Nyuutɩna sɩ́ fa Zakɔbɛ dunɩɛ susu
14
1 Ʋ ká ɛ́ nɛ́, Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩ́ fá Zakɔbɛ dunɩɛ susu, ʋ baá sɩ́ bɛ́llɛ lɩ́sɛ Ɩzɩrayɛl. Ʋ sɩ́ pɔ́wɔ́ fɩ́ɛ́la ɓa tíé mí; nɩhʋɔra sɩ́ ko súúríwó mí, rɩ́wɔ́ rɩ́ Zakɔbɛ dunɩɛ a balá.2 Nɩhʋɔra nɛ́ sɩ́ bɩrka Ɩzɩrayɛl nɩɛ kówó tɔ́ɔ́. Ɛ́ tɔ́ɔ́ há ká Nyuutɩna Wɩɩsɛ tɩ́llɛ sɩɛrʋ, ɓa báála arɩ́ háála sɩ́ a Ɩzɩrayɛl yósi. Ɓa nɩɛ ná fá há kɛ́sɛ Ɩzɩrayɛl nɩɛ ɓa a bɩnajaa nɩɛ, tɩɩ nɛ́ sɩ́ bɩ́r bɩ́rmɛ bɩna jaa nɩɛ. Ɩzɩrayɛl nɩɛ sɩ́ dí dóé, nɩɛ ná fa háá bɛ́ŋsɩ́wɔ́ nyúú.
Babɩlɔɔnɛ kuóro dɩgírsi (dɩtenní)
3 Ɛ́ wɩ́ɛ́, Ɩzɩrayɛl, rɩ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɛ́ pɛ́ɩ́ fɩ́ɛ́la ɩ wɩhálawa ná rɩ́rɩ́ɩ́ vúkmewa ná arɩ́ yomí ná há dúóko ɩ há díé har mɛ́, 4 ɩ yɩ ɓágɛ yɩl né
a pá Babɩlɔɔnɛ kuóro, a bʋlɛ́:
Beé rí>> Nɛrɔ ná haá fɩkɛ nɩɛ mɛ́ báá too,
nɩháárɔ tenno.
5 Nyuutɩna Wɩɩsɛ zɔkɛ nɩbɔma daa,
ʋ bóri bɩbára naɓókó.
6 Nɛ́ŋ ná fa ŋmɔ́wɛ nɩɛ rɩ́ cɔ́ɛ́,
a wɩ ŋmɔ́wɛ kaá cɛ́,
nɛ́ŋ ná fa háá dí dóé duówa nyúú cɔwɩɩlɔ́ sɩɛrʋ,
ʋ nɛ́ ɓaá kiri a waá cɛ́ (fɩ́ɛ́lɛ).
7 Tɔ́ɔ́ ná wuu kéŋ tɛŋfɩ́ɛ́l, wálmɛ too;
nɩɛ cícáási satɔrɔ́.
8 Sɩɩpɩrɛ tuuni má tɩɩ,
rɩ́ Libaŋ sɛɛdɩrɛ tuuni jɩ́jʋ́ɔ́sɩ́ wɩ́ɛ́, a bʋlɛ́:
A pɔ́ tɛ́ŋ ná mɛ́ ɩ há ɓálɛ́,
daɓáárɔ báá wɩ kóé ɓárá.
9 Tíé mʋ́l, lɛ́lɛ́tɔ́ɔ́
jʋ́ɔ́sɛ́ nɛ́, rʋ́ʋ́ cákɛ lɛ́ɩ́, ɩ péré mí.
Ɩ wɩ́ɛ́ nɛ́ ʋ ílli sʋsɛ́,
rɩ́ tíé nɩpiŋe (sɩ́dííre) wuu,
ʋ ílli duówa kuóre wuu
ɓa kuóɓaŋsa daha.
10 Ɓa wuu bʋlɩ́ rɩ́ a bʋlɛ́:
«Ɩ má wɩ dóé kené anɩ́rá,
á rɩ́rɩ́ɩ́ wuu ká balá!»
11 Ɓa ɔ́ɔ́ ɩ nyʋ́kɔ tuwi lɛ́lɛ́tɔ́ɔ́,
arɩ́rɩ́ɩ́ céŋsi dɔúí.
