6
Nàsàdɛ́tì yam̀ma pú dań Sèsíì wɛì-sa kú hḭ́ǹka
1 Kà Sèsíì é yídá ye bɛ̀m̀bɛ̀ni, é taá yɔtí ò de bíúháà-ti kú mɛhɛká, k'òo dapàm̀ma óò bɛ́hìna. 2 Damuhipàdi daadí, k'ó dúú Weèdi wɛmá biɔhà-nàmɔ̀ni mɛhɛká, é tɛ̀i è biɔhànì. K'yé dii nìku dɔ́ɔ́di mɛ̀ǹkù d'oò besí-ku, kà kù tonà: Ò dɛ́tà ya-ní ye kú yàmà-ní? Wod'òò pɛ̰ḭ ye kú yaǹfòùmà mɛmà-ní? Ò dɛ́tà ya-dà ye kú nɔɔtì, è pa̰kú-nà pɔ́ńtápa̰á̰mà mɛmà kú wɛnnì? 3 Ye nàmɔ̀pḭ́náko dɔ miì-ì, Màdíì bíitá? Mɛnn pú héé Ìsákì nà Sòsɛ́sì nà Sùúdì nà Sìmɔ́ɔ̀ kúpùèya-a? O potɔ̰ɔ̰̀pa pú pɛ́ɛ̀ ti péé-nà miì-n'áa?
Mií-dà de tee kà pá yeda pà kó taàa-má dandaní o hḭ́ǹka. 4 K'ò mɛ̀ɛ pà caka è yɔ̀: Pà hɔ̰́ cuùu-ma Weèdi wɛtɛ̰́náko páàti wɛǹni, àmá o yɔtí mɛhɛká, n'ɔ̀ɔ yɛm̀ma cɔhɔ̀ka, n'ɔ̀ɔ hɔ̰́ɔ̰̀ta mɛhɛká, pà pú hɔ̰́ ò kɛ̀da.
5 Ò de pú nɛɛ̀ é pa̰á̰ ye pesá pɔ́ńtápa̰á̰ma màcɔ̰́mà, k'yè pú yònà mɔkàpa cɛ̰́masí ò de cɔ̰nà-pa kú hḭ́ǹka o nɔ̀hi é pà kpekàna. 6 K'yé ò dii dɛ́dɛ́í n'ɔ̀ɔ yɔtí kpɛ́ɛpá de kɔ́ɔ́-ma dandaní.
Sèsíì tɔn o tɔntɔndipá píì-pàdɛ́ɛ́ pàdɛ́ɛ́ pàdɛ́ɛ́
Ye kú dàhàka, k'ó yíí dɛɛ̀da yɔbící mɛ̀ǹcì de tɔ́-tɔ́sí-ci ye pesá, è biɔhɔ̀nì Weèdi wɛmá. 7 K'ó yíí y'oo tɔntɔndipá píì-pàdɛ́ɛ́ é pà tɔn pàdɛ́ɛ́ pàdɛ́ɛ́, é pà kɔ̰́ɔ̰́ nɔɔ̀ti è yɔ̀ pá m'bɔɔ̀hu wɛɛ̀kupá. 8 K'ó pà kɔ̰́ɔ̰́ nùdi è yɔ̀: Kà nɛ kɛ̰hɛ̰di, nɛ dá n'toó yècɛ̰́ɛ̰̀ nɛ cà̰ǹku mɛhɛká, k'yé n'yònà dimá, pɛ̀hɛká yoo dící. Nɛ́ n'toó nɛ ya̰kú cɔ̰́ɔ̰̀di. 9 Nɛ́ fḭ́ḭ́ nɛ̀ùti, n'ɔɔ̀cɔ̰́ǹ há̰ dá n'toó tóhòka kàdɛ́ɛ́.
