ɄYɨɨsʉ ikʉmponia ʉntamu pa lisiva ɨlya Betisata
5
1 Ʉnsɨkɨ wʉ galʉtɨngʼiinie ago,
ʉYɨɨsʉ akatoga ʉkʉbɨha kʉ vʉtsenge wa kʉ Yelusalemu,
kukwɨmba ɨkyaka kya Vayahudi.a
2 Mu vʉtsenge ʉwa,
gwalepwo ʉndyango ʉmbaha ʉgwʉ ɨlitaawa lya gwene vaateetsaga,
“Ndyango gwa Ngʼolo.”
b Pawiipi nʉ ndyango ʉgwa,
paalepwo ɨlisiva ɨlyʉ ɨlitaawa lya lyene,
mu nzovele jya Kɨebulaniya,
vaateetsaga Betisata.
Ɨlisiva ɨlyo lyatsʉngʉtiilwe na meeve gahaano.
3 Mu nʼgati mu meeve ago,
vaagonile avatamu vongosu.
Mu vatamu avo avange vaale vabosu,
avange valema,
nʉ wʉ vaasugujwike.
Avatamu avo vaapʉlɨkɨlaga amagasi gatimbungʼane,
4 manya ʉnsɨkɨ nninie ʉnsuungʼwa va Ngʉlʉve iitsaga nʉ kʉtimbungʼania amagasi ga lisiva ɨlyo.
Pwʉ jyaveetsaga ndee:
Ʉntamu ʉvaalongolaga ʉkwingila mu lisiva wʉ amagasi gitimbungʼana,
aaponaga ʉvʉtamu ʉwʉ aale nawo.c
5 Lɨno,
pa lisiva lɨlya aalepwo ʉmuunu mpamato ʉvɨ aale ntamu ɨmyaka isitsigo sidatu na nnaana (38).
6 ɄYɨɨsʉ akambona agonile palya.
Wʉ kʉnʉ alʉmanyile ʉkʉta ataamile palya ʉnsɨkɨ ntale,
akambʉʉtsa akata,
“Ndeeti,
ʉve vunogwa ʉkʉpona?”
7 Ʉntamu ʉlya akamwanda ʉYɨɨsʉ akata,
“Gwe ntwa,
nakʉli ʉmuunu ʉva kʉnnyingitsa mu lisiva wʉ ʉnsɨkɨ amagasi gitimbungʼana.
Lola ʉnsɨkɨ ʉne ndikɨkupila ʉkwingila mu lisiva ɨlyo,
ndikenyemuka ʉmuunu ʉjyʉnge annalye,
ingye.”
8 Pwʉ ʉYɨɨsʉ akambʉʉla ʉntamu ʉlya akata,
“Ɨma,
pɨmba ɨliteesu lyako,
ʉvujage kʉ nyumba.”
9 Ʉnsɨkɨ gʉʉgwa,
ʉmuunu ʉlya akapona ʉvʉtamu wa mwene,
akapɨmba ɨliteesu lya mwene,
akatengʉla ʉkʉlʉta.
Ɨkɨgono ɨkyʉ ʉYɨɨsʉ aamponiitse ʉmuunu ʉjwa kyale kɨgono kya Sabato.d
10 Pwʉ lɨno avalongotsi va Vayahudi wʉ vambwene igenda kʉnʉ apɨmbile ɨliteesu,
vakambʉʉla ʉmuunu ʉlya vakata,
“Ɨleelo kɨgono kya Sabato,
indagɨlo natsikʉkʉtavʉla ʉve ʉkʉpɨmba ɨliteesu.”
11 Ʉmuunu ʉlya akavaanda akata,
“Ʉmuunu ʉvɨ ammoniitse ʉne vɨ mwene andagye ndɨpɨmbe ɨliteesu ɨlɨ.”
12 Avalongotsi valya vakambʉʉtsa vakata,
“Muunu veeni ʉvɨ akʉlagye ʉkʉvomba ndavʉle?”