Déŋduwɩ́ɛ́la nɛ́ kɛ́ɩ́ basa,
ká deŋdule ɛ́ɛ́ gɛbasa.
12 Beéwa!
Caŋwʋl tʋlɩ́, cɩcʋɔ nyɩnyaŋwʋl, ɩ nɛ́ lɛ́ bána nyúú ɓal!
Ɩ nɛ́ ɓa yíkí yo tíé nyúú,
ɩ nɛ́ŋ ná fa haá dí dóé duówa nyúú!
13 Ɩ fa nyʋkɩ́ tɩɩ bʋlɛ́:
«Ŋ sɩ́ zɩ bána,
ŋ sɩ́ cíksíŋ kuóɓasa ráŋ
rʋ́ʋ́ isi kɩ́llɛ Wɩɩsɛ caŋwʋllɛ,
ŋ sɩ́ ké paalɔ ná daha
wɩŋsa (venni) háá céŋ náŋá,
wɩɩsɛ dɩpomí nɛ́gʋɔ rɩ́ dɩluŋó.
14 Ŋ sɩ́ zɩ dobasɛ nyúú rí ɓóŋɓóŋ,
ŋ rɩ́ Wɩɩsɛ ná há kɛ́ onni wuu sɩ́ mɔ́ náŋá.
15 Amá ɓa ɔ́ɔ́ ɩ tuwi lɛ́lɛ́tɔ́ɔ́,
tíé mʋ́l (cúŋcúŋbʋɔ) dɩluŋó sɩɛrʋ.
16 Nɩɛ ná há néí ráŋ,
ɓa sɩ́ɛ́ wuu cɔ́ɩ́ mɛ́,
aá bélí kaá bɔ́sɩ́wɔ́ tɩɩ:
«Ʋ nɛ́ nyɛ́,
báálɔ ná fa há kéŋ tíé aá zíksi,
fa ɛ́ɛ́ dɩtɩ́llɛ vɩ́váklɛ,
17 fa ɛ́ɛ́ dúníé bɩ́rmɛ gɩrbétéke,
fa háá zɔ́kɛ tɔ́nɛ
ká wʋ́ʋ́ bɩnajaa nɩɛ má tá>>»
18 Ʋ ká ɛ́ nɛ́, duó duówa kuóre wuu, cók tá too,
zʋ́wɔ́ bɔnnɛ arɩ́ yɩr nɛ́,
oro wuu mɩ́nʋ́ jaa (lɛlbule) sɩɛrʋ.
19 Amá ɩ é, ɓa yóí tá pʋmmɔ, a kɛ́kɩ́ bʋɔ mɛ́,
anɛ tuhíle ná ɓa há yóé tá (bio ná há kúó aá lɛ́ pʋmmɔ rʋ́ʋ́ sʋ́wɔ́),
anɛ nɩɛ ná ɓa há ɓíése ɓʋ́ʋ́sɛ rɩ́ tokówí lɛ́lɛ́,
a yoo sakɛ dɩluŋó (cúŋcúŋbʋɔ) dɔ́wʋ́ɔ́ daha,
anɛ lɛ́l ná ɓa há nʋɔsɛ́.
20 Ɩ rɩ́wɔ́ wɩ náŋá héé zʋ lɛ́lbule sɩɛrʋ,
beé wɩ́ɛ́, ɩ zɔ́kɩ́ tɔ́ɔ́,
ɩ ɓʋ́ɩ́ dunɩɛ:
Ɓa báá waá a rɩ́wɔ́ ɓá nɩbɔma (yɩr) yɩr ná.
21 Ɩ́ vʋʋrɛ bɛlɛ ɓʋ́ɩ́,
tɩ́ŋwɔ́ ánáwa wɩ́bɔma wɩ́ɛ́,
a makɛ rɩ́wɔ́ sɩ́ mɩ́nʋ́
rɩ́ɩ́ ísí lá tíé
rɩ́ɩ́ sɔ́ tɔ́nɛ rɩ́ɩ́ súú wuu.