10 K'ó tṵ́má pà caka è yɔ̀: Kà nɛ tɛ̀i-sá wɛǹni, kà nìdo nɛ codà o hɔ̰́ɔ̰̀ta mɛhɛká, kà nɛ́ m'péé mɛnta, nɛ dá cehèna ca̰ǹhɔ̰́ɔ̰̀ta háá é n'sànà nɛ kó yíí-ma ye yɔtí é ka̰há páàku tɔkú. 11 Kà nɛ mɛ̀ɛ tɛ̀i-tí yɔtí kà ti yam̀ma pú nɛ codà yoo è pú nɛ besí, kà nɛ tì yɛ̀tì, kà nɛ́ kpá̰-kpá̰dá nɛ tàka tá̰pùdùmu, mìì bɛkú-sa ti yam̀ma è yɔ̀ pà pa̰à̰-sa pú coó. 12 K'yòo tɔntɔndipá é ka̰há, é tɛ̀i è cakú nìpa è yɔ̀ pá hédá pa pa̰á̰kpákpààma. 13 Pà de bɔɔ̀hu-ú-ma wɛɛ̀kupá dɔ́ɔ́di, è tɛ̰̀kàta mɔkàpa dɔ́ɔ́di kɔ̀ma è pà kpekànì.
Ìsá̰-Bàtísì kṵ́mú
14 Kà wódo Hèdótì é yekà kà pà wɛì Sèsíì wɛmá, mìì tee-sá o yèdi de pità-á-ma páàti wɛǹni, kà pàcɔ̰́ tonà: Ìsá̰-Bàtísì-dà yá̰ńtà-ní kpíípa mɛhɛká, mií-dà tee k'ò káá nɔɔ̀ti è pa̰kú pɔ́ńtápa̰á̰ma.
15 Kà tɔɔ̀pa toò: Èdíì-dà. Kà tɔɔ̀pa tṵ́mà toò: Weèdi wɛtɛ̰́náko-dà, k'ò yònà dekáà wɔ̀ni kpɛ́ɛpá p'oòcɔ̰́ǹ.
16 Hèdótì de yeèkaà-ma kà pà wɛì mii kú wɛnnì o hḭ́ǹka, k'ó caka o cɔ̰́ɔ̰̀di è yɔ̀: Ìsá̰-Bàtísì n héè kà pá fiìta-kó kú yudí, dà yá̰ńtà-ní kpíípa mɛhɛká.
17-18 Ǹtɛ Ìsá̰-Bàtísì kṵ́mú wɛmá ceǹkaàma. Hèdótì-dà de kádà Hèdòdìátì, k'ò yòǹ o kúcàa Fìdípù poòo. Kà Ìsá̰-Bàtísì é caka Hèdótì è yɔ̀: A pú yònà é n'káá a kúcàa poòo. Mɛmá-dà, kà Hèdótì mɔ́nń é kɔ̰́ɔ̰́ nùdi è yɔ̀ p'óò cɛ̰ɛ̰́, óò dákáná, óò yɛ̰̀ḭ kódedí. 19 Kà Hèdòdìátì mɛnn óò m'mɔn-nà fɔ̰́di, è pɛnti è k'óò kɔ̀ù. Ò há̰ de pú kó nɛdá, 20 mìì tee-sá Hèdótì d'oò wani-í-ma, è yá̰á̰ è yɔ̀ ò yòǹ *niìwenɔ́-dà k'òo fòùmu coó, k'ò yení o kpɛ́mú. K'ò de besí o wɛmá, mà de hɔ̰́ kɔkapa-á-ma o yàma, nà mɛma baàkaà, k'ò de naanà o besípu.
