Nebikanezaare kéŋ Sedesiyasɛ
52
1 Sedesiyasɛ kúó aá dí kuorí, rʋʋ fa kéŋ bɩŋsɛ mɛrɛ́ arɩ́ oro ní. Ʋ ké Zerizalɛmɛ mɛ́ a dí kuorí bɩŋsɛ fí arɩ́ oro ní. Ʋ maá yɩr nɛ́ fa ká Hamutal, Zeremi há lɛ́ Libna tolo ní. 2 Ʋ ɔ́ɔ́ a zɔ́kɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ mɛ́ anɛ ɛ́ Zʋwakimi fa há ɛ́ɛ́ zɔ́kɛ. 3 Nyɛ́ ná há peri Zerizalɛmɛ arɩ́ Ziida lɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ cɔwɩɩlɔ́́ nɛ́, ʋ gúl ká yikú nɩɛ tá, ɓa kɛ́kʋ́ mɛ́, a mʋ́ dɩboli.Sedesiyasɛ isó cɛ́ Babɩlɔɔnɛ kuóro Nebikanezaare mɛ́. 4 Ʋ kuorí bɩŋsɛ nɛ́mɛ́ nyúú mí, caŋsɛ fí nyúú mí, tápʋ́lɛ fí kal, Babɩlɔɔnɛ kuóro Nebikanezaare rɩ́rʋ́ lalyoore wuu isi ko rɩ́wɔ́ yo Zerizalɛmɛ. Ɓa héwó púl Zerizalɛmɛ tɔ́ɔ́ sɩ́ɛ́, ká hé naŋcolsɩ́ɛ́ kílú wuu. 5 Ɓa tɔ́wɔ́ a hé ɛ́, a mʋ́ peri Sedesiyasɛ kuorí bɩŋsɛ fí arɩ́ oro nyúú mí.
6 Caŋsɛ baná nyúú mí, tápʋ́lɛ́ nɛ́mɛ́ kal, tɛ́ŋ ná mɛ́ losú há cáásɛ bɛ́sɛ tɔ́ɔ́ ná sɩɛrʋ; ʋ nɩɛ baa wɩ óŋ wuu kéné aá dí, 7 ɓa vúrki tɔ́ɔ́ ná zekɛ́rɛ. Lalyóóre wuu fa a lɛ́ tɔ́ɔ́ ná mɛ́ tɩtáŋ, a tɩ́ŋ dánnʋ́ɔ́ ná há mɩ́ŋ zeŋe ná bɛllɛ pɛ́kɛ ŋmɛ́nɔ, kuóro záádɛ laka ká Kalde nɩɛ kíl tɔ́ɔ́ ná. Ɓa pi típáŋtaŋŋɩ́ ná há hɩlɛ́ (Zʋrdɛŋ polo) ŋmɛ́nɔ. 8 Amá Babɩlɔɔnɛ sóójiwa kiró ka kuóro Sedesiyasɛ Zeriko típaŋtaŋŋɩ́ mɛ́, kɔ́ʋ́ sóójíwa wuu pɩsɛ. 9 Ɓa kéŋ kuóro mʋ́ Ribla, Hamatɛ tɔ́ɔ́ kuóro Nebikanezaare sɩ́ɛ́, ʋ dúú sarɩ́ya. 10 Babɩlɔɔnɛ kuóro ɔ́ɔ́ ɓa ɓʋ́ʋ́sɛ Sedesiyasɛ bɛlɛ ʋ tɩɩ sɩ́ɩ́ mɛ́; ʋ ɔ́ɔ́ ɓa ɓʋ́ʋ́sɛ Ziida tʋtʋnnɩhɩ́ɛ̃́sɛ má wuu Ribla mɛ́. 11 Ká a ɓa tóksí Sedesiyasɛ sɩ́ɛ́, a vɔ́wʋ́ rɩ́ kɔmɔ́ bɛ́ŋzɛllɛ. Babɩlɔɔnɛ kuóro kánʋ́ mʋ́ Babɩlɔɔnɛ, a tɔ́ʋ́ bɩnajaa mɛ́, a kaá jɔ́ʋ́ kal sʋ́wɩ́.
