Yesuẁ buɔ hlɔnĩĩdiɛ
5
Dɩ̀-lǝ dɩ̀ furũũgɩ nã, Yahudyabá ba bà ce bà paaruudagǝ Serusalɛmgu.
Yesu yo, wú kã paaruu gúɔ́ nã.
2 Serusalɛm lǝ'n wanjãnɩmdaamã̀ yáá dàa bà be-mã wà tũmãm'n dũndɔ̃l.
Dũndɔ̃l díɛ́ tuɔra, bà yáá bàa mǝ̃gaa hũm'n sùɔ́dagǝ, nã̀ã ce huɔnɲã ndii mã̀ nũɔ̃gɩ nã, bà be gɩ̀ sùɔ́gu Hebru tammã nã wà Bɛtɩsata.
3-4 [Mɛlɛgɛdiɛ yáá wu-ń ce wú juo saaraa hũm mã́ã́ nã.
Wù mãã wu-ń saaraa mã̀ nã nnĩĩ nã, nǝ̃ gùú hlɔnĩĩẃ gbǝ̃ǝ̃ ǹ-jãn mã̀ nã dĩɛ̃lãmmã nã, wù hlɔmmã-ń ba danii danii yo, wù paa ǹ-buɔ gbɩla-i.]
Gùú yáá gùu ce, hlɔnããcindɩ́ kã ǹ-ga ba dàa mǝ̃rãmmã nã huɔn ɲã́ã̀ nã [bà cii hũm'n saarammã.]
Yɩrnǝ̃ǝ̃ba, kasarnãba, wuulaa yo bà yáá dàa bà sǝ̃ǝ̃nã.
5 Hlɔnĩĩdiɛ yáá dàa bà sǝ̃ǝ̃nã, wù dúrúu hlɔmmã nã wù bii gur nǝ̃ nũɔ̃sɔ̃ nǝ̃ nɩrsiɛlnãẁ yáá blɩ díɛ́ nã.
6 Yesuẁ gáa kãã da wùu mǝ̃rǝ̃ǝ̃ nnĩĩ nã, nã̀ã ba yà fǝ̃ǝ̃ wà wu hǝ̃́ǝ̃sǝ́ hlɔmmã nã, wú yugu-yǝ wà: «Ǹ caa ń suro kwelle-ì?»
7 Hlɔnĩĩẃ siɛ-yǝ wà: «Yitii, hũmmã-ń ba mã̀ saaraa, mǝ̃̀ síì da curoẃ dii-m.
Mǝ̃n wa mǝ̃ ji jãn gùú bǝ̃ǝ̃gu, ǹ-da wudiɛ yà ta ǹ-jãn mǝ̃n yiga nã-i.
Mǝ̃̀ ji ce-dǝ danii?»
8 Yesuẃ waa nǝ̃-yǝ wà: «Suro ń tuu ǹ cĩĩnũũgu ń maar.»
9 Gùú sùɔ́gɩ dɩngu dàa, biɛẃ paa ǹ-buɔ.
Wú suro ǹ-tuu wù cĩĩnũũgu ǹ-ba wù wáà.
Yàá yuu gúɔ̀ yáá gùu vaa nǝ̃ Yahudyaba fiisaa'n yuu-i.
10 Yahudyaba yuntaabà díɛ́ wùu tuu cĩĩnũũgu nnĩĩ nã, bá ba bà waa nǝ̃-yǝ wà: «Ǹ sáa fǝ̃ǝ̃ wà jimããgu fiisaa'n yuu-ì?
Gɩ̀ sáa saa curoẃ tuu cĩĩnũũgu ǹ-ba wù wáà wù ta jimããgu.»
11 Biɛẃ waa nǝ̃-ba wà: «Wùú nǝ̃n sórrá-m wùú wáalá wà mǝ̃́ tuu mǝ̃̀ cĩĩnũũgu ǹ-maar.»
12 Bá fǝ̃ǝ̃ ǹ-yugu-yǝ wà: «Halǝmblǝ wáalá ń tuu cĩĩnũũgu fiisaa'n yuugu?»
13 Nǝ̃ biɛẁ sáá yà fǝ̃ǝ̃ gùú tii nǝ̃n cíé wú buɔ.
Cocindɩ̀ mãã dɩ̀ yáá dàa gɩ̀ sùɔ́gɩ nã, Yesuẃ vaalaa bà sǝ̃ǝ̃nã.
