25
Wɛbemú yohènamá sepàm̀ma píta hḭ́ǹka
1 Hḭ́ǹka wóòti kó n'yònà sepàm̀ma píta-dà mɛ̀m̀pà tóò-pa pa ha̰wèhi, é yɛ̀dì è kó taá peèta-nà podɔɔ̀o. 2 Pa pítaká mɛhɛká, kà pànùm̀ dóńtà yàma, kà pànùm̀ tɔɔ̀pa bii yàma. 3 K'yèe mɛ̀m̀pà dóńtà-pa yàma é tóó pa ha̰wèhi, pà pú sɔ̰́ńtà kɔ̀ma é n'toó déńcí mɛhɛká. 4 Àmá, kà mɛ̀m̀pà bii-pá yàma é tóó pa ha̰wèhi, é tóó-nà kɔ̀ma déńcí mɛhɛká. 5 Kà podɔɔ̀o é yóka-ho, kà nuǹdɔmú é cɛ̰ɛ̰́ ye sepàm̀ma píta, kà pá dɔɔ́ pa wɛǹni.
6 Yèǹka totà tḭ́ń wɔ̀ni, k'òòcɔ̰́ǹ é kpákada è yɔ̀: Ye podɔɔ̀o tɛ̀ni, yɛɛ̀ni-nà-ní é taá o peètanàpu! 7 Ye wɔ̀ni, k'yèe sepàm̀ma píta é heǹta pa wɛǹni é cedí pa ha̰wèhi dɔ̀hàpu. 8 Kà mɛ̀m̀pà dóńtà-pa yàma é cɔ̀hà kɔ̀ma mɛ̀m̀pà de bii-pá yàma è yɔ̀: Ti pa̰a̰-nà nɛ ha̰wèhi kɔ̀ma cɛ̰́ma mìì tee-sá, ti kpɛ́hí-dà kɔ̰́n. 9 Kà mɛ̀m̀pà bii-pá yàma é pà tɛ̰́ná è yɔ̀: Á̰à̰, mà pú kó ti tɛ̀i nà nɛ́na. Taá-nà mɛ̀m̀pà mà yɛɛ́-pa pesá é dɔntá-ní nɛ kpɛ́ɛmá. 10 K'yèe yaǹdóńtápa é taá ma dontápu, ye wɔ̀ni kà podɔɔ̀o é tɛ̀ni. Pànùm̀ mɛ̀m̀pà kú sɔ̀do de bii-pá, kà pá pɛ́ɛ́ é dúú-nà podɔɔ̀o potóóma nàmɔ̀ni mɛhɛká, é dákáná cɔ̀di nà peǹfa. 11 K'yé m'péé péé, k'yèe sepàm̀ma tɔɔ̀pa é tɛ̀ni é kpákada è yɔ̀: Ti teù, ti teù, ti kpetá cɔ̀di. 12 K'yèe podɔɔ̀o é pà tɛ̰́ná è yɔ̀: Wɛbemú-dà n nɛ cakú-ma, n pú nɛ yá̰á̰.
13 Kà Sèsíì é tɔhìna è yɔ̀: Nɛ́ n'you nɛ dá n'dɔɔ́, mìì tee-sá nɛ pú yá̰á̰ daadí, nɛ mɛ̀ɛ pú yá̰á̰ wɔ̀ni n tóńti-dí-ní.
Díiyuùka wɛbemú yohènamá
14 Hḭ́ǹka wóòti yònà nìi mɛ̀ǹǹ kɔ́dí-ko-dà cà̰ǹku, é yíí o dehàpa é pà cɛ̰̀a̰ o káma. 15 K'ó kɔ̰́ɔ̰́ cecedó díiyuùka kɔ̀ɔnà nùm̀, dɛɛ̀do kɔ̀ɔnà dɛ́ɛ́, ta̰á̰ko kɔ̀ta. Ò kɔ̰́ɔ̰̀ bá mɛ̀ǹǹ dɛ̀ɛ̀-ko dífa ò kó nɛɛ́ é tɔń-nà-fa-dà, ye wɔ̀ni é ka̰há cà̰ǹku. 16 Kà deho pà kɔ̰́ɔ̰̀-ko díiyuùka kɔ̀ɔnà nùm̀, é cemá cetá taakú n'ɛ̀ɛ dífa é dɛ́tá díiyuùka kɔ̀ɔnà nùm̀ tɔɔ̀ka. 17 Kà dɛ́ɛ̀do pà de kɔ̰́ɔ̰̀-ko kɔ̀ɔnà dɛ́ɛ́ mɛ̀ɛ té hḭn mɛma, é dɛ́tá kɔ̀ɔnà dɛ́ɛ́ tɔɔ̀ka. 18 Àmá, ta̰á̰ko pà de kɔ̰́ɔ̰̀-ko díiyuùka kɔ̀ta, mɛnn, k'ó taá é tɔ̰̀ṵ̀ fɔ̰̀ɔ̰̀ku é sɔɔ̀na o dakpɛ̰́ǹn dífa.