Nebuzaradaŋ zɔkɛ Zerizalɛmɛ
12 Nebikanezaare kuorí bɩŋsɛ fí rɩ́ nɛ́mɛ́ nyúú mí, ʋ caŋsɛ bɔ́mmʋ́ɔ́, tápʋ́lɛ́ fí kal nɛ́, nɩpɔɔra nɔhɔ̃́ Nebuzaradaŋ ná há tʋ́mɛ́ aá pá kuóro ko Zerizalɛmɛ. 13 Ʋ nyɩkɛ Nyuutɩna Wɩcʋɔlɩjɩzeno, kuóro zʋɔ arɩ́ Zerizalɛmɛ jɩɩsɛ wuu; a nyɩkɛ jɩzeŋse wuu. 14 Kalde sóójiwa ná wuu fa há kéŋ kuóro nɩpɔɔra nɔhɔ̃́ ná aá va, zɔkɛ zeŋe ná fa há kíl Zerizalɛmɛ.
15 Nɩpɔɔra nɔhɔ̃́ Nebuzaradaŋ kɛ́sɛ tɔ́ɔ́ ná nɩyáára náŋá rɩ́ tɔ́ɔ́ ná nɩkáánɛ, ɓa ná fa há kéŋwó tɩɩ mʋ́ pá Babɩlɔɔnɛ kuóro arɩ́ nɛ́sɛ tʋtʋnna nɩkáánɛ ná. 16 Amá nɩpɔɔra nɔhɔ̃́ Nebuzaradaŋ fa tá nɩyaara ná sɩɛrʋ nɩɛ náŋá, rɩ́wɔ́ a tuuni bíbelle ká a páára má.
17 Kalde nɩɛ zɔ́kɛ kɔmɔ́ nafarsɛ ná fa há mɩ́ŋ Nyuutɩna Wɩcʋɔlɩjɩzeno dánnʋ́ɔ́ mɛ́, tórkówa arɩ́ kɔmɔ́ naŋtaŋzeno ná fa há mɩŋ Nyuutɩna Wɩcʋɔlɩjɩzeno ná sɩɛrʋ ká pá kɔmɔ́wa ná wuu kaa col Babɩlɔɔnɛ. 18 Ɓa pa tápʋmmɔ gbaŋsɛ, pɛ́lwa, síísi, cɛ́l gbaŋsɛ, nyiŋgbaŋsɛ arɩ́ kɔmɔ́ cɩksɛ ná má wuu ɓa fá kéné aá tʋ́ŋ Wɩcʋɔlɩjɩzeno sɩɛrʋ. 19 Nɩpɔɔra nɔhɔ̃́ ná báá pá naŋtaŋzeŋse, níŋtɔ́kɩ́rɛ́ɓɩɛ, cɛ́l gbaŋsɛ, tapʋmmɔ gbaŋsɛ, caŋdaasɛ, nyiŋgbaŋsɛ rɩ́ sɩ́gbaŋsɛ rɩ́ salmɛ onni wuu arɩ́ warɛ onni wuu.
20 Nafarsɛ ná bɛllɛ rɩ́ naŋtaŋzeno ná rɩ́ nɛsɛ ná fí rɩ́ bɛllɛ, arɩ́ tórkówa ná Salomoŋ fa há ɛ́ɛ́ Nyuutɩna Wɩcʋɔlɩjɩzeno tʋtʋ́mɛ́ ná yɩr mɛ́, kɔmɔ́ cɩksɛ nyáŋ wuu zíŋ fa wɩ wúó máŋsɛ. 21 A mʋ́ tɩ́ɩ́nɛ nafarsɛ ná mɛ́, dʋŋdʋ́ʋ̃́ nafara ná isé ka mɛɛ́tɩr nɛ́mɛ́ nɛ́, ká ŋmɛ́ŋ ná há kílú (gilegile) a mɛɛ́tɩr balgo. Ʋ sɩɛrʋ fa kéŋ bʋɔ, kɔ́ʋ́ píŋ a nɛ́cíkó baná. 22 Kɔmɔ́ nyútɔ́lɔ́ fa mɩ́nʋ́ nyúú, ʋ isé a mɛɛ́tɩr bɛllɛ arɩ́ fá. Cesé arɩ́ giranadie nɔnɔ nɛ́ kíl nyútɔ́lɔ́ ná, kɔmɔ́ nɛ́ ɔ́wɔ́ wuu. Bʋllɛ nafara ná má rɩ́rʋ́ girenadiewa sɩɛ́ fa ká ɛ́ nɛ́. 23 Girenadie nɔnɔ mɛ́sɩ́baná rɩ́ fí arɩ́ balgo nɛ́ fa mɩ́ŋwɔ́ cɔ́rɛ ná (há caasɛ nɩɛ) mɛ́, ɓa wuu a nɔnɔ zɔlɔ a cɔ́ kɔmɔ́ cesé ná mɛ́, a kílú.