13 Lɨno ʉmuunu ʉlya pange alɨmanye ɨlitaawa lya muunu ʉvɨ aamponiitse,
ʉlwakʉva wʉ amponiitse,
ʉYɨɨsʉ aajaganikye mu kɨpʉga kya vaanu avaalepwo palya.
14 Kʉmbele ʉYɨɨsʉ akambona ʉmuunu ʉlya ʉvaamponiitse alɨ mu lʉvanza lwa tembile.
ɄYɨɨsʉ akambʉʉla akata,
“Pʉlɨhɨtsa,
ɨleelo ʉponile.
Lɨno ʉleke ʉkwandɨsa ikange ʉkʉvomba imbiivi,
ʉlwakʉva ɨngave vukwandɨla ʉkʉvomba itso,
jʉvukʉkʉvona ʉvʉkʉvɨlwa ʉvʉlʉtɨɨlye kʉ vʉlya ʉvʉkakʉweene ʉnsɨkɨ ʉgʉlʉtile.”
15 Baaho,
ʉmuunu ʉlya akalʉmanya ʉkʉta ʉjwa vɨ Yɨɨsʉ.
Ʉnsɨkɨ gʉʉgwa,
ʉmuunu ʉlya akandeka ʉYɨɨsʉ,
akakilivuka kʉ valongotsi va Vayahudi,
akavavʉʉla akata,
“Ʉmuunu ʉvammoniitse vɨ Yɨɨsʉ.”
16 Pwʉ avalongotsi va Vayahudi vakatengʉla ʉkʉmpelela ʉvʉkʉvɨlwa ʉYɨɨsʉ,
ʉlwakʉva aavombaga isiinu ndiisyo mu kɨgono kya Sabato.
Avaanu vikava ʉwʉʉmi wa sikutsooni ʉkʉgendela mu Mwana va Ngʉlʉve
17 Wʉ ʉYɨɨsʉ ivona ewo,
akavavʉʉla avalongotsi avo va Vayahudi akata,
“ɄDaada ivomba ɨmbombo ʉnsɨkɨ gwoni.
Pwʉ najyʉne ndivomba ɨmbombo ʉnsɨkɨ gwoni.”
18 Ʉkʉhʉmana nɨɨlyo,
avalongotsi va Vayahudi vakatengʉla ʉkʉlonda ɨnzɨla jya kʉmʼbuda ʉYɨɨsʉ.
Vaalamwe ʉkʉmʼbuda,
ʉlwakʉva paninie nʉ kʉleka ʉkʉkyɨmɨka ɨkɨgono kya Sabato,
aatalile akatsova ʉkʉta,
ʉNgʉlʉve aale Dadaaje.
Kʉ nzɨla ɨjyo aavoniike ikɨlɨngʼaania ʉmwene nʉ Ngʉlʉve.
19 Kʉmbele ʉYɨɨsʉ akoongeletsa ʉkʉvavʉʉla avalongotsi avo akata,
“Jɨlweli ndikʉvavʉʉla,
ʉne ndɨ ndɨlɨ Mwana va mwene,
nandiweesi ʉkʉvomba ɨkɨveetsaga kʉ vʉnogwe wango jyʉne.
Ʉne ndivomba geene galya ʉgwʉ ndikʉmbona ʉDaada ivomba.
20 ɄDaada anganile ʉne,
ikange ikʉmbonia ʉne imbombo tsyoni itsʉ ivomba.
Kʉ nsɨkɨ ʉgukwitsa,
jiikʉmbonia imbombo imbaha itsinge ʉkʉlʉtɨɨlɨla piitsie itsʉ ʉnyie jʉmwidega siitso.
21 Ndʉwʉ ʉDaada ikʉvatsʉʉsa avaswe nʉ kʉvapa ʉwʉʉmi wa sikutsooni,
vʉvʉle vʉle najyʉne ndikʉvatsʉʉsa nʉ kʉvapa ʉwʉʉmi wa sikutsooni avaanu ʉwʉ ndinogwa ʉkʉvapa.