19 K'yé m'péé péé, k'yèe dehàpa dakpɛ̰́ǹn é yɔ̀ɔ koní é tɛ̀ni é pà yíí è kó dɛ́há bá mɛ̀ǹǹ dɛ̀ɛ̀-ko pa̰à̰-nà-sa ye dící. 20 Ò de kɔ̰́ɔ̰̀-ko díiyuùka kɔ̀ɔnà nùm̀, k'óò hɛ́tá-ho è yɔ̀: Dakpɛ̰́ǹn, a de n kɔ̰́ɔ̰̀ díiyuùka kɔ̀ɔnà nùm̀-dà, ǹtɛ díiyuùka tɔɔ̀ka kɔ̀ɔnà nùm̀ n cɔ́ńtì-ka. 21 K'òo dakpɛ̰́ǹn óò caka è yɔ̀: Yè sudi, a yòǹ deho sudó-dà è tṵ́mà cɔ́dí. A cɔ́dí-mà niìya̰ sḭ̀m̀mɔ́ǹya̰ hḭ́ǹka, n k'áa cɛ̰ɛ̰̀-ɛ̰́-ma niìya̰ sàsa. Ya̰ní é n dii-nà Wɛ̀ɛ̀di. 22 Kà deho mɛ̀ǹǹ de ta̰ntà-ko díiyuùka kɔ̀ɔnà dɛ́ɛ́ mɛ̀ɛ t'óò hɛ́tá-ho è yɔ̀: N dakpɛ̰́ǹn, a de n kɔ̰́ɔ̰̀ díiyuùka kɔ̀ɔnà dɛ́ɛ́-dà, ǹtɛ díiyuùka tɔɔ̀ka kɔ̀ɔnà dɛ́ɛ́ n cɔ́ńtì-ka. 23 K'òo dakpɛ̰́ǹn óò caka è yɔ̀: A yòǹ deho sudó-dà è tṵ́mà cɔ́dí. A cɔ́dí-mà niìya̰ sḭ̀m̀mɔ́ǹya̰ hḭ́ǹka, n k'áa cɛ̰ɛ̰̀-ɛ̰́-ma sàsa. Ya̰ní é n dii-nà wɛ̀ɛ̀di. 24 Ta̰á̰ko ò de kɔ̰́ɔ̰̀-ko díiyuùka kɔ̀ta, k'ò mɛ̀ɛ t'óò hɛ́tá-ho è yɔ̀: N dakpɛ̰́ǹn, n de yá̰á̰-ma è yɔ̀ a yòǹ nìi mɛ̀ǹǹ dɔǹ-ko-dà. A hɔ̰́ kɔ̰ṵ a pú bɔɔ́-sa-dà, é kodá a pú pità-sa. 25 Wantafɔ̰̀di-dà n cɛ̰ɛ̰́, ká n taá é tɔ̰̀ṵ̀ teǹka é sɔɔ̀na a dífa. Ǹtɛ-fà, ta̰ǹta a nɛǹfa. 26 K'òo dakpɛ̰́ǹn óò tɛ̰́ná è yɔ̀: A yòǹ deho kpákpàdo-dà è tṵ́mà yòǹ dóòfa. A de yá̰á̰-ma è yɔ̀ n hɔ̰́ kɔ̰ṵ n pú bɔɔ́-sa, è té kodá n pú pità-sa, 27 è yenì a taá taàa n dífa díikɔ́ɔ̀ta mɛhɛká. N koní-mà-ní, n de kó taá fà tóó-ma-ní nà cɔ́ńdídi. 28 Ò tà̰ǹta-nà ye díiyuùkà kɔ̀tà é kà kɔ̰́ɔ̰́ mɛ̀ǹǹ káá-ko díiyuùka tòhìdi. 29 Nɛ́ n'yá̰á̰ è yɔ̀ mɛ̀ǹǹ káá-ko, pà k'óò tɔ̀hìna-á-ma k'ó dɔ̀hà é kádá. Mɛ̀ǹǹ mɛ̀ɛ kɔ́ɔ́-ko yècḭ́ḭ̀, pà kó ta̰ǹta-á-ma bá niìya̰ cɛ̰́masí ò káá-sa. 30 Ye dehò mɛ̀ǹǹ péé-kò hécì mɛnn, ò dèna-nà tapaàdi bìḿbìni mɛhɛká. Ye pesá-dà ò kó hódí-ma é cécí o há̰ḿbící.
