Ɛnza ŋé mín nvɔ lɔnwɛɛnlilo ŋó kó ó lɔ
6
Lɔnwɛɛnlilo nɔ́ la,
Ɛnza ní a yɛ́ kaamɔɔndhye ŋólu tɛ́ɛ tínminnan sɛ́ɛn lɔ́lu kɔɔnnɔn.
A yɛ́ kaamɔɔndhye ŋólu tínnza nɔ́lu tɛ́ɛ kɛ́ fɔ́nɲɔɔn i tɛ́ɛ ólu lɔ́ kɛ́ a lɔɔ.
2 Falizɛn nɔ́lu a fɔ i yɛ́ kó:
«Kó mín mánngan kɛ kɛ́ lɔnwɛɛnlilo ŋó lá,
mínnɛɛn lá álee ó kɛ́la?»
3 Ɛnza ŋé í yawa kó:
«Kɔ́ɔn é Laula ní a táamanɲɔɔn ólu myaan mínngɛ,
aa mínngɛ,
a mán ó kála bha ŋan?
4 Aa lo ɲán min mán Ala yɛ́ bhó ŋo kɔɔnnɔn,
faanlɛɛbulu mín nziinin ndɛ́ɛ yénɔn kɛ́ o lɔɔ tó kɛ́ a lɔ dí a táamanɲɔɔn olu mán;
Kɛ́ɛke faanlɛɛɲansebhaa ó léelu kákan kɛ o búlu ólu lɔɔ.»
5 Ɛnza ŋé fɔ i yɛ́ i kwɔ́ ko:
«Mɔɔn Dhyénjɛ ó lée lɔnwɛɛnlilo ŋó kunndii o lé.»
Ɛnza ŋé cɛ bhóofaanin mán lɔ́ lákɛɛnyala
6 Lɔnwɛɛnlilo ŋó lɔ gbɛ́ɛ lá,
Ɛnza ŋé lo sɛ́ɛbho o kɔɔnnɔn kɛ́ a lámyaan kɛ́ mɔɔn ólu kála.
O wáati ó lɔ́,
cɛ lɔ́ tɛ́ɛ yénɔn,
o bhóobhɛɛ o tɛ́wɛɛ fáa a man.
7 Sɛliya kaamɔɔn ólu ní Falizɛn ŋólu tɛ́ɛ Ɛnza nakɔɔsila ní a yáa mɔɔn lɔ lákɛɛnya lɔnwɛɛnlilo ŋó lá,
ké ii sɔ nzɔ́ɔ a lá.
8 Wáa Ɛnza ndɛ́ɛ i míliya ó lɔ,
o lɔ́,
aa fɔ cɛ bhóofaaninman ó yɛ kó:
«I wíi kɛ́ i lɔ mɔɔn ólu cɛ́man yