Aanɛ bárkɛ Wɩɩsɛ
2
1 Aanɛ cʋ́ɔ́lɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ a bʋlɛ́:>>Nyuutɩna wɩ́ɛ́ nɛ́, ŋ sɩɛrʋ wuu tɔrɛ,
Nyuutɩna wɩ́ɛ́ nɛ́, ŋ kánɩ́ŋ nyúú ɓɔ́,
a wúríŋ nʋɔ cáásɩ́ŋ dɩŋdɔmɔ.
Ŋŋ́ jʋ́ɔ́sʋ́ Nyuutɩna ballɩ́ wɩ́ɛ́.
2 Wɩɩsɛ nɔ́ŋ tóó.
Nɛ́ŋ tóó a mɔ Wɩɩsɛ;
Á Wɩɩsɛ dʋŋɔ nɛ́ duoké a nɛ Bʋ́tal.
3 Ɩ́ sɛ́ nyʋkwɩ́kana bʋ́lʋ́,
Ɩ́ sɩ́ ló rí wɩnɛ́ŋbú wɩ́ɛ́ lɩ́lɩ́ɩ́wa nʋɔ mɛ́.
Bee wɩ́ɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ ká Wɩɩsɛ ná há ɛ̃ wɩ́ɩ́ wuu ní
Ʋ nɩ́ɩ́ dí nibííno wuu wɩ́'állɛ sarɩ́ya.
4 Bɩbara tóni bónnó,
ká pʋɔlɛ dí dóé.
5 Nɩɛ ná fa há vɔ́ksɛ́ jɩ́ja tʋtʋŋdííli,
ká losu fa há kéŋ nɩɛ ná, ɓa fɩ́fɩɛlɛ.
Hápɩr lʋl peri naasɩ́ balpɛ,
ká bikana maá lʋla coki.
6 Wɩɩsɛ ɔ́ɔ́ nɩɛ sʋ́sʋsɛ, a a nɩɛ wʋ́wa;
A a nɩɛ tútuwi lɛlɛtɔ́ɔ́, ka a ɓa bɩrɛ aá lɛ.
7 Wɩɩsɛ nɩ́ɩ́ tɛ kuorí, ʋ nɩ́ɩ́ tɛ yaara,
ʋ nɩ́ɩ́ múúri nɩɛ, ʋ nɩ́ɩ́ píŋsi nɩɛ.
8 Ʋʋ́ ka nɩyaarɔ lɩ́sɛ kuŋkulo mí ní,
a ka summo cúóli pupuli daha,
a pɔ́wɔ́ nipiŋe dɩkéŋsi,
ɓa zʋʋ ké nɩtɩɩwa sɩɛrʋ.
Wɩɩsɛ nɛ́ tɛ tíé wuu,
a bil dúníé mʋ́l, a púú sakɛ ráŋ.
9 Nɩɛ ná háá zíl Wɩɩsɛ, ʋ nɩ́ɩ́ pɔ́wɔ́ mɛ́,
amá nɩɛ ná há vɔ́ʋ́ wɩ́ɛ́, ɓaá sʋsɛ bíno mí ní.
Bee wɩ́ɛ́, nibííno tɩɩ dóé mí rá ʋ yo aá la ballɩ́.
10 Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩ́ tɩ́ksʋ́ dɩŋdɔmɔ;
ʋ sɩ́ ké bána nyúú ká ɓɛ́wɔ́ mɛ́, anɛ duóŋ.
Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩ́ dí tíé nyúú nɩɛ wuu sarɩ́ya.
Ʋ sɩ́ pi dóé pá kuóro ná, ʋ há bílé,
ʋ sɩ́ kánʋ́ nɩlɩ́sɛ nyúú ɓɔ́.>>
11 Ɛ́ há dáárɛ́, Ɛlkana bɩ́rɔ́ mʋ́ʋ́ tɔ́ɔ́, Rama. Ká tɔ́ʋ́ biwie Samɩɛl ná, ʋ mɩŋ Nyuutɩna Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsɔ Eli laka, a tʋŋ aá pá Wɩɩsɛ.