14 Gɩ̀ furũũgɩ nã, Yesuẃ juo da biɛw Dũnnũ bũũsuɔgɩ nã.
Wú waa nǝ̃-yǝ wà: «Ne ǹ jáa buɔ ǹ-ba kwelle!
Nǝ̃-ń ba ǹ sǝ̃n caa dɩdaarɩ́ hi-n ǹ-maa díɛ́di, báa ce diicĩɛ̃rǝdi hlo.»
15 Biɛẃ kã ǹ-kãã waa nǝ̃ Yahudyaba yuntaaba wà Yesu sórrá-yǝ wù hlɔmmã nã.
16 Yahudyaba yuntaabá suro gɩ̀-lǝ gùú nã-i ǹ-ba bà cuɔl Yesuw, wà wu bla danii nã̀ã suro hlɔnĩĩw fiisaa'n yuugu.
17 Yesuẃ waa nǝ̃-ba wà: «Mǝ̃̀ Tǝẁ ce mããcemmã bǝ̃ǝ̃ wo bǝ̃ǝ̃, mã́ã yo, mǝ̃́ nìɛ mããcemmã nã.»
18 Wù gáa waa dɩ̀-lǝ, Yahudyaba yuntaabá juo huulaa bà hiɛga nã, ǹ-ba bà ne wà ba nã́ã̀ da bá ko-yǝ, wà wu sáa bũũ fiisaa'n yuugu nã̀ã ver ǹ-waa wà Dũnnũ yo, wù hla'n Tǝ-i, wà gɩ̀-lǝ gɩ̀ tammã, wu kã bá vaa nǝ̃ Dũnnũ-i.
19 Gɩ̀ sùɔ́gɩ nã do, Yesuẃ waa nǝ̃-ba wà: «Yáalà mǝ̃́ waa sulammã nǝ̃-ɲã́ã̀: Biɛnĩĩẁ síì gbǝ̃ǝ̃ ǹ-ce cɔ̃m nǝ̃ wù hla.
Wù ne Tiiyǝ wɩ̀-i nã̀ã ba wù ce.
Tiiyǝw mãã wù ce gàá mãã, Biɛnĩĩ yo wù ce gà-i.
20 Biɛnĩĩ'n cɔ̃mmã̀ mãã mã̀ dwal Tiiyǝw nã, gùú cíé wú ba wù pɩgaa-yǝ nǝ̃ wù mããcemmã min.
Wù ji pɩgaa-yǝ nǝ̃ gadaga, gàá mãã gàa maa gáága gá da ǹ-tugulǝǝ ɲì nã.
21 Tiiyǝẁ mãã wù pĩĩ cugutaaba gùú tammãã mãã wù hã-ba nǝ̃ nũmǝ̃nãsǝri, Biɛnĩĩw-ń ba wù caa wú hã gùú tii mãã nǝ̃ nũmǝ̃nãsǝri, wù hã-yǝ nǝ̃-dǝ nnĩĩ-i.
22 Nǝ̃ Tiiyǝẁ sǝ̃n jar curo'n sugol, wù nǝ̃nǝ̃ǝ̃ sugojaryuugɩ nã ǹ-hã Biɛnĩĩ wɩ̀-i,
23 cwaaba da ǹ-ba bà bũũ-yǝ, nã́ã́ bà mãã bà bũũ Tiiyǝw gùú tammãã mãã.
Wùú mãã wu-ń ba wù sǝ̃n bũũ Biɛnĩĩw, gɩ̀ ba nã́ã́ gɩ̀ tiiẁ sǝ̃n bũũ Tiiyǝw mãã wù tĩ́ɛ̃lã́-yǝ-i.
24 Yáalà mǝ̃́ waa sulammã̀ nǝ̃-ɲã́ã̀: wùú nǝ̃n nɔ̃ mǝ̃̀ cãwandi, nã̀ã hũɔ̃ wùú mãã wù tĩ́ɛ̃lã́-m wù cɔ̃mmã, gɩ̀ tiiẁ díɛ́ fɩraa nũmǝ̃nãsǝri ǹ-tã.