21 Há̰kà, kà daadí nìcɔ̰́nì é pɛdá, daadí pà de pɛdà-di Hèdótì, k'ó pa̰á̰ kúúdi ye kpɛ́mú, é yíí o sɔ̰̀ǹkànɔ̀ti, nà sósìpa kpɛ̰́m̀ma, nà Kàdìdéè tempáàku yɔtí kpɛ̰́m̀ma, dikàdikú. Kà Hèdòdìátì é cemá dɛ́tá ye pesà-ní pa̰á̰ma, ò kó dídí-nà-ma è kɔ̀ù Ìsá̰-Bàtísì. 22 K'òo sepàǹn é dúú nìpa de kaàdi-sá, é tɛ̀i é haá, k'yé naaka dɛ́dɛ́í Hèdótì n'ɔ̀ɔ cà̰m̀ma ò de yíí-pa-ní. K'ó caka ye sepàǹn è yɔ̀: N cɔhà-ní a kpɛ̀i-sá, n k'éè n'àà pa̰a̰-á̰-ma. 23 K'ó wɛ̰́ha ye sepàǹn yìhìka è yɔ̀: A kó n cɔhà-sa wɛǹni, n k'éè n'àà kɔ̰́ɔ̰́-ma, bá k'yè dɔ́sí k'yé n'yòǹ n wóoteǹka yàhakú.
24 K'yèe sepàǹn é yɛɛ̀ni é taá béka o màa è yɔ̀: M̀mɔ́ńya̰-dà n kó cɔhà-ma? K'òo màa óò tɛ̰́ná è yɔ̀: Ní n'yɔ̀ a kpɛ̀i Ìsá̰-Batísì yudí.
25 K'yèe sepàǹn yɔ̀ áù, é tón feǹ-fem̀ma wódo pesá é tɛ̀i óò caka è yɔ̀: N kpɛ̀i á n kɔ̰́ɔ̰́-ní sá̰ńsá̰kù Ìsá̰-Bàtísì yudí kɔ́daadí mɛhɛká. 26 Kà wódo yàma é cɔ̰ha dɛ́dɛ́í. Há̰kà, ò de koò pú kó nɛɛ́ ò yee-nà òò cɔ̀haà-sa, mìì tee-sá ò de yɔ̀ɔ wɛ̰́hàpu-dà o cà̰m̀ma yìhìka. 27 K'ó cemá tɔn ye wɔ̀ni n'ɛ̀ɛ wɔ̀ni sósìpa mɛ̀m̀pà d'oò ceí-pa p'oòcɔ̰́, è yɔ̀ ó taá fiìta-ní Ìsá̰-Bàtísì yudí é nì tɛɛ̀-ní. K'yèe sóso é ka̰há, é tɛ̀i é fiìta-ní o yudí kódedí mɛhɛká, 28 é nì tàa-ní kɔ́daadí mɛhɛká, é nì tɛɛ̀-ní é nì kɔ̰́ɔ̰́ ye sepàǹn, k'ó taá nì kɔ̰́ɔ̰́ o màa. 29 Kà Ìsá̰-Bàtísì dapàm̀ma é yekà o kṵ́mú wɛmá, é tɛ̀ni óò tódá é taá ò dáná.
Sèsíì dià nìpa tòhìka kànùm̀
30 Kà Sèsíì tɔntɔndipá é koní o pesá, é tɛ̀n'ɔ́ɔ̀ caka pà de pa̰à̰-sa-ní nà pà de biɔhànà-sa. 31 K'ó pà caka è yɔ̀: Héé-nà kà tí taá bɛ̀m̀bɛ̀ni nìpa kɔ́ɔ́-di, é tɛ̀i kà nɛ́ muhipa cɛ̰́ma. Ò de pà hḭ́n mɛma, mìì tee-sá nìku dɔ́ɔ́di-dà de tudì-ní pa pesá kà tɔkú kṵǹ, bá pà de pú káá bòdi è kó dii.