22 Nyuutɩna Wɩɩsɛ, Doewuutɩna Wɩɩsɛ nɛ́ bʋl ɛ́: Ŋ sɩ́ ísí cɛ́ Babɩlɔɔnɛ nɩɛ mɛ́, ŋ sɩ́ a rɩ́ Babɩlɔɔnɛ yɩr rɩ́rʋ́ nɩkáánɛ nyɩ́ɩ́kɛ, ɓa dunɩɛ nɩɛ arɩ́wɔ́ hatɩ́ŋna, Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɛ́ bʋl ɛ́. 23 Ŋ sɩ́ a rʋ́ʋ́ a saalɩŋbasáwa dɩzʋ́ɩ́, a bɩ́rmɛ nyipalnaa. Ŋ sɩ́ píésú rɩ́ caa ná háá zɔ́kɛ́ tá. Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɛ́ bʋl ɛ́.
Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩ́ zɔ́kɛ Asiiri
24 Nyuutɩna Wɩɩsɛ, Doewuutɩna
nɛ́ bíl ŋmɔɔ né a bʋ́lɛ́:
«Ʋ ká pʋmmɩ́, ŋ há bɩ́ɩ́nʋ́ ná,
ʋ nɩ́ɩ́ cɩ́nɛ́;
ŋ háá jɔ́ʋ́ ná,
ʋ sɩ́ tʋŋ.
25 Ŋ sɩ́ zɔ́kɛ Asiiri nɩɛ dóé, ŋ tɔ́ɔ́ sɩɛrʋ;
ŋ sɩ́ nʋ́ɔ́sɩ́wɔ́ ŋ pallɛ daha.
Ŋ sɩ́ kórú baŋdabaasɩ́ ná baŋa mɛ́,
ʋ cɩ́kzimi ná há mɩ́ŋwɔ́ nyáŋá mɛ́ sɩ́ cɩ́kɛ́.
26 Ná sabɩɩna jáŋ ná
Nyuutɩna Wɩɩsɛ há kené cɛ́ tíé wuu mí,
ná nɛ́sɛ há tɩ́ɛ́nɛ a cɛ́ duówa wuu mí.
27 Nyuutɩna Wɩɩsɛ, Doewuutɩna
nɛ́ lɩ́sɛ sabɩɩna jáŋ né,
áŋ rɛ́ wóú aá gíri>>
Ʋ tɛ́rʋ́ nɛ́sɛ
áŋ rɛ́ wóú aá gʋrɛ>>
Nyuutɩna Wɩɩsɛ cɛ́ Fɩlɩsɩtɛŋwa mɛ́
28 Kuóro Ahaazɛ bɩŋsʋwɩ́ mɛ́ nɛ́ ɓa nɛ́ sarɩ́ya né wɩ́ɛ́:
29 Filisiti nɩɛ wuu, ɩ́ sɩ́ jʋ́ɔ́sʋ,
daa ná fá háá ŋmɔ́wɩ́wa há bóre wɩ́ɛ́.
Beé wɩ́ɛ́, bɔsɔ́ sɩ́ lɛ́ dʋŋ mʋ́kúr mí,
ká rʋ́ʋ́ bio bɩ́rmɛ dɩragɔŋ ná háá file.
30 Ɛ́ wɩ́ɛ́, nɩɛ ná háá ná wɩɩla kɩ́ŋkáŋ nɛ́múrtɩɩna sɩɛrʋ sɩ́ ná ɓɩdííle,
summe sɩ́ pɛ́ rɩ́ tɛŋfɩ́ɛ́l.
Amá, ŋ sɩ́ a rɩ́wa mʋ́kúr sʋwɛ losu,
ká rɩ́wɔ́ ɓʋ́ɩ́ nɩkáánɛ má.
31 Dánʋɔ, cáási!
Tɔ́ɔ́, ɩ má ŋmɔ́wɛ búŋse!
Filisiti wuu mʋ́ʋ́nɔ́:
bee wɩ́ɛ́, nyʋɔsʋ nɛ́ lɛ́ wɩɩsɛ dɩpomí nɛ́gʋ́ɔ́ rɩ́ aá ko,
amá nɛ́ŋ oro wuu wɩ fuóle kólli sɩɛnnɛ.
32 Nʋlɩ́sɛ orí rí mɔhɛ̃́
rɩ́wɔ́ pá duó né nɩtʋmɛ́>>
Rɩ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɛ́
bíl Sɩɔŋ mʋ́l,
ráŋ nɛ́ ʋ nɩɛ sɩɛrʋ nɩyáára
ká dɩyúóli.