Eli bɛlɛ wɩ́ɛ́
12 Eli bɛlɛ fa wɩ Wɩɩsɛ ɛ̃, ká de a heŋbiláámá. 13 Ɓa ká Nyuutɩna Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa má nɛ́, sɩɛ́ nówó wɩ́'állɛ há lɔ́rɛ́ ɛ́, nɩɛ rɩ́: Rɩ nɛrɔ nɛ́ kúé ɓʋ pʋna a ɔsɛ vʋk pá Wɩɩsɛ, Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsɔ ná tʋtʋnnɔ́ pi naŋlíírídaa, há kéŋ keŋe botoro ní, a tuuperi namɩɛ ná ɓa há cɔ́ dáwʋɔ daha. 14 Rɩ vie ní wɔ́ pii cɔ́, rɩ naŋtáŋŋa nɛ́, rɩ hɔɔvie ní>> Ʋʋ́ tɔwɛ ráŋ nɛ́, a cɔ́kɛ namɩɛ ná wuu ʋ há cɛ́rɛ́ a lɩ́sɛ kaa mʋ́ pá vʋʋk'ɔɔsɔ ná. Ɩzɩrayɛl nɩɛ ná wuu há kó Silo aá ɔsɛ vʋka, ɛ́ nɛ́ ɓa pi aá ɔ́wɔ́ mɛ́. 15 Rɩ ɓa nɛ́ ha wɩ nannʋʋ lɩ́sɛ́ wasɛ má, ʋ tʋtʋnnɔ ná ko bʋl vʋk tɩ́na rɩ́ bʋlɛ́: >>Coki namɩɛ tɛ rɩ́wɔ́ kaa zʋʋ pʋʋrɛ pá Wɩɩsɛ vuk'ɔɔsɔ. Rɩ naŋhuo raá ká rɩ́ pi naŋbɩlɛ pɔ́ʋ́, ʋ waá la.>> 16 Rɩ namɩɛ tɩ́na nɛ́ sɛ́: >>Lo rɩ́wɔ́ la sɩ́ɛ́ wasɛ naŋnʋʋ ná kɛ́rɛ́, ká rɩ́ɩ́ lɩ́sɛ namɩɛ ná wuu ɩ haá jɛɛ́.>> Tʋtʋnnɔ ná bʋlɛ́: >>Aɩ́! coki tɛ mʋ́lnéémi, rɩ ɛ́ rá, ŋ sɩ́ cókú bɩbarɩ́.>> 17 Eli bɛlɛ ná fa á wɩ́ɛ́ zɔkɛ Wɩɩsɛ mɛ́ kɩ́ŋkáŋ, beewɩ́ɛ́, ɓa faá lɔ́rɛ vʋka ná wuu ɓa há ɔ́sɛ́ aá pá Wɩɩsɛ wérí.
18 Ká Samɩɛl ná é mɩŋ Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́, a su gɛpúŋ gɛpúwɩɛlɩ́wie gɛrɔ, a tʋŋ aá pɔ́ʋ́. 19 Bɩná wuu, rɩ Aannɛ rɩ́rʋ́ bála nɩ́ɩ́ mʋ́ Silo rɩ́wɔ́ ɔ́sɩ́wɔ́ bina vʋk, ʋʋ́ nyɛrɛ kóótiwie ní, a kaa pɛ́ mʋ́ pá Samɩɛl. 20 Eli sɩɛ́ hé bárka pá Ɛlkana rɩ́rʋ́ háálɔ a bʋlɛ́: >>Rɩ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ a rɩ́ɩ́ tɩŋ háálɔ́ né mí, a ná bɛlɛ náŋa, rɩ́wɔ́ isi la bio né ʋ há kené ko pá Wɩɩsɛ nyúú mí.>> Ká ɓa isi bɩrmʋ́ wɔ́ tɔ́ɔ́. 21 Nyuutɩna Wɩɩsɛ há líísí Aannɛ wɩ́ɛ́, ʋ lʋ́l bɛlɛ náŋa: Heŋbólli botoro arɩ́ tolé bɛllɛ. Ká Samɩɛl má wɩ́wa Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́.