22 Ikange ʉDaada nikʉmmɨga ʉmuunu ʉvaveetsaga ʉlya,
apeene amye ʉne ʉvʉtavʉlɨlwa wa kʉvahɨga avaanu vooni,
23 pakʉta avaanu vooni vannyɨmɨkage ʉne ndʉwʉ vikʉmwɨmɨka ʉDaada.
Ʉmuunu ʉvaveetsaga ʉvɨ nikʉnnyɨmɨka ʉne ndɨ Mwana va mwene ʉNgʉlʉve,
pwʉ nikʉmwɨmɨka ʉDaada ʉvɨ ansuungʼile ʉne.
24 “Jɨlweli ndikʉvavʉʉla,
avaanu vooni ʉwʉ vipʉlɨka amamenyu gango nʉ kʉmwɨdɨka ʉNgʉlʉve ʉvɨ ansuungʼile ʉne,
valɨ nʉ wʉʉmi wa sikutsooni.
Navalahɨgwe kʉ mbiivi tsa veene,
apeene valʉtɨngʼiinie ʉkʉhʉma kʉ vʉswe nʉ kwingila kʉ wʉʉmi wa sikutsooni.
25 Jɨlweli ndikʉvavʉʉla,
ʉnsɨkɨ gukwitsa,
nʉʉlʉ lɨno gʉsiike,
ʉpwʉ avaswef valapʉlɨka ʉgwʉ ndɨ Mwana va Ngʉlʉve nditsova.
g Pwʉ ʉwʉ valaava vipʉlɨka nʉ kwɨdɨka,
valaava nʉ wʉʉmi wa sikutsooni,
26 manya ndʉwʉ ʉDaada alɨ nawo ʉwʉʉmi wa sikutsooni,
vʉvʉle vʉle najyʉne ndɨ Mwana va mwene ammelye ʉkʉva nʉ wʉʉmi wa sikutsooni.
27 Ikange,
amye amaka ga kʉvahɨga avaanu,
ʉlwakʉva ʉne ndɨlɨ Mwana va Muunu.
28 Mulakenyemukaga kʉ mamenyu ago!
Gʉliitsa ʉnsɨkɨ ʉpwʉ avaswe vooni valapʉlɨka wʉ ndikʉvɨɨlanga,
29 valatsʉʉka,
valahʉma mu vʉguli wa veene.
h Avaanu avaavombaga inonu,
valapeewa ʉwʉʉmi wa sikutsooni nʉ wʉ vaavombaga imbiivi,
valahɨgwa ʉkʉta voongometswe.
30 Nakɨkʉli ɨkɨɨnu ɨkɨveetsaga ɨkyʉ ndiweesa ʉkʉvomba kʉ vʉtavʉlɨlwa wango jyʉne.
Ndikʉvahɨga avaanu ʉkʉkongana nʉ mwʉ ʉDaada ikʉndagɨlɨla.
Pwʉ lɨno,
ʉvʉhɨgi wango wa jɨlweli,
ʉlwakʉva nandivomba ʉgwʉ ndɨnogilwe ʉne,
apeene ndivomba itsa vʉnogwe wa Ngʉlʉve ʉvɨ ansuungʼile.”
Ʉwooleletsi wa kulongwi tsa Yɨɨsʉ
31 ɄYɨɨsʉ akagendelela ʉkʉtsova akata,
“Ɨngave ndikʉvavʉʉla ʉnyie ikulongwi itsʉ ndisaaga ʉne ndɨ mwene,
ʉnyie namukaweese ʉkwɨdɨka ʉwooleletsi wango ʉkʉta wa jɨlweli.
32 Apeene kwale ʉjyʉnge ʉvɨ ikwoleletsa ikulongwi tsyango kwanyie,
ʉjwa vɨ Ngʉlʉve ʉDaada,
nʉʉne ndɨlʉmanyile ʉkʉta gooni ʉgwʉ ikwoleletsa ga jɨlweli.
