Wɩ́pomɩ́ nɛ́gʋɔ rɩ́ jɩmʋ́ʋ́la tié kere wɩ́ɛ́
48
1 Ná, jɩmʋ́ʋ́la ná yɩra: Daŋ jɩmʋ́l tié ɓaalɛ sɩ́ pɔ́ wɩzʋʋlɩ́ rɩ́ cɔ́ɔ́ ná wuu, a ko lɛ tɩ́ŋ ŋmɛ́nɔ ná há tɩ́ŋ Hɛtlɔŋ aá mʋ́ Lebo-Hamatɛ, rɩ́ Hasarɛ-Ɛnaŋ a mʋ́ kerí Damasɛ dɩtɩllɛ rɩ́ Hamatɛ dɩtɩllɛ mɩ́. A baa pɔ́ wɩpomɩ́ susúbʋɔ ná mɛ́, a kaa mʋ́ yakɛ Mediterane mʋʋ wɩzʋʋlɩ́ rɩ́ cɔ́ɔ́. Daŋ jɩmʋ́l tié ɓaalɛ nʋɔ nɛ́ ɛ́. 2 A pɔ́ Daŋ jɩmʋ́l tié susúbʋɔ ná wɩpomɩ́ rɩ́ cɔ́ɔ́ a kaa mʋ́ lɛ wɩzʋʋlɩ́ rɩ́ cɔ́ɔ́: Asɛrɛ jɩmʋ́l má tié nʋɔ nɛ́ ɛ́. 3 A pɔ́ Asɛrɛ tié súsúbʋɔ ná wɩpomɩ́, a kaa mʋ́ lɛ wɩ́zʋʋlɩ rɩ́ cɔ́ɔ́ ná wuu: Nɛfɩtalɩ́ jɩmʋ́l má tié nʋɔ nɛ́ ɛ́. 4 A pɔ́ Nɛfɩtalɩ tié susúbʋɔ wɩ́pomɩ́, ka kaa mʋ́ lɛ wɩ́zʋʋlɩ́ rɩ́ cɔ́ɔ́ ná wuu: Manase jɩmʋ́l tié nʋɔ nɛ́ ɛ́. 5 A pɔ́ Manase tié susúbʋɔ wɩ́pomɩ, a kaa mʋ́ lɛ́ wɩ́zʋʋlɩ rɩ́ cɔ́ɔ́ ná wuu: Ɩfɩrayɩm tié nʋɔ nɛ́ ɛ́. 6 A pɔ́ Ɩfɩrayɩm tié susúbʋɔ wɩ́pomɩ, a kaa mʋ́ lɛ́ wɩ́zʋʋlɩ rɩ́ cɔ́ɔ́: Rubɛŋ jɩmʋ́l tié nʋɔ nɛ́ ɛ́. 7 A pɔ́ Rubɛŋ tié susúbʋɔ wɩ́pomɩ́, a kaa mʋ́ lɛ́ wɩ́zʋʋlɩ rɩ́ cɔ́ɔ́: Ziida jɩmʋ́l tié nʋɔ nɛ́ ɛ́.Nyuutɩna Wɩɩsɛ tié ɓaalɛ wɩ́ɛ́
8 A pɔ́ Ziida tié susúbʋɔ wɩ́pomɩ, a kaa mʋ́ lɛ́ wɩ́zʋʋlɩ rɩ́ cɔ́ɔ́, ɩ́ sɩ́ coki ɛ dɩhɩ̃ rʋ́ a Wɩɩsɛ dɩmɩnɩ́. Ʋ jɛ́l sɩ́ a mɛɛtɩr bʋɩ́ mɛɛrɛ rɩ́ bɔmmʋɔ, ka rʋ́ gbesi rɩ́ jɩmʋ́l wuu tié ɓaalɛ gbesi mɔ́ naŋá. 9 Dɩhɩ̃ ná ɩ́ há sɩ́ coki rʋ́ a Nyuutɩna Wɩɩsɛ tɩllɛ, gbesi sɩ́ a mɛɛtɩr bʋɩ́ mɛɛrɛ rɩ́ bɔmmʋɔ, ká jɛ́l a mɛɛtɩr bʋɩ́ fí. 10 Vʋ́k'ɔɔsa nɛ́ sɩ́ tɩllɛ ɛ tié: Ʋ gbesi sɩ́ a mɛɛtɩr bʋɩ́ mɛɛrɛ rɩ́ bɔmmʋɔ wɩpomɩ́ nágʋɔ rɩ́, ká rʋ́ wɩ́zʋʋlɩ rɩ́ cɔ́ɔ́ jɛ́l a mɛɛtɩr bʋɩ́ fí, wɩpomɩ́ rɩ́ cɔ́ɔ́ mɛɛtɩr bʋɩ́ fí, ká rɩ́ wɩpomɩ́ neduu rɩ́ má a mɛɛtɩr bʋɩ́ mɛɛrɛ rɩ́ bɔmmʋɔ. Wɩɩsɛ dɩmɩnɩ́ ná mɔhɔ̃ rʋ́ mɩŋwɔ́ sɩ́sɩɛ́nnʋwa nɛ́. 