Eli gáásɛ wɩ́ɛ́ ʋ bɛlɛ nyúú
22 Eli fa nɩ́ɩ́nɔ́ wérí. Ʋ sɩɛ́ há nɛ́ wɩ́ɛ́ ná ʋ bɛlɛ há píé́ aá a Ɩzɩrayɛl nɩɛ mɛ́, a nɛ, rɩ ɓa kɛ́sɩ́ háála ná háá tʋŋ céme jaa dánʋɔ mɛ́ aá pɛ́, 23 ʋ bʋ́lʋ́ bɛlɛ rɩ́ bʋlɛ: >>Beérí, ɩ́ ɩ́'a wɩ́ɛ́ nyáŋ dudusi mí>> Nɩɛ wuu dé bʋ́bʋ́lɩ́wa nɩtɩ́ɛ́sɛ wɩ́ɛ́ nɛ́. 24 Ɩ́ sɩ́ ɛ́ a ŋ bɛ́lɛ́! Wɩ́ɛ́ ná ŋ há nɩ́ɛ́ rɩ Wɩɩsɛ nɩɛ bʋ́lɔ́ aá tɛ́ɩ́wa mɛ́, ɓa lɔrɛ́. 25 Rɩ nibííno á wɩ́ɩ́ zɔ́kʋ́ nibínɔ́ŋɔ mɛ́, Wɩɩsɛ sɩ́ laa zɩŋ pɔ́ʋ́. Ama rɩ nibííno á wɩ́ɩ́ zɔkɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ mɛ́, áŋ rɩ́ láá zɩ́ŋ pɔ́ʋ́> >> Ɛ́ nɛ́ ɓa wʋ́ɔ́ áná liŋó ná zésé. Bee wɩ́ɛ́, Nyuutɩna Wɩɩsɛ fa có rʋʋ ɓʋ́ʋ́sɩ́wɔ́ rɛ́. 26 Ká biwie Samɩɛl ná wʋ́wa; Wɩɩsɛ cóllú́, nɩbííne má cóllú.
Nyuutɩna Wɩɩsɛ tʋ́mʋ́ báálɔ oro Eli rí
27 Kal oro, Wɩɩsɛ wɩ́laabʋllɔ oro kó Eli rí a bʋl pɔ́ʋ́ bʋlɛ́: >>Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɛ́: Ɩ naabálwa die fa há mɩŋ Ezipiti mí, a tʋŋ aá pá Faarɔŋ, ŋ kúó mákɩ́ŋ tɩɩ cáánɩ́wɔ́ ráŋ. 28 Ɩ áná nɛ́ ŋ lɩ́sɛ Ɩzɩrayɛl duo wuu sɩɛrʋ, ʋ nɛ́ áŋ vʋk'ɔɔsɔ, a zɩ́nɩ́ŋ koro daha ɔsɛ vʋka aá páŋ, aá nyɩkɛ tulaalé, ká su vʋk'ɔɔsɛ gɛluŋo aá tʋ́mɩ́ŋ sɩ́ɛ́. Ɩzɩrayɛl nɩɛ háá ko ɔsɛ vʋka, a ɓʋʋsɛ pʋsɛ ná wuu, ɩ áná rɩ́rʋ́ jaanɩɛ nɛ́ tɩ́wɔ́ namɩŋsa. 