32 Kà pá dúú hà̰à̰pu é ka̰há bɛ̀m̀bɛ̀ni nìpa kɔ́ɔ́-di, pà cɔ̰́ɔ̰̀di pesá. 33 Pà kɛ̰hɛ̰di-má, kà nìku dɔ́ɔ́di é pà dɛ́há, é bantá pà yòǹ-ka bɛ́ka. Yɔtí wɛǹni mɛ̀ǹtì de tɔ́-tɔ́sí-ti ye pesá, kà nìku é yɛɛ̀ni, é cocí nà tàka, é pà ha̰nci é ta̰ntá ye bɛ̀m̀bɛ̀ni pà de kɔ́dí-di.
34 Sèsíì yɛ̀ni tḭ́ń wɔ̀ni ye hà̰à̰pu mɛhɛká, é dɛ́há nìku dɔ́ɔ́di, kà séèma óò cɛ̰dí dɛ́dɛ́í ku hḭ́ǹka mìì tee-sá kù de yònà hɔ̰̀ci mɛ̀ǹcì kɔ́ɔ́-ci-dà cɛ̰nto. K'ó cemá cetá è pà biɔhanì niìya̰ dɔ́ɔ́di hḭ́ǹka. 35 Y'àá de hɔ̰́tà wèǹku-dà yɔ̀ɔ, ye wɔ̀ni k'òo dapàm̀ma óò hɛ́tá-ho óò caka è yɔ̀: Wèǹku koò pú kadí, nìì mɛ̀ɛ kɔ́ɔ́ bɛ̀m̀bɛ̀nì mɛnì kú hḭ́ǹka. 36 Wihìna ye nìkù kà kú taá yɛ̀ka hɔ̰́ɔ̰́hí mɛhɛká, nà yɔbíímú mɛ̀mù tɔ́-tɔ́sí-mu miì é dontá kù kó dii-sá.
37 Kà Sèsíì é pà tɛ̰́ná è yɔ̀: Nɛ mɔ́mpá é pà kɔ̰́ɔ̰́ kà pá dii.
Kà p'óò béka è yɔ̀: A kpɛ̀i é n'yɔ̀ tí tódá weǹtṵ́nká kɔ̀ɔnà dɛ́ɛ́ tɔmú dífa-dà é taá é dontá-ní pɛ̰́ɛ̰̀pa é tɛ̀ni é pà kɔ̰́ɔ̰́ kà pá dii nkɛ́ɛ̀-ɛ̀?
38 K'ó pà tɛ̰́ná è yɔ̀: Nɛ káá pɛ̰́ɛ̰̀pa pàdɛɛ-dà? Taá-nà é dentá! Kà pá taá é bé-béka, é tóní óò caka è yɔ̀: Pɛ̰́ɛ̰̀pa pànùm̀-dà péé nà num̀bííhí hìdɛ́ɛ́.
39 K'ó pà caka è yɔ̀, pá kaàna nìku wɛǹni hùhùùka hùhùùka, míibohití hḭ́ǹka. 40 Kà nìpa kaàdi hùhùùka hùhùùka, kàcɔ̰́ nìpa kɔ̀ta kɔ̀ta, tɔɔ̀ka nìpa púnùm̀ nùm̀. 41 Kà Sèsíì é tódá ye pɛ̰́ɛ̰̀pa panùm̀ka n'ɛ̀ɛ num̀bííhí hidɛ́ɛ̀ka, é wáńtá hḭ́ǹka é sɛda Weèdi. K'ó wɛ́ha ye pɛ̰́ɛ̰̀pa é pà kɔ̰́ɔ̰́ o dapàm̀ma, kà pá pà totá nìpa. K'ó yíí é tódá ye num̀bííhí hìdɛ́ɛ́ é kɔ̰́ɔ̰́ o dapàm̀ma, kà pá hì totá nìpa wɛǹni. 42 Pa wɛǹni kà pá dii, é dɛn. 43 K'òo dapàm̀ma é kodá pɛ̰́ɛ̰̀pa nà num̀bííhí fììka mìì de sɔ̰́ńtà-sa, k'yé sṵ́ná náḿbòhi píì-hìdɛ́ɛ́. 44 Mɛ̀m̀pà kú wɛnnì de dii-pá ye dimá, daapá de yòǹ pa mɛhɛká tòhìka kànùm̀-dà.