11 Sadɔkɛ bɛlɛ ná há vʋ́k'ɔɔsa, aá tʋmɩ́ŋ jaa tʋtʋmɛ́ nɛ́ sɩ́ tɩllɛ ɛ dɩhɩ̃. Beé wɩ́ɛ́, tɛ́ŋ ná mɛ́ Ɩzɩrayɛl nɩɛ há vɛ Wɩɩsɛ mɛ́ tɩŋɛ́, a nɛ́ Levitiwa má fa há tʋ́ŋ ɛ; ɓa é bɛllɛ lɩsɩ́wɔ́ tɩɩ a wɩ ɛ tʋmɛ́. 12 Ɛ nɛ́ tɛ́, Nyuutɩna Wɩɩsɛ tié ɓaalɛ ná sɩɛrʋ, ɓa keŋ ker róŋ. Ɛ dɩhɩ̃ mɩŋ Levitiwa tié susúbʋɔ laká nɛ́. 13 Levitiwa má tié ker mɩŋ vʋ́k'ɔɔsa tié ɓaalɛ laká nɛ́. Ʋ gbesi ká mɛɛtɩr bʋɩ́ mɛɛrɛ rɩ́ bɔmmʋɔ, kɔʋ́ jɛ́l má a mɛɛtɩr bʋɩ́ fí. 14 Ɛ wɩ́ɛ́, ɛ dɩhɛ̃, nɛ́ŋ wɩ mɔhɛ̃ rʋ́ puú yɛ́llɛ, ɛrá má a puú leŋní dɩhɩ̃ nɔ́ŋɔ, ɛrá má a vɔʋ́ tá. Beé wɩ́ɛ́, ɓa ká Nyuutɩna Wɩɩsɛ tɩllɛ nɛ́. 15 Dɩhɩ̃ ná jɛ́l a ká mɛɛtɩr bʋɩwɔmmʋɔ, kɔʋ́ gbesi má a mɛɛtɩr bʋɩ́ mɛɛrɛ rɩ́ bɔmmʋɔ sɩ́ a tɔ́ɔ́ ná tɩllɛ; ʋ toó Wɩɩsɛ tɩllɛ sɩɛrʋ. Ʋ kile ná wuu sɩ́ a tɔ́ɔ́ ná tɩllɛ, ká rɩ́ tɔ́ɔ́ tɩɩ mɩŋ sɩsɩɛ́nnʋ́wa. 16 Ná, ɛ dɩhɩ̃ há sɩ́ mɔ́ ɛ́: Wɩpomɩ nágʋɔ rɩ́ sɩ́ a mɛɛtɩr bʋɩ́wʋná zɔmmʋɔ, wɩpomɩ́ neduu rɩ́ a mɛɛtɩr bʋɩ́wʋná zɔmmʋɔ, wɩpomɩ́ rɩ́ mɛɛtɩr bʋɩ́wʋná zɔmmʋɔ, ká rɩ́ wɩ́zʋʋlɩ́ rɩ́ má a mɛɛtɩr bʋɩ́wʋná zɔmmʋɔ. 17 Tɔ́ɔ́ kile sɩ́ a mɛɛtɩr mɛɛsɛllɛ rɩ́ fi wɩpomɩ nágʋɔ rɩ́ cɔ́ɔ́, wɩ́pomɩ neduu rɩ́ mɛɛtɩr mɛɛsɛllɛ rɩ́ fí, wɩpomɩ mɛɛtɩr mɛɛsɛllɛ rɩ́ fí, ká rʋ́ wɩzʋʋlɩ́ rɩ́ cɔ́ɔ́ má mɛɛtɩr mɛɛsɛllɛ rɩ́ fí. 18 Nyuutɩna Wɩɩsɛ tié ker ná sɩɛrʋ, dɩhɩ̃ sɩ́ kaanɛ ʋ gbesi a mɛɛtɩr bʋɩ́wʋllɛ wɩpomɩ rɩ́ cɔ́ɔ́, ká wɩ́zʋʋlɩ rɩ́ má mɛɛtɩr bʋɩ́wʋllɛ. Ɛ dɩhɩ̃ rɩ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ dɩhɩ̃ ná wuu mɔ́ naŋá. Ʋ sɩɛrʋ óŋparɛ ká nɩɛ ná há tʋ́ŋ tɔ́ɔ́ ná sɩɛrʋ ɓɩdiile nɩ́. 19 Ɩzɩrayɛl jɩmʋ́ʋ́la ná wuu nɛ́ mɔhɛ̃ rɩ́wɔ́ já túŋ nɩɛ ná há tʋ́ŋ tɔ́ɔ́ ná yɩr mɛ́. 