Sídàpu dèǹdèmu
31 Niìfòùo bíitá kó tɛ̀ni tḭ́ń daadí ta wɛhimú mɛhɛká, nà Weèdi tɔntɔndipá wɛǹni, tà kó kaàdi-í-ma ta wóokààta hḭ́ǹka. 32 Kà pá tíká teǹka boocí wɛǹni ta yìhìka, kà tá baàta nìpa é n'yònà hɔ̰ɔ̰̀cɛ̰nto hɔ̰́ bakàma hɔ̰̀ci nà bɔhí. 33 Tà kó hḭ́ná hɔ̰̀ci ta heùma-dà, bɔhí ta cà̰ǹkamá. 34 Ye wɔ̀ni-dà wódo kó caka-má mɛ̀m̀pà péé-pa o heùma è yɔ̀: Ya̰ní-nà-ní, nɛ́na n Báàa kónà-pa. Tódá-nà é teeka, wóòti ò dɔ̀haà-ti nɛ kpɛ́mú nà fòùku cetáma, 35 è yá̰á̰ kòni de n káá kà nɛ́ n pa̰a̰ dimá ká n dii, nɛ́yà̰a̰kú de n cɛ̰dí kà nɛ́ pa̰a̰ nɛ́ɛmá ká n yà̰à̰, n de yòǹ cà̰ǹn kà nɛ́ n codá nɛ hɔ̰́ɔ̰́hí mɛhɛká. 36 N de foó-ma, kà nɛ́ n báná báatí. N de mɔn-ń-ma kà nɛ́ n teepa. N de péé kóodeedí mɛhɛká-dà kà nɛ́ tɛ̀ni é n dentá. 37 Ye wɔ̀ni ye niìcoópa k'óò béka-á-ma è yɔ̀: Ti Teù, daadí m̀mɔ́ni-dà t'aa dɛ́hà-ma kà kòni a káá, kà t'áa pa̰a̰ dimá k'á dii, yoo kà nɛ́yà̰a̰kú a káá, kà t'áa pa̰a̰ nɛ́ɛmá k'á yà̰à̰? 38 Daadí m̀mɔ́ni-dà t'aa dɛ́hà-ma k'à yòǹ cà̰ǹn, kà t'áa codá ti hɔ̰́hí mɛhɛká, yoo k'à foó, kà t'áa báná báatí? 39 Daadí m̀mɔ́ni-dà t'aa dɛ́hà-ma k'à mɔn, yoo k'à péé kóodeedí mɛhɛká, kà tí taá áa dentá? 40 K'yèe wódo é pà tɛ̰́ná è yɔ̀: N nɛ cakú bemú-dà, cɛ̰má n'ɛɛ̀ pa̰à̰-ma wɛǹni n kúcàpà pà pú kɛɛ̀hi-pà p'oòcɔ̰́, mmí-dà n'ɛɛ̀ pa̰à̰-ma.
41 Ye kú dàhàka, k'ó caka mɛ̀m̀pà péé-pa o cà̰ǹkamá è yɔ̀: Nátá-nà n pesà, Weèdi nɔɔ́ɔ̀-pà nɛ́na! Taá dúú-nà ha̰mú mɛ̀mù pú kɔ̰́n-pú mɛhɛká, pà cɔ́hínà-pu wɛɛ̀ko n'ɔ̀ɔ tɔntɔndipá kpɛ́mú, 42 è yá̰á̰ kòni de n káá, nɛ pú n pɛ̰ḭ dimá ká n dii, nɛ́yà̰a̰kú de n cɛ̰dí, nɛ pú n pɛ̰ḭ nɛ́ɛmá ká n yà̰à̰. 43 N de yòǹ cà̰ǹn, nɛ pú n codà nɛ hɔ̰́ɔ̰́hí mɛhɛká. N de foó, nɛ pú n bánà báati. N de mɔn nɛ pú n wisí, kà n ní m'péé kóodeedí nɛ pú tɛ̀ni é n dentá. 44 Ye wɔ̀ni, pà mɛ̀ɛ té k'óò béka-á-ma è yɔ̀: Ti Teù, daadí m̀mɔ́ni-dà t'aa dɛ́hà-ma kà kòni a káá, yoo nɛ́yà̰a̰kú, yoo k'à yòǹ cà̰ǹn, yoo k'à foó, yoo k'à mɔn, yoo k'à péé kóodeedí mɛhɛká, ti p'áa tempáà-nà? 45 Ye wódo kó pà tɛ̰́ná-ma è yɔ̀: N nɛ cakú bemú-dà, cɛ̰má nɛ p'éè pa̰à̰-ma wɛǹni n kúcàpà pà pú kɛɛ̀hi-pà p'oòcɔ̰́, mmí-dà nɛ p'éè pa̰à̰-ma. 46 Pà kó taá m'péé toyɔ̰́ńti mɛ̀ǹtì bá yɔ̀ɔ-tí mɛhɛká-dà, àmá kà niìcoópa é taá m'péé fòùmu mɛ̀mù bá yɔ̀ɔ-pú mɛhɛká.