Sugollɩ̀ sɩga blǝ gɩ̀ tiiw.
Gɩ́ nǝ̃ nã́ã́ gɩ̀ tiiẁ hlǝ́rá kúúgɩ nã ǹ-jãn fɩraa nũmǝ̃nãsǝrɩ nã ǹ-tã.
25 «Yáalà mǝ̃́ waa sulammã nǝ̃-ɲã́ã̀: bǝ̃ǝ̃daagɩ́ nàa gɩ̀ jo, Dũnnũ Bíɛ́ẁ ji waa cɔ̃mmã nǝ̃ bàá mãã fɩraa nũmǝ̃nãsǝ díɛ́dɩ́ sǝ bà nã, gɩ̀ bǝ̃ǝ̃gɩ̀ híí yo sa.
Wùú nǝ̃n nɔ̃ wù yalli, gɩ̀ tiiẁ ga ba nũmǝ̃nãw.
26 Nũmǝ̃nãsǝrɩ mãã Tiiyǝẁ saa gùú tammã, wú ba wù hã cwaaba nǝ̃-dǝ, wù hlã Biɛnĩĩẁ nǝ̃-dǝ nnĩĩ-i wú ba wù hã-ba.
27 Nã̀ã hã Biɛnĩĩw nǝ̃ hlũũgu wú ba wù jar sugolli, wà wɩ̀-i Curonbiɛw.
28 Bláá ya gà-lǝ gà min gá cu ɲì kusunɲã.
Sulammã nã, yuugɩ́ nàa yuu nã, Curonbiɛẁ ga waa cɔ̃mmã nǝ̃ bàá mãã bà jã́nnã́ hlɔ̃mmã nã ǹ-tã.
29 Wu-ń ga waa cɔ̃mmã nǝ̃-ba, bà ga hlǝ fuurunɲã nã.
Bàá nǝ̃n yáá bà ce mããfɩnfamma, Dũnnũẁ ga pĩĩ-ba, bá da nũmǝ̃nãsǝri, nǝ̃ bàá nǝ̃n yáá bà ce diibɩblaari, wú pĩĩ-ba, bá ba sugojaruugɩ nã.
30 «Mǝ̃n síì gbǝ̃ǝ̃ ǹ-ce cɔ̃m nǝ̃ mǝ̃̀ hla.
Dũnnũw-ń wa mǝ̃́ jar sugolli gùú tammã, mǝ̃̀ jar-dǝ nnĩĩ-i.
Nǝ̃ mǝ̃̀ sugojaruugɩ̀ sṹɔ̃lã́.
Hamã nã-ì?
Mǝ̃̀ sǝ̃n ce mǝ̃̀ kusunã cɔ̃m sǝ, nǝ̃ wùú nǝ̃n tĩ́ɛ̃lã́-m, mǝ̃̀ ce wùú mǝ̃gãm-i.
31 Gɩ nã́ã̀ ce nã́ã́ mã́ã dɩndɩn bla mǝ̃̀ waa mǝ̃̀ cɔ̃mmã, mǝ̃̀ cãwandɩ nã́ã̀ dɩ̀ sáa ba sulam.
32 Nǝ̃ wudiɛ nìɛ wù waa-mã, nǝ̃ mǝ̃̀ fǝ̃́ǝ̃lã́ mǝ̃ wa wù mãã wù waa dìí mãã mǝ̃̀ cɔ̃mmã nã, wà sulam-i.
33 Ɲimãã tĩ́ɛ̃lã́ cwaaba Yuhanãw nãã, wà bá kãã yugu mǝ̃̀ cɔ̃mmã.
Bà gáa kã, Yuhanãẁ wáalá sulam'n cɔ̃m-i nǝ̃-ba.
34 Wù wáalá dìí mãã nǝ̃-ba mǝ̃̀ cɔ̃mmã nã, dɩ̀ pɛ ɲimãã nã-i, dɩ̀ sǝ̃n pɛ mǝ̃n nã.
Mǝ̃n wáalá dɩ̀-lǝ Dũnnũẃ da ǹ-kor ɲimãã-i.
35 Yuhanãẁ yáá nã́ã́ lampa-i ɲì sǝ̃ǝ̃nã.
Ɲi hṹɔ̃lã́ wù gbɩgbaamã, mã́ dwal ɲì nã bãnɲã hǝ̃ǝ̃l dɩn-i.