33 Ʉnyie mwavasuungʼile avaanu kwa Yohana ʉMwotsi,
nʉ mwene ooleliitse itsa jɨlweli kwanyie.i
34 Ʉne nandihʉʉvɨla ʉgwʉ avaanu vitsova,
apeene ndikʉvavʉʉla ʉnyie gooni ago pakʉta mupokwe.
35 ɄYohana ʉMwotsi aavoniitse ʉwajɨlweli kwanyie,
ndʉwʉ ɨnyaale jiviika nʉ kʉmulika mu ngʼiisi.
Ʉnyie mwalʉhovokye ʉlʉmuli ʉlwa kʉ nsɨkɨ nsupi.
36 “Napeene galya ʉgwʉ ndivombaj gikwolela vʉnonu ikulongwi tsyane,
galʉtɨɨlye kʉ galya ʉgwʉ ʉYohana aatsovaga.
Lola imbombo itsʉ ʉDaada amye ʉkʉta ndɨvombage tsʉ tsyene tsivonia ʉkʉta ʉNgʉlʉve ʉDaada,
vɨ mwene ʉvɨ ansuungʼile ʉne.
37 Namwene ʉDaada ʉvɨ ansuungʼile ʉne,
ʉjwa vɨ mwene oleliitse ikulongwi tsyango kwanyie.
Ʉnyie namugelili ʉkʉpʉlɨka lʉsiku ɨlimenyu lya mwene,
ikange namugelili ʉkʉlola lʉsiku ʉmwʉ aveelye,
38 pange kʉlyʉpɨlɨla mu numbula tsiinyo ɨlimenyu lya Ngʉlʉve,
ʉlwakʉva namukʉnnyɨdɨka ʉne ndɨ ansuungʼile kwanyie.
39 Mulolengʼania kʉ lwʉtsi ʉVʉvɨge ʉVʉvalatse,
manya mwimanya muweesa ʉkʉkava ʉmwa ʉwʉʉmi wa sikutsooni.
Jɨlweli ʉvʉvɨge ʉwa vukwolela ikulongwi tsyane,
40 napeene mubeela ʉkwitsa kwane ʉkwʉ kukʉvapelela ʉwʉʉmi wa sikutsooni.
41 “Ʉvʉsumbe wango nakwʉ kʉlonda ʉlʉginio ʉkʉhʉma kʉ vaanu.
42 Napeene ndɨvamanyile ʉnyie ʉmwʉ muveelye,
ʉkʉta namunʼganili ʉNgʉlʉve mu numbula tsiinyo.
43 Ʉne nditsile kʉ vʉtavʉlɨlwa wa Daada,
lɨno mubeela ʉkʉnnyʉpɨlɨla.
Ɨngave ʉmuunu ʉjyʉnge ikwitsa kʉ vʉtavʉlɨlwa wa mwene jyʉmwene,
ʉjwa mukʉmwɨdɨka nʉ kʉmwʉpɨlɨla.
44 Munogwa ʉkʉginiwa na vajiinyo,
wʉ kʉnʉ namukɨkupila ʉkʉlonda ʉkʉginiwa nʉ Ngʉlʉve jyʉmwene.
Pwʉ,
muweesa ndeeti ʉkʉnnyɨdɨka ʉne?
45 “Mulekage ʉkʉsaaga ʉkʉta ʉne ndɨlavavʉʉlɨla kwa Daada muhɨgwe.
Baako,
ʉMoose ʉvɨ ʉnyie mukʉmmʉʉvɨla,
vɨ mwene alavavombela ɨlyo.
46 Ɨngave lweli mwɨdiike amamenyu ga Moose,
pwʉ mukaale muweesa ʉkʉnnyɨdɨka najyʉne,
ʉlwakʉva ʉMoose vɨ mwene ʉvɨ aavɨgile ikulongwi tsyango.
47 Lɨno mungaleke ʉkwɨdɨka amamenyu ʉgwʉ aavɨgile ʉMoose,
pwʉ muweesa ndeeti ʉkwɨdɨka amamenyu gaane?”