Betésdat biyaraimma gom goijjé
5
Yárbaade, Yohúdir ekkán id óiye, aar Isá uore Jerúsalem ot giiyé. 2 Jerúsalem or Bérasóol Geiṭ hoó de híyan or ḍáke eggwá foóir asé, zibá re Hibrú zuban ot Betésda hoó, hé foóir gwat fañs sán baanḍa asé. 3 Baanḍa híin ot bicí biyaraimma ókkol fori tákito, zendilla niki, añdá, leng, mazur. Ítara beggúne fanír lorasora re sooñi gorí tákito. 4 Kiyólla-hoilé Allar ek fírista ṭaime-ṭaime hé foóir gwat lami aái faní laritó, aar faní lari baade zee niki age lami fare ítar ze honó biyaram gom óizaytoi. 5 Héṛe ézzon manúc accíl, zibá tiríc-añcṭo bosórja biyaraimma. 6 Isá ye zeñtté yóggwa re héṛe fori táikke de deikké, aar yóggwa bicí deri lóti hé hálot ot asé de zani faijjé, Íba ye yóggwa ttu fusár gorér de, “Tuáñr ttu gom óito monehoór ne?”
7 Biyaraimma wa ye Íba re zuwab der de, “Ustat, faní lare de októt añré dóri foóir ot lamaidi bolla añr ttu honókiye nái. Hétolla añí foóñsite-foóñsite añr agor ttu ar ezzon lamizagói.”
8 Isá ye yóggwa re hoór de, “Uṛó, tuáñr bisána tulí looi áñṛo.” 9 Baade éhon or bútore manúc cwa gom óigiyoi, aar nizor bisána tulí looi áñṛat doijje.
Hé din accíl Yohúdir ebaadot-or-din. 10 Híyan olla ze manúc cwa re gom gorá gíyeh, yóggwa re Yohúdi ókkole hoór de, “Aijja toh ebaadot-or-din; aijja bisána tulí loizon Córiyot or maná.”
11 Montor yóggwa ye ítara re hoór de, “Zibá ye añré gom goijjé Íba ye añré hoiyé de, ‘Tuáñr bisána tulí looi áñṛo.’
12 Ítara yóggwa ttu fusár gorér de, “Zee niki toré tor bisána tulí looi áñṛito hoiyé Manúc Íba hon?”
13 Lekin ze manúc cwa re gom gorá gíyeh, yóggwa ye Íba hon hoi no fare, kiyólla-hoilé hé zagat bicí manúc accíl, aar Isá híyan ttu gaif óigilgoi.
14 Yárbaade, Isá ye yóggwa re baitul-mukaddos ot loot fai hoór de, “Soó, tuñí gom óigiyogoi. Ar guná no goijjó, zeéne tuáñr hálot agor túaro hóraf no ó.” 15 Baade manúc cwa zai Yohúdi ókkol ore hoiyé de, yóggwa re gom goijjé de Íba óilde Isá.
16 Hétolla bóuli Yohúdi ókkole Isá re zalat doijje, kiyólla-hoilé Íba ye ebaadot-or-din héndilla ham ókkol goittó. 17 Lekin Isá ye ítara re hoór de, “Añr Baf aijjó foijjonto ham gorát asé, aar Añí Nize yó gorír.” 18 Isár hé hotá lla bóuli Yohúdi ókkole Íba re marifélaito aró bicí kucíc gorát accíl, kiyólla-hoilé Íba ye siríf ebaadot-or-din or niyom báñgito de no, bólke Alla Íbar Baf hoói Nizoré Alla lloi fúainna yó goittó.
Fuar adíkar
19 Tarfore Isá ye ítara re hoór de, “Añí tuáñra re sóiyi-sóiyi hoóir, Fua Nizorgá Nize kessú gorí no fare. Íba ye siríf uúin goré ziín Bafe goré de deké; kiyólla-hoilé Bafe ziín goré, Fua ye yó híin éna goré. 20 Bafe Nizor Fua re muhábbot goré, aar Nize ziín goré híin beggún Fua re dahá. Íba ye híin or túaro ḍoóñr-ḍoóñr ham ókkol Fua re daháibo, zeéne híin dekí tuáñra taajup ó. 21 Bafe zendilla mora ókkol ore zinda goré, héndilla Fua ye yó zaré monehoó taré zinda goré. 22 Aró hoitó sailé, Bafe honókiyor bisar no goré, bólke bisar or hárr zimma Fuar át ot gosáidiye, 23 zeéne zendilla Baf ore beggúne izzot goré, héndilla Fua re yó izzot goré. Zee niki Fua re izzot no goré, íte Fua re difeṛáiye de hé Baf ore yó izzot no goré.
