Elihu máŋsɛ ɛ́ ná Wɩɩsɛ haá karmɛ nɩɛ
36
1 Elihu súúro a bʋ́lɛ́:2 Zɔɔbɛ, baá há pɔ́rɩ́ tɩɩ mɛ́, ká rɩ́ŋ karmɩ́:
ŋ có há bʋl wɩ́ɛ́ a zʋ́ Wɩɩsɛ har.
3 Ŋ có rɩ́ŋ píŋ há ʋ̃́ ná a pá dɩboli nɩɛ,
ŋ có rɩ́ŋ pi taŋá a páŋ mɩmáárʋ, Wɩɩsɛ nɛ́.
4 Ŋ́ haá ja rɩ́ŋ bʋ́lʋ́ ná ká taŋá múí ní;
nɛ́ŋ ná ɓɩɛ́na há kéŋ zɩmɛ́ nɛ́ mɩnɩ́ laka.
5 Oo, Wɩɩsɛ wómó kɩ́ŋkáŋ, rʋ́ʋ́ béló guóni nɛ́ŋ;
Ʋ duóko, ʋ sʋ́ʋ́ ná, ʋ cɩ́nʋ́ mɛ́ nɛ́.
6 Ʋ nɩ́ɩ́ lá nɩbɔma mɩɩsɛ
ká taŋá aá pá nɛ́múrtɩɩna.
7 Ʋ wɩ nɩɛ ná há cɩ́nɛ́ a tɩkʋ́ har bɩrɛ.
A sɩɛ́ bʋl kuóre ná má há ké kuóɓaŋsa daha aá dí kuorí.
Wɩɩsɛ nɛ́ bilwó ráŋ, rɩ́wɔ́ dí kuorí, a cɔ́ (daanɛ́).
Amá ɓaá nyʋkwɔ́ tɩɩ. (ʋ nɩ́ɩ́ bílwó ɓa ké aá kaá mʋ́ wuu)
8 Ɓa nɛ́ sɩɛ́ bɩrmɛ́ bɩnajaa nɩɛ nyɛ, bɛŋzɛllɛ vɔsɛ;
ɓa mɩŋ wɩɩla mɛ́ aá dí (bɩrmɛ wɩɩla yosi).
9 Nyɛ́ nɛ́ Wɩɩsɛ tɩŋ rʋ́ʋ́ makwɔ́ wɩ́'aalɩ́ a pɔ́wɔ́:
nyʋkɔ nɛ́ ɛ́ɛ́ ɓa isi a cɩ́nʋ́ mɛ́.
10 Ʋ ɔ́ɔ́ ɓa zɩŋwɔ́ tɩɩ kánɛ́,
ʋ sɩ́ rɩ́wɔ́ táwɔ́ wɩ́bɔma nɛ́.
11 Rɩ́ ɓa nɛ́ saŋɛ rɩ́wɔ́ zesi Wɩɩsɛ, a múúríwó tɩɩ aá pɔ́ʋ́,
ɓa sɩ́ dí wér ɓɩzeno, a mʋ́ sʋ́wʋ́ sɩɛrʋ.
12 Amá rɩ́ ɓa nɛ́ vɔ́ʋ́ zesé,
ɓa sɩ́ pi sʋʋ ŋmɛ́nɔ́,
wɩ ráŋ ɛ̃́ (zɩmɛ́ tó) nɛ́ sɩɛ́ sɩ́ ɓʋ́ʋ́sɩ́wɔ́.
13 Nɩbɔma é, ɓa cɛ́ Wɩɩsɛ mɛ́,
rʋ́ʋ́ nɩ́ɩ́ bɛ́ŋsɩ́wɔ́ má, ɓa wʋ́ʋ́ sʋ́lɛ́ ɛ̃́.
14 Sɩɛ́ nówó nɛ́ sʋ́sɛ́ arɩ́wɔ́ heŋbidóé nyɛ́,
hebicɔ́ma sʋʋ nɛ́ ɓa sʋsɛ.
15 Amá Wɩɩsɛ tɩ́ŋ nɛ́múrtɩɩna yaara mɛ́ nɛ́ a lɔ́ʋ́ aá tá,
ʋ wɩɩla ná mɛ́ nɛ́, ʋ tɩŋ a bʋl aá pɔ́ʋ́ rʋ́ʋ́ kánʋ́ tɩɩ.
16 Tesie mí, Wɩɩsɛ fa kɛ́rɩ́ mɛ́ rɩ́ wɩɩla sɩ́ɩ́ pú,
ká ló wér ní nɩ́ɩ́sɩ́.
Ɓɩdiwéré tɔ́ɩ́ taabɩl mɛ́.