20 Tié ná wuu ɩ́ há lɩsɛ ká mɛɛtɩr bʋɩ́ mɛɛrɛ rɩ́ bɔmmʋɔ cɔ́r ná wuu baná. Ɩ́ sɩ́ ka ɓá dɩhɛ̃ baná, a pi dɩhɩ̃ balá ná rʋ́ a tɔ́ɔ́ ker. 21 Ʋ kaanɛ ná nɛ́ sɩ́ a kuóro ker. Ʋ sɩ́ a Wɩɩsɛ tié ker, rɩ́ tɔ́ɔ́ tié ker pɛkɛ ná. A pɔ́ dɩhɩ̃ ná ɓa há lɩsɛ ʋ gbesi a mɛɛtɩr bʋɩ́ mɛɛrɛ a kaa mʋ́ lɛ́ wɩpomɩ́ rɩ́ susúbʋɔ ná mɛ́, rɩ́ wɩzʋʋlɩ́ rɩ́ a kaa mʋ́ peri mʋzeno. Ɛ wɩ́ɛ́, Wɩɩsɛ tié ker ná, rɩ́ Wɩɩsɛ dɩmɩnɩ́ ná sɩ́ mɩŋ sɩ́sɩɛ́nnʋwa. Compréhention difficile pr moi>> 22 Levitiwa tié ker, rɩ́ tɔ́ɔ́ tié ker ná sɩ́ mɩ́ŋ kuóro tié ker ná sɩ́sɩɛnnʋwa. Kuóro tié ker sɩ́ mɩŋ Ziida tié ker ná há mɩŋ wɩpomɩ́ nágʋɔ, arɩ́ Bɛŋzamɛ tié ker há mɩŋ wɩpomɩ neduu rɩ́ pɛkɛ. Kuóro tié ker nɛ́ ɛ́. > >>>>
Jɩmʋ́ʋ́la ná há mɩŋ wɩpomɩ neduu tié ɓaalɛwa wɩ́ɛ́
23 Ná, jɩ́mʋ́ʋ́la ná naŋá tié ɓaalɛwa: A pɔ́ wɩpomɩ susúbʋɔ mɛ́, a kaa mʋ́ yakɛ wɩ́zʋʋlɩ susúbʋɔ ná mɛ́; Bɛŋzamɛ jɩmʋ́l tié ker nʋɔ nɛ́ ɛ́. 24 A pɔ́ Bɛŋzamɛ susúbʋɔ wɩpomɩ mɩ́, a kaa mʋ́ yakɛ wɩ́zʋʋlɩ rɩ́ cɔ́ɔ́; Sɩmɩyɔŋ jɩmʋ́l tié nʋɔ nɛ́ ɛ́. 25 A pɔ́ Sɩmɩyɔŋ susúbʋɔ wɩ́pomɩ rɩ́ cɔ́ɔ́, a kaá mʋ́ yakɛ wɩ́zʋʋlɩ rɩ́ cɔ́ɔ́, Ɩsakaarɛ jɩmʋ́l tié nʋɔ nɛ́ ɛ́. 26 A pɔ́ Ɩsakaarɛ susúbʋɔ wɩ́pomɩ́ rɩ́, a kaa mʋ́ yakɛ wɩ́zʋʋlɩ mɛ́; Zabɩlɔŋ jɩmʋ́l tié nʋɔ nɛ́ ɛ́. 27 A pɔ́ Zabɩlɔŋ susúbʋɔ wɩpomɩ́, a kaa mʋ́ yakɛ wɩ́zʋʋlɩ mɛ́; Gaadɛ jɩmʋ́l tié nʋɔ nɛ́ ɛ́. 28 A pɔ́ Gaadɛ tié susúbʋɔ, wɩ́pomɩ neduu rɩ́ cɔ́ɔ́, susúbʋɔ ná sɩ́ pɔ́ Tamarɛ mɩ́ a kaa mʋ́ perí Meriba nyii Kadɛsɛ mɩ́, a mʋ́ peri Ezipiti fuo mɩ́ a daarɛ yakɛ mʋzeno mɩ́. 29 Nyɛ́ nɛ́ ɩ́ sɩ́ yó bie a ká tɔ́ɔ́ ná ɓá pá Ɩzɩrayɛl nɩɛ, a tɩ́ŋ jɩmʋ́ʋ́la mɛ́. Ɩ́ sɩ́ tʋ́ŋ ɛ rɩ́ nɛrɔ wuu kanʋ́ tié ker. Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɛ́ bʋlɛ́.