29 Beé rí sɩɛ́ tɛ, vʋka ná ŋ há sɩ́wɔ ɔsɛ páŋ, ŋ jaa sɩɛrʋ, arɩ́ satɔ́rɩ́pállɛ ná wuu, ɩ́ wʋ́ɔ́ zíl>> Ká, ŋ púl nɩɛ há kéŋ zile onni ná wuu ko páŋ, ɩ́ lɔ́wɔ́ dɩwere ní dídí, a vuu vʋ́ a hé nʋnnɛ. Beé rí ɩ zílí́ bɛlɛ nɛ́ a kɩ́llɩ́ŋ>> 30 Sɩɛ́ ná, ŋ é Nyuutɩna Wɩɩsɛ, Ɩzɩrayɛl Nyuutɩna Wɩɩsɛ liŋó, ŋ nɛ́ fa sɛ́: >>Ɩ jaa nɩɛ arɩ́rɩ́ áná jaa nɩɛ, ɩ́ nɩ́ɩ́ tʋ́ŋ pɩ́páŋ wuu.>> Amá mʋ́lnémí, ɛ́ ráá báá tóú! Ŋ é Nyuutɩna Wɩɩsɛ liŋó ní. Beewɩ́ɛ́, ŋŋ́ zíl nɩɛ ná háá zílíŋ ní, ká nɩɛ ná háá lɔ́rɩ́ŋ, wɩ́bɔmɔ nɩ́ɩ́ díwó. 31 Ʋ waá dáánɛ ká, ɩ jaa nɩɛ arɩ́rɩ́ áná duo wuu sɩɛrʋ, rɩ́ŋ a rɩ́ nɩduoru báá sɩ́ ráŋ mɩ́nʋ́, rɩ́ bánɩ́ɩ́ná báá sɩ́ ráŋ mɩ́nʋ́. 32 Nɛrɔ nɔ́ŋɔ sɩ́ ko mɩ́nɩ́ŋ jaa ná mɛ́, a tʋŋ aá páŋ rɩ́ɩ́ sɩ́ɩ́ nóú, a ná wɩ́were ná má ʋ há sɩ́ aa pá Ɩzɩrayɛl duo nɩɛ; ká rɩ́ nɛ́ŋ wuu báá sɩ́ hɩ́ɛ̃́sʋ́, rɩ́ nɩɩnɛ ɩ jaa nɩɛ sɩɛrʋ. 33 Amá taŋa, ŋ sɩ́ lo rɩ́ɩ́ jaa nɛ́ŋ balá mɩ́nɩ́ŋ vʋk koro laka, a makɛ rɩ́ɩ́ sɩ́ɛ́ bel bɔl, ká rɩ́ɩ́ tɛŋ má fífísi. Ɩ duo nɩkáánɛ ná é wuu, ɓaá sʋ́sʋ́ rɩ́wɔ́ heŋbidóé ní.
34 Ʋ malla nɛ́ ká wɩ́ɩ́ ná háá a rʋ́ʋ́ púí́ bɛlɛ ná bɛllɛ, Ɔfini rɩ́ Fineya:Ɓa wuu sɩ́ sʋsɛ kal balá. 35 Ká rɩ́ŋ sɩɛ́ baa bɛ́llɛ lɩ́sɛ nɩtaŋá, rʋ́ʋ́ ɔsɛ vʋka aá páŋ. Ʋ sɩ́ ɩ́'áŋ satɔ́ɔ́rɛ wɩ́ɛ́, aá tʋ́mɩ́ŋ cólle. Ŋ sɩ́ sɔ jɩtaŋá pɔ́ʋ́. Ká rʋ́ʋ́ mɩ́nɩ́ŋ Nɩlɩ́sɛ sɩ́ɛ́ aá tʋŋ. 36 Ɩ duo nɩkáánɛ wuu sɩ́ ko ɓírmi tíé ʋ sɩ́ɛ́, a sʋl meéwi rɩ́ ɓɩdííle, ká bʋlɛ́: >>Vʋk'ɔɔsa tʋtʋmɛ́ ná sɩɛrʋ, kánɩ́ŋ má hé róŋ a makɛ rɩ́ŋ náŋ nʋɔ ɓɩdííli.> >>