Pául Makedóniyat edde Giris ot giiyé
20
Hánggama bon óizaygoi baade, Páule ummot ókkol ore mata baiyé, aar ítara re hímmot dí baade ítara ttu bidai loi Makedóniyat zai bolla bacá lóiye. 2 Héṛe foóñsi baade, héṛiyar elaka ókkol ot zai-zai imandár báiyain dore becábicí hímmot dí baade Giris ot aiccé. 3 Íba héṛe tin mac táikkil, aar zaáñs ot góri Siíriya mulluk ot zaibar age Yohúdi ókkole íbar hélaf sail gúraiye de hétolla, íba Makedóniya báy waafes zaitogói fáisela goijjé. 4 Pául or fúañti hoozzon sáañti accíl, ítara óilde, Beriya ttu Purus or fua Sopétar, Tisólonika ttu Aristarkus edde Sékundus, Darbiya ttu Gayus, Timóti, Ecíya ttu Tukikus edde Torofímos. 5 Ítara age neeli zai Toras ot añára lla entezar gorí táikkil. 6 Cúṭar-sára Ruṭir-id baade añára zaáñs ot góri Filíppi ttu bacá lóiyí, aar fañs din or bútore ítarar héṛe Toras ot foóñicci; héṛe añára háñt din táikkilam.Toras ot Pául or ahéribar zaa
7 Háftar foóila din, zeñtté añára fúañti hána hái bolla zoma óiyi, Páule manúc ókkol ore waáz gorát doijje, aar tarfor din rowana óibar niyote adá rait foijjonto gorát accíl. 8 Añára uoror ṭalar ze kamárat fúañti zoma óiyi, héṛe bicí serak ókkol zolat accíl. 9 Ezzon juwan manúc zanálar ḍáke góri boiṛá accíl. Yóggwar nam óilde Etukus. Pául or waáz zetó lamba ór, manúc cwa héto gúm ot forat accíl. Ahérit mur gúm ot fori yóggwa tin ṭalar uottú meṛit forigiyói, aar yóggwa re tuillé rár mora loot faiyé. 10 Pául nise zai yóggwar uore fori añza mari dóri hoór de, “No ḍooraiyó, yoggwá ttu aijjó foran asé.” 11 Baade Pául abar uoror ṭalat zai ruṭi báñgi háiye, aar fózor fáṛe foijjonto hotábattara hoói baade héntu giiyégoi. 12 Manúc ókkole juwan fua wa re gór ot zinda loigiyé, aar ítara añiṭṭa nó kúci óiye deh.
Toras ottu Miletos ot sofór
13 Añára age neeli zai zaáñs ot uṛí Asos cóor ot zai bolla rowana óiyi, zentú Pául ore tulí loiyum hoói niyot goijjí. Íba ye héndilla entezam etollá goijjé, kiyólla-hoilé íba héṛe áñṛi-áñṛi zaibar niyot goijjíl. 14 Zeñtté íba ye añára re Asos ot loot faiyé, añára íba re zaáñs ot tulí looi Mitulen cóor ot aiccí. 15 Aar héntu zaáñs ot góri zai tarfor din Kiyos ḍiyar muúntu foóñicci, yár tarfor din Sámos ḍiyat aiccí, baade yár tarfor din Miletus cóor ot foóñicci. 16 Kiyólla-hoilé Páule age lóti fáisela goijjíl de, zaáñs ot góri zaibarcót Ífisas ot no gólibo, zeéne íba ttu Ecíyat ṭaim haṛa no fore, kiyólla-hoilé íba ye Jerúsalem ot foóñsi bolla duadi goijjíl, farilé, Penṭikos or din.