24 Nɩpɔɔra nɔhɔ̃́ a ɓa ka vʋk'ɔɔsɔ nɔhɔ̃́ Seraya, Sefaniya há tʋkʋ́ mɛ́ arɩ́ vʋk'ɔɔsa ná botoro háá pɔ́ Wɩcʋɔlɩjɩzeno dánnʋɔ ná mɛ́. 25 Tɔ́ɔ́ ná sɩɛrʋ, ʋ kéŋ tʋtʋnnɩhɔ̃́ nɔ́ŋɔ há ká sóójiwa sɩ́dííro, nɩɛ balpɛ, kuóro laka nɩɛ sɩɛrʋ há káánɛ tɔ́ɔ́ ná sɩɛrʋ, sóójiwa nɔhɔ̃́ kɛŋpʋ́ŋsɔ́ ná háá tʋ́ɔ́sɛ sóójiwa, arɩ́ tɔ́ɔ́ sɩɛrʋ nɩɛ mɛɛ́sɩ́botoro fa há mɩ́ŋ tɔ́ɔ́ sɩɛrʋ. 26 Nɩpɔɔra nɔhɔ̃́ Nebuzaradaŋ kéŋ ɛ́ nɩɛ mʋ́ Ribla, a pá Babɩlɔɔnɛ kuóro. 27 Babɩlɔɔnɛ kuóro ɓʋ́ʋ́sɩ́wɔ́ Ribla mɛ́, Hamatɛ tɔ́ɔ́ mɛ́.
Ɛ́ mɛ́ nɛ́ sɩɛ́, ɓa kɛ́sɛ Ziida nɩɛ a kaa kɛ́kwɔ́ tíé mí.
28 Ná nɩɛ Nebikanezaare há ɛ́ɛ́ ɓa kɛ́sɛ́ nʋɔ:
ʋ kuorí bɩŋsɛ balpɛ nyúú mí: Ziide nɩɛ bʋ́ɩ́toro rɩ́ mɛrɛ́ arɩ́ botoro (3 023);
29 ʋ kuóri díí bɩŋsɛ fí arɩ́ córi nyúú mí: Zerizalɛmɛ nɩɛ zɔlɔ córí rɩ́ mɛrɛ́ rɩ́ fí arɩ́ bɛllɛ (832);
30 Nebikanezaare kuorí díí bɩŋsɛ mɛrɛ́ arɩ́ botoro nyúú mí, nɩpɔɔra nɔhɔ̃́ Nebuzaradaŋ kɛ́sɛ Ziide nɩɛ zɔ́ɔ́wálpɛ rɩ́ mɛɛ́sɛllɛ arɩ́ bɔmmʋ́ɔ́ (745) nɛ́. Ɓa wuu nʋɔ a: Nɩɛ bʋ́ɩ́wʋna arɩ́ zɔ́ɔ́walgo (4 600).
Zʋwakɩŋ zʋ Babɩlɔɔnɛ kuóro dányʋ́ɔ́sɛ
31 Ziida kuóro Zʋwakɩŋ yomí bɩŋsɛ mɛrɛ́ rɩ́ fí arɩ́ balpɛ nyúú mí, caŋsɛ fí rɩ́ bɛllɛ nyúú mí, ʋ tápʋlɛ́ mɛrɛ́ arɩ́ balpɛ kal, Babɩlɔɔnɛ kuóro Evilmerodakɛ kuorí dʋŋdʋʋ̃́ bɩna, ʋ tʋŋ weri pá Zʋwakɩŋ, a a ʋ lɛ́ bɩnajaa mɛ́. 32 Ʋ bʋl weri a pɔ́ʋ́, ká a ʋ dí hɩ́ɛ̃́sɩ́, a kɩ́llɛ kuóre ná náŋa (há ká yosi) fa há mɩ́nʋ́ laka Babɩlɔɔnɛ mɛ́. 33 Ʋ ɔ́ʋ́ ɓa lɩ́sʋ́ bɩnajaa gɛnnɛ, kɔ́ʋ́ rɩ́ Zʋwakɩŋ hé náŋá mɛ́ aá dí ɓɩɛ ʋ taábíl mɛ́ tápʋ́l wuu, ʋ mɩ́nɛ́ wuu mí. 34 Ʋ tɛ́ŋ wuu mí bélé, Babɩlɔɔnɛ kuóro nɛ́ tʋ́ʋ̃́, ʋ tápʋ́l wuu hiẽso a kaá jɔ́ʋ́ sʋʋ tápʋ́l.