Tɔ́ɔ́ dánnʋʋsɛ wɩ́ɛ́
30 Ná, tɔ́ɔ́ ná dánnʋʋsɛ: Zenaa ná há mɩŋ wɩzʋʋlɩ́ rɩ́ cɔ́ɔ́ gbesi ká mɛɛtɩr bʋɩ́wʋná zɔmmʋɔ. 31 Ɓa sɩ́ pʋ́ŋsɛ Ɩzɩrayɛl duo jɩmʋ́ʋ́la ná yɩra a hé tɔ́ɔ́ ná dánnʋʋsɛ mɛ́. Dánnʋʋsɛ botoro sɩ́ mɩŋ wɩzʋʋlɩ́ rɩ́ cɔ́ɔ́: Nɔŋɔ́ ká Rubɛŋ yɩr nɛ́ ɓa pʋ́ŋsɛ hé, nɔ́ŋɔ má Ziida yɩr nɛ́ ɓa pʋ́ŋsɛ hé, ká nɔ́ŋɔ mɛ́ ɓa pʋ́ŋsɛ Levi yɩr hé; 32 Wɩpomɩ́ rɩ́ cɔ́ɔ́, zeŋ ná gbesi ká mɛɛtɩr bʋɩ́wʋná zɔmmʋɔ. Dánnʋʋsɛ botoro nɛ́ róŋ: Nɔŋɔ́ ɓa pʋ́ŋsɛ Zozɛfɛ yɩr nɛ́, nɔ́ŋɔ má Bɛŋzamɛ yɩr, ká nɔ́ŋɔ ná má Daŋ yɩr. 33 Wɩpomɩ́ neduu rɩ́ cɔ́ɔ́, zeŋ ná gbesi ká mɛɛtɩr bʋɩ́wʋná zɔmmʋɔ. Dánnʋʋsɛ botoro nɛ́ róŋ má: Nɔŋɔ́ Sɩmɩɔŋ yɩr nɛ́ ɓa pʋ́ŋsɛ hé, nɔ́ŋɔ má Ɩsakaarɛ yɩr nɛ́ ɓa pʋ́ŋsɛ hé róŋ; ká nɔ́ŋɔ má mɛ́ Zabɩlɔŋ yɩr nɛ́ ɓa pʋ́ŋsɛ hé róŋ. 34 Wɩzʋʋlɩ rɩ́ cɔ́ɔ́, zeŋ ná gbesi ka mɛɛtɩr bʋɩ́wʋná zɔmmʋɔ. Dánnʋʋsɛ botoro nɛ́ róŋ: Nɔŋɔ́ Gaadɛ yɩr nɛ́ ɓa pʋ́ŋsɛ hé róŋ, nɔ́ŋɔ má Asɛrɛ yɩr nɛ́ ɓa pʋ́ŋsɛ hé róŋ, ká nɔ́ŋɔ ná má mɛ́ Nɛfɩtalɩ yɩr nɛ́ ɓa pʋ́ŋsɛ hé róŋ. 35 Tɔ́ɔ́ ná gbesi sɩ́ a mɛɛtɩr bʋɩ́ fí rí cori. A pɔ́ ɛ tapʋ́l, tɔ́ɔ́ ná yɩr nɛ́ ká: Nyuutɩna Wɩɩsɛ mɩ́ŋ rɛɛ́. Fini le 06 \07 \ 2015 a 12h 56mn.