Ífisas or murubbi-neta ókkol ore Pául or Kúda háfiz
17 Miletus ottu Páule Ífisas ot hóbor difeṛái zomát or murubbi-neta ókkol ore mataiyé. 18 Ítara zeñtté íbar héṛe aiccé, íba ye ítara re hoór de, “Tuáñra nize toh zano, añí Ecíyat aiccí de foóila din lóti tuáñrar fúañti hárr októ keéngori haṛaáilam. 19 Yohúdi ókkol or sail or zoriya añr uore ze mosibot ókkol aiccíl, híin añí furafuri norom or sáañte edde suk or faní bácai-bácai bordac gorí Malik or hédmot goijjí. 20 Tuáñra toh zano, añí tuáñra lla fáida ó de héndilla honó hotá tuáñra ttu lukai nó rakí, bólke tuáñra re kúlamela góri edde góre-góre taalim diyí. 21 Añí Yohúdi ókkol ore edde Girík ókkol ore horagori zanaidiyí de, ítara ttu touwá gorí Allar uzu fíra foribó, aar añárar Malik Isár uore iman aná foribó.
22 “Aar ehón, Pak-Ruhr hotá mozin añí Jerúsalem ot zair, héṛe añr uore kii guzoribó añí hoi no fari. 23 Añí siríf yián zani, Pak-Ruh ye añré fottí cóor ot zanaider de ki, ziyól edde mosibot añár lla entezar gorí asé. 24 Háir! Añí añr zan ore nizor lla honó muillo bouli no ṭáari; añr siríf niyot óilde, tobolik or ham edde ze zimmadari Malik Isá ttu añí faiyí híyan adai gorón, yáni Allar rahámot or kúchóbor or gobá dón.
25 “Yala añí zani, tuáñra zetarár hañse añí Allar raijjor tobolik goijjí, tuáñra añr muk ar no dekíba. 26 Hétolla aijja añí tuáñra re hoóir, tuáñra honókiyor lou wór zimma añí no. 27 Kiyólla-hoilé añí toh Allar furafuri moncá re tuáñrar hañse boiyan goitté fissá nó mari. 28 Hétolla nizoré nize úñciyar aar Pak-Ruh ye tuáñra re bérasóol or zák zibár saásita-goróya banaiyé yíba guñṛa re lói yó úñciyar. Allar zomát or soroya bono, ziyán Íba ye Nizor Fuar lou loi kinné. 29 Añí zani, añí zaigói baade tuáñrar bútore hótarnak rangkuñir ókkol aibó, aar bérasóol or zák ore hóti goríbo. 30 Ebbe tuáñrar bútottu úddwa kessú manúc uṛí báañra-báañra hotá ókkol hoibó, zeéne ummot ókkol ore ítarar híkka gorífelai fare. 31 Hétolla úñciyar táikko! Monot rakíyo de, tin bosór foijjonto añí raite dine suk or faní bácai-bácai tuáñra re nicót gorá bon nó gorí.
32 “Yala añí tuáñra re Allar át ot edde Íbar rahámoti kalam ot gosáidir. Hé kalame tuáñrar ruúhani torki gorí faribó, aar pak gorá gíyeh de ítarar bútore cámil gorí miras dii faribó. 33 Añí toh honókiyor cúna-cañdir, yáh hoorsuor or lalós nó gorí. 34 Tuáñra nize de zano, añr e át iíne ham gorí añr edde añr sáañti ókkol or zorurot ókkol fura goijjí. 35 Añí goijjí de hárr kessú loi tuáñra re daháiyi de ki, héndilla dorómoro meénnot gorí-gorí añára ttu komzur ókkol ore modot gorár zorur, aar Malik Isár e hotá monot raká foribó, ziyán Íba Nize hoiyé, ki hoilé, ‘Lowar túaro diiya bicí mubarek.’ ”
36 Híin hoiyá ói baade, Páule añṛú félai ítara beggún or fúañti dua goijjé. 37 Baade ítara beggúne Pául ore sibi dóri bicí haindé, aar íba re appá díye. 38 Háasgori íba ye ítara re íbar muk ar no dekíbo hoiyé de híyane ítara bicí ferecan óiye. Tarfore ítara íba re zaáñs or héddur foijjonto baráidiye.