17 Wɩɩla sɩɛ́ púú mʋ́l né mí,
sarɩya ná há kéní to ɓɩgiri.
18 Sɩ́ ló rɩ́ɩ́ cɔ́ɛ́ yikí rɩ́ɩ́ a bɔ́ŋbɔ́ŋ!
Ká sɩ́ lo rɩ́wɔ́ nyɩsɩ́ rɩ́ɩ́ bɩ́ɩ́nɛ
rɩ́ɩ́ wo Wɩɩsɛ aá yɔwɛ arɩ́ zilɓɩɛ.
19 Ɩ kuóɓɩɛ arɩ́rɩ́ŋ salmɛ wɩ ɛ́ wúó tʋŋ,
ɩ dóé má wɩ ɛ́ wo.
20 Sɩ́ tɩtáŋ má yɩɛla kánʋ́,
ʋ sɩɛrʋ nɛ́ ɓa sɩ́ kiri nɩɛ rɩ́wɔ́ nyɩ́ɩ́kɛ tɔ́nɛ.
21 Ɛ́ wɩ́ɛ́, pɔ́ rɩ́ɩ́ sɩ́ɛ́ píé hé bɔ́ŋbɔ́ŋ ɛ́ɛ́ mɛ́,
beé wɩ́ɛ́, ɛ́ nɛ́ tɛ́ ɩ mɩŋ wɩ́hala mɛ́.
Wɩɩsɛ hɩ́ɛ̃́sɩ́ wɩ́ɛ́
22 Taŋá nɛ́, Wɩɩsɛ nɛ́ ká nɔhɔ́, ʋ dóé nɔ́ŋɔ tó.
Aŋ rɛ́ wóú tɩɩ a kaá máŋsʋ́ karmɛ́ mʋ́l mɛ́>>
23 Áŋ rɛ́ há makɛ Wɩɩsɛ há mɔhɔ́ rʋ́ʋ́ ɔ́ʋ́ ná a pɔ́ʋ́>>
Áŋ rɛ́ rɩ́ há ŋmɔ́nɛ́ a bʋ́lʋ́ rɩ́ a bʋ́lɛ́: «Ɩ tʋ́ŋ bɔ́ŋbɔ́ŋ»>>
24 Ɛ́ wɩ́ɛ́, sɩ́ sʋ́llʋ́ rɩ́ɩ́ bʋ́ʋ́ wɩ́'állɛ mɛ́,
ɓa mɛ́ nɛ́, nɩɛ wuu yɩ yɩɩla aá bɛ́,
25 nɩɛ wuu sɩ́ɛ́ wówó aá ná, a cɛ́ dɩboli kaá bɛllɛ.
26 Wɩɩsɛ zeŋ mʋɔsɔ́, nɛ́ŋ wʋ́ʋ́ wúó máŋsɛ;
bɩŋsɛ ná ʋ há kéné, nɛ́ŋ wʋ́ɔ́ wo aá dɩɩsɛ.
27 Ʋ nɩ́ɩ́ yɩrɛ dówíé ɓa ko rɩ́,
ʋ a ɓa kʋ́ʋ́lɛ (duóbasɛ), a bɩrmɛ duonyii aá tuwi.
28 Duóbasɛ ná ká duóŋ
aá (+a bɩmɛ duówié>>) tuwi nɩkana nyúú.
29 Áŋ rɛ́ ɛ̃́ duóbasɛ tʋtʋmɛ́ naasɛ,
arɩ́ ɛ́ duóŋ haá tɩŋ kaá ɓɛ́ baná nyúú>>
30 Ɩ ɩ́ɔ̃́ weri rɩ Wɩɩsɛ nɛ́,
ʋ nɩ́ɩ́ a duóŋ fɩllɛ, pʋmmɔ cuoli bána nyúú rí
ká bino tɔ́ mʋʋ mɛ́, a tuwi yakʋ́ mʋ́l mɛ́.
31 Ʋ tɩŋ duóŋ ná ʋ há ɛ́ɛ́ ʋ kuko mí ní, a a nɩɛ ká mɩɩsɛ,
ká pɔ́wɔ́ ɓɩdííle ɓa bʋrsɩ́wɔ́.
32 Ʋ nɛ́ gummi duofɩllɛ ʋ nɛ́ŋsa bɛllɛ mɛ́,
ʋ nɛ́ sɩɛ́ makɛ dɩcaasɩ́ má aá pɔ́wɔ́.
33 Ʋ tɩŋ duóɓɛ́ɛ́lɔ́ mɛ́ nɛ́ aá nyɩ́ɩ́sʋ́ tɩɩ,
ká rʋ́ʋ́ nɩ́ɩ́ kúé, pʋsɛ má tɩɩ ɩ́ɔ̃́ rɛ́.