24 “Añí tuáñra re sóiyi-sóiyi hoóir, zee niki Añr hotá fúne aar Añré difeṛáiye de Íbar uore iman ané, ítar ttu ofúrani zindigi asé. Ítar uore honó sáñzar hókum no óibo, bólke íte mora ttu zindigit faráigiyoi. 25 Añí tuáñra re sóiyi-sóiyi hoóir, eén októ aiyér, bólke ehón aáigiyoi, zeñtté mora ókkole Allar Fuar abas fúnibo; aar zetará fúnibo ítara zinda óibo. 26 Kiyólla-hoilé zendilla Baf Nize zindigir Malik, héndilla Íba ye Fua re yó zindigir Malik banaiyé. 27 Íba ye Fua re bisar or adíkar diiyé, kiyólla-hoilé Íba óilde Manúc or Fua.
28 “Híin fúni taajup no óiyo, kiyólla-hoilé eén októ aiyér, zetará hobor or bútore asé, ítara beggúne zeñtté Íbar abas fúnibo, 29 héñtte neeliaibó; zetará gom ham goijjé, ítara zindigi fai bolla uṛíbo; aar zetará hóraf ham goijjé, ítara sáñza fai bolla uṛíbo.
Isár baabute gobá
30 “Añí Nizorgá Nize kessú gorí no fari. Añí zendilla fúni héndilla beh bisar gorí; aar Añr bisar sóiyi, kiyólla-hoilé Añí Nizor moncá mozin goittó no saái, bólke Ubár moncá mozin goittó saái zibá ye Añré difeṛáiye.
31 “Añí zodi Nizor baabute Nize gobá díh, tóoile Añr gobá sóiyi no. 32 Montor ar ezzon asé, zibá ye Añr baabute gobá déh, aar Añí zani, Íba ye Añr baabute dede gobá sóiyi.
33 “Tuáñra toh Yaháya ttu fusár goittó difeṛáila, aar yóggwa ye sóiyi gán gobá díye. 34 Becók, Añí honó manúc or gobár uore bóraca no gorí, lekin Añí iín etollá hoóir, zeéne tuáñra nejat fo. 35 Yaháya accíl serak waán, ziyáne zoli foór deh; aar tuáñra hooddin olla yóggwar foór ot kúci goittó razi óila.
36 “Lekin Yaháyar gobár túaro ḍoóñr gobá Añr ttu asé; kiyólla-hoilé Añí toh ham uúin gorír ziín fura gorí bolla Bafe Añré diiyé, aar Añí gorí de ham híine Añr baabute gobá dé de ki, Añré Bafe difeṛáiye. 37 Hé Baf zibá ye Añré difeṛáiye, Íba Nize Añr baabute gobá díye. Tuáñra honódin no Íbar abas fúinno, aar no Íbar siyára-súrot deikkó. 38 Tuáñrar dil ot Íbar kalam no táke, kiyólla-hoilé tuáñra de Íba ye zibá re difeṛáiye Íbar uore iman nu anó. 39 Tuáñra toh pak-kalam or duara ofúrani zindigi faiba bouli ṭáari dilmon di pak-kalam tahákit goró, montor hé pak-kalame Añr baabute éna gobá déh. 40 Toóu tuáñra zindigi fai bolla Añr hañse aitó no soó.
41 “Añí insán ottu izzot faito no saái. 42 Lekin Añí tuáñra re siní, ki hoilé, tuáñrar dil ot Alla lla muhábbot nái. 43 Añí Añr Baf or name aiccí, toóu tuáñra Añré kobul no goró; montor oinno kiyé zodi nizor name ailé, tuáñra ítare kobul goríba. 44 Tuáñra zetará ezzone ar ezzon or hañsóttu izzot faito soó, montor ze izzot Allar hañsóttu faa zah híyan faito kucíc no goró, tuáñra keéngori iman aníba?
45 “Tuáñra no ṭáaijjo de ki, Añí Baf or muúntu tuáñra re hosúr díyum. Tuáñra re zibá ye hosúr díbo íba óilde Muúsa, zibár uore tuáñrar bóraca raikkó. 46 Tuáñra zodi Muúsa re biccác goittá, tuáñra Añré yó biccác goittá, kiyólla-hoilé íba ye Añr baabute éna leikké. 47 Lekin tuáñra zettót íbar leká re biccác no goró, tói tuáñra Añr hotá keéngori biccác goríba?”