añr maa hon? Aar Añr báiyain hontará?” 49 Baade Íba ye ummot ókkol or uzu át barái hoór de, “Ótiya, Añr maa edde Añr báiyain. 50 Kiyólla-hoilé zee niki Añr asmani Baf or moncá mozin sole, yóggwa óilde Añr bái, bóin aar maa.”