Ífisas ot Pául
19
Apólos Kórin ot tákite, Pául Ecíya elaka báy sofór gorí Ífisas ot aiccé. Héṛe íba ye hoozzon ummot loot faáil. 2 Íba ye ítara ttu fusár gorér de, “Tuáñra iman ainnó de októt Pak-Ruh faáila né?”Ítara zuwab der de, “Nó fai, añára toh Pak-Ruh asé bóuli úddwa nó fúni.”
3 Hétunot Páule fusár gorér de, “Tóoile tuáñra har bápṭisma loiyó dé?”
Ítara zuwab der de, “Yaháyar bápṭisma.”
4 Páule hoór de, “Becók Yaháya ye touwár bápṭisma díye. Montor íba ye toh manúc ókkol ore endilla hoóil, ‘Añí baade aibó de Íbar uore iman aníyo, yáni Isár uore.’” 5 Hotá híyan fúni ítara Malik Isár name bápṭisma loiyé. 6 Aar Páule ítarar uore át díye rár, ítarar uore Pak-Ruh aiccé, baade ítara gabi zubane hotá howát doijje, aar Allar kalam boiyan gorát doijje. 7 Ítara tokoriban baró zon beṛaáin accíl.
8 Yárbaade Pául mujilíc-hánat zai tin mac hímmot or sáañte tobolik goijjíl, aar Allar raijjor baabute toskara ókkol gorí ítara re boṛaibár kucíc goijjíl. 9 Montor ítara hoozzon or dil doró óigilgoi, aar ítara iman nu aní maincór muúntu Malik or Torikar baabute gifot ókkol gorát doijje. Hétolla Pául ítara ttu síra óigilgoi aar ummot ókkol ore fúañti loizai Turanus nam or ezzon manúc or morkos ot fottí din toskara goittó. 10 Héndilla dui bosór fán ówat accíl, hétolla Ecíyat tákito de Yohúdi edde Girík beggúne Malik or kalam fúni faijjíl.
Sekivar fuain ókkol
11 Alla ye Pául or duara endilla taajuippa keramot ókkol goittó, 12 zeén níki íbar nummal edde gaar uoror hoor ókkol íbar gaat bazái biyaraimmar hañse loizailé, ítarar biyaram ókkol gom óizaytoi aar hóraf jin ókkol neelizaytói.
13 Hoozzon Yohúdi zetará zaga-zaga zai manúc ókkol ottu hóraf jin ókkol dáfaito, ítara Malik Isár nam estemal gorí yó héndilla goríbar kucíc goijjíl. Ítara hoiyé de, “Añára toré Isár name neeliai bolla hókum dír, Zibár baabute Páule tobolik goré.” 14 Sekiva nam or ézzon Yohúdir ḍoóñr imam or háñt twa fua ye yó héndilla goittó. 15 Ekbar hóraf jine ítara re hoór de, “Isá re toh añí siní, aar Pául ore yó siní, montor tuáñra hon?” 16 Hétunot ze manúc cwa re hóraf jine faiyé íte ítara háñt óu zon or uore záp maijje, aar ítara beggún ore ziti eén hámla goijjé, zeén níki ítara zohóm fai gór gán ottu biyossor dáigiyegoi.
17 Tói Ífisas ot tákoya Yohúdi edde Girík beggúne zettót e hóbor yián faiyé, ítara beggún ḍooraigiyói, aar Malik Isár nam or mohíma óiye. 18 Iman ainné de ítara boóut zone aái nizor-nizor hórafi ókkol cíkar gorí zahér goijjíl. 19 Aar ítarar bútottu boóut zon zetará age jadugor accíl, ítara nizor-nizor kitab ókkol aní yore ekkán ot zoma gorí beggún or muúntu furat difélaiye. Ítara hé kitab pún or dam hísaf goijjé rár dekér de, muṭmaṭ fonzaic ázar dinár óiye. 20 Héndilla góri Malik or kalam bicígori fólat accíl, aar manúc ókkol or dil zitat accíl.
Ífisas ot hánggama
21 Híin beggún ói baade, Páule Makedóniya edde Akaya elaka báy Jerúsalem ot zaito niyot goijjé. Íba ye hoiyé de, “Héṛe zai baade añr ttu Rom cóor ot óu zaa foribó.” 22 Tói íba ye nizor dui zon modotgár ore, yáni Timóti re edde Erastus ore íbar age Makedóniyat difeṛáiye, montor íba Ecíya elakat hooddin táigilgoi.