36 Mǝ̃n cíé gàá mãã, gà máalá Yuhanãẁ wáalá gàá mãã mǝ̃̀ cɔ̃mmã nã.
Mǝ̃̀ Tǝẁ hlã-m nǝ̃ gùú mããcemmãã mãã, wà mǝ̃́ ce ǹ-faal-mã, mã̀-lǝ mã̀ã́ pɩ́garà mǝ̃̀ cɔ̃mmã, nã̀ã ba mã̀ pɩgaa wà mǝ̃̀ Tǝ tĩ́ɛ̃lã́-m.
37 Ǹ-pya dɩ̀-lǝ dɩ̀ nã, mǝ̃̀ Tǝw mãã wù tĩ́ɛ̃lã́-m, wù wáalá sulammã mǝ̃̀ cɔ̃mmã nã.
Nǝ̃ ɲimãã sáa hi ǹ-nɔ̃ wù yallɩ nã ǹ-da, ɲi sáa hi ǹ-da-yǝ nǝ̃ ɲì yinɲã ǹ-da.
38 Ɲi mãã ɲi sáa hũɔ̃ wù tĩɛ̃tii'n cɔ̃mmã, wù-lǝ wù cãwanĩɛ̃gà síì gbǝ̃ǝ̃ ǹ-ba ɲì hiɛga nã.
39 Ɲi fǝ̃́ǝ̃lã́ wà fɩraa nũmǝ̃nãsǝrɩ da Dũnnũ cãwan'n sɛbɛba nã-i, gùú cíé ɲí ba ɲì kugɔr-ba dugudugu nnĩĩ tammã.
Nã̀ã da gùú Dũnnũ cãwandii wáalà mǝ̃n cɔ̃mmã,
40 nǝ̃ ɲi ba ɲì sǝ̃n caa ɲí duu mǝ̃̀ nã, ǹ-da ǹ-da nũmǝ̃nãsǝ díɛ̀.
41 Mǝ̃n sǝ̃n caa cwaa'n buusammã.
42 Mǝ̃̀ fǝ̃́ǝ̃lã́-ɲã́ã̀, wà Dũnnũ cɔ̃mmã sǝ̃n dwal ɲì nã.
43 Mǝ̃̀ júó mǝ̃̀ Tǝ jol-i, nǝ̃ ɲi ba ɲì hla-m.
Nǝ̃ wudiɛw-ń jo wù hla'n jolli, ǹ-da ɲí suro ǹ-jǝ̃ǝ̃lǝ̃ǝ̃ ǹ-hũɔ̃ wù cɔ̃mmã nãkrɔnɲã hǝ̃ǝ̃l-i.
44 Ɲimãã, ɲi-ń ba ɲì caa ɲi ba ɲì bɩnǝ̃ǝ̃ ɲì ɲĩɛ̃ nã, nã̀ã ba ɲì sǝ̃n caa Dũnnũẃ bɩnǝ̃ǝ̃ ɲì nã, ɲi ji ce danii nã̀ã hũɔ̃ mǝ̃̀ cɔ̃mmã?
45 Bláá ne wà fíí mǝ̃n-lǝ mã́ã ga hã-ɲã́ã̀ nǝ̃ yuɔrɔmmã mǝ̃̀ Tǝw tuɔra, mã́ã sǝ.
Ɲi mãã ɲì piɛ ɲì nãkruɔgu gùú Musaw nã mãã, wù-lǝ wùú ga hã-ɲã́ã̀ nǝ̃ yuɔrɔmmã.
46 Musa yállá mã́ã cɔ̃mmã-i.
Gɩ nã́ã̀ ce nã́ã́ ɲi hṹɔ̃lã́ wù cɔ̃mmã, ɲi nã́ã̀ ɲĩ̀ĩ hũɔ̃ mã́ã yo mǝ̃̀ cɔ̃mmã.
47 Nǝ̃ ɲi mãã ɲì sáa hũɔ̃ wù yállá mã̀ã́ mãã, ɲi ji ce danii nã̀ã gbǝ̃ǝ̃ ǹ-hũɔ̃ mǝ̃̀ cãwandi?»