Sèsíì cèn nɛ́ɛmá hḭ́ǹka
45 Ye kú dàhàka, kà Sèsíì é cemá caka o dapàm̀ma è yɔ̀ pá dúú hà̰à̰pu mɛhɛká, é n'nihí é deèta ye baàdi sóìdi tɔɔ̀di Bɛ̀tìsàìdáà bɛ́ka, k'òo mɔ́nń ní n'wihinì nìku. 46 Ò wìhìnà-ma ye nìku é yɔ̀ɔ, é dìsi ta̰à̰di hḭ́ǹka è kó pa̰á̰ weèdɔɔ̀pu. 47 Kà yèǹka é bóka, k'yèe hà̰à̰pu sá̰á̰ ye baàdi cɔhɔ̀ka, kà mɛnn cɔ̰́ɔ̰̀di kaá-ní teǹka. 48 K'ó dɛ́há é n'hɔ̰́tà o dapàm̀ma mɔù-nà ye hà̰à̰pu cèmu, mìì tee-sá yakú-dà de heu è pa coó-nà. Kà kóohí é n'kɔǹ, k'ó yíí taá pa bɛ́ka, è cèǹtì-ho ye baàdi nɛ́ɛmá hḭ́ǹka, é tɛ̀i é n'kpɛ̀i é pà nɛ̀ǹtaa. 49 P'òò dɛ́hà-ma k'ò cèǹtì nɛ́ɛmá hḭ́ǹka, kà pá tóó dawòka è tonà bekebeèdi-dà. 50 Pa wɛǹni d'oò dìi-í-ma, kà wantafɔ̰̀di pà káá dɛ́dɛ́í. Ye wɔ̀ni, k'ó cemá pà wɛɛ́-nà è yɔ̀: Nɛ bɔ̀ti dá pùdi, mmí-dà, nɛ dá n'wani.
51 Ye wɔ̀ni, k'ó dúú pa pesá ye hà̰à̰pu mɛhɛká, k'yèe yakú é cɛ̰́ṵ́dá. K'yé dii o dapàm̀ma dɛ́dɛ́í, 52 mìì tee-sá, pa yam̀màhàdi-dà de káà kpedí, pà pú nɛɛ̀ é bantá pɔ́ńtápa̰á̰ma ò de pa̰à̰-ma pɛ̰́ɛ̰̀pa hḭ́ǹka.
Sèsíì kpekànà mɔkàpa Sènɛ̀sàdɛ́tì tempáàku mɛhɛká
53 Kà pá deèta ye baàdi, é ta̰ntá Sènɛ̀sàdɛ́tì tempáàku, é tɛ̀i é pḭ́ná pa hà̰à̰pu kóḿbòni. 54 Pà yɛ̀ni-má-ní ye hà̰à̰pu mɛhɛká, kà nìpa é cemá bantá Sèsíì, 55 é cokapa ye tempáàku wɛǹni mɛhɛká, è tohú-ní pa mɔkàpa mɛ̀na hḭ́ǹka, è pà kɔ́dì-nà pà de hɔ̰́ yekà è yɔ̀ ò péé-sa. 56 Ò de hɔ̰́ taá-sa wɛǹni, yɔsàti yoo yɔbící, yoo yɛ̀ka hɔ̰́ɔ̰́hí mɛhɛká, pà de hɔ̰́ tɛɛ̀-ɛ́-ma-ní mɔkàpa pa tíkábɛ̀m̀bɛ̀ka pesá, è t'óò sɛ́úka è yɔ̀ ó hédá kà pá pḭ́ń bá o tókédi nùdi. Mɛ̀m̀pà mɛ̀ɛ de hɔ̰́ nì pḭ́ń-pa wɛǹni, de hɔ̰́ kpeka-á-ma.