23 Hé októt Malik or Torikar baabute ḍoóñr hánggama uiṭṭé. 24 Kiyólla-hoilé héṛe Dimiteriyus nam or ezzon rufar bainna accíl, zee niki devi Artemis or gura-gura mondir ókkol banaitó, aar hé hame mistíri ókkol olla bicí fáidai aintó. 25 Yóggwa ye ítara re edde héndilla ham or oinno mistíri ókkol ore fúañti matai hoór de, “Báiyain, tuáñra toh zano, añára e ham or zoriya bála amodoni fair. 26 Tuáñra yián óu dekór edde fúnor, Páule siríf Ífisas ot no bólke fura Ecíyar bicí maincóre úddwa bíraifelaiye deh. Íba ye hoó de, át or banaiya debota ókkol kessú no. 27 Híyan or zoriya siríf añárar ham or uore bodnam aibó de no, bólke muhán devi Artemis or mondir or izzot or háni yó óibo aar híbar muhángiri yó nac óizayboi, zibá re Ecíyar edde fura duniyair maincé fuñza goré.”
28 Híyan fúni ítara ttu bicí guccá uiṭṭé, aar guzori-guzori hoór de “Íficiól or devi Artemis muhán.” 29 Éhon or bútore guñṛa cóor gán oulzóul ot forigiyói. Manúc ókkole Gayus edde Aristarkus nam or ze dui zon Makedóniol Pául or fúañti sofór ot zaar ítara re dórifelai fúañti ekku duñre, mujilíc goré de zaga gán ot giiyé. 30 Montor Pául manúc or ḍaái or muúntu zaito saiyé rár, íba re ummot ókkole zaito nó deh. 31 Ecíyar hoozzon elakayi zimmadar ókkol zetará Pául or dustó, ítara yó íbar hañse ekkán hóbor foóñsai bicí aros goijjíl de, íba zen mujilíc goré de zaga gán ot no zaa.
32 Héṛe manúc ókkol guzorat accíl, hodúne yián hoói guzorer aar hodúne waán hoói guzorer. Boóut zone ítara héṛe kiyólla zoma óiye de úddwa hoi no fare. 33 Hodún Yohúdi ye Alexzendar ore manúc or ḍaái war bútottu neelai ítarar muúntu díye; yóggwa ye manúc ókkol ore áte icára gorí nizám óito hoiyé, zeéne yóggwa ye mujilíc or muúntu sófai dí fare. 34 Montor ítara zettót yóggwa Yohúdi de híyan ót faiyé, ítara beggúne ek abase dui gónḍa foijjonto endilla guzorat accíl, “Íficiól or devi Artemis muhán.”
35 Baade ahérit, cóor or kerani ye manúc ókkol ore nizám márai hoór de, “Ó Íficiól, e hotá yián toh beggúne zane, Ífisas óilde muhán devi Artemis or mondir or edde sóbi waán or sóoñloya, ziyán asman ottu foijjé. 36 Hétolla, iín zettót inkar gorí no fare de héndilla hákikot ókkol, tuáñra ttu nizám ón sáa, aar bánggori kessú no gorón sáa. 37 Kiyólla-hoilé tuáñra e manúc ziín ore eṛé ainnó, ítara no mondir ottu ḍahañiti goijjé aar no añárar devir kuféri goijjé. 38 Hétolla, zodi Dimiteriyus ottu edde yóggwar sáañti mistíri ókkol ottu honókiyor ulḍa cékayot táke, adalot ókkol toh kúla asé, aar hákim ókkol óu asé. Héṛe zai ítara ezzon olla ezzone mooddima goróukgoi. 39 Montor zodi tuáñra yaar túaro kessú goittó soó, tóoile híyan kaanuni mujilíc ot fáisela gorá foribó. 40 Aijja óiye de hánggamar zoriya añárar uore elzam foribár ḍoor asé. Zodi fore, añára e hánggamar honó wajá dahái no faijjum, kiyólla-hoilé yián or toh honó gom wajá nái.” 41 Híyan hoói baade yóggwa ye mujilíc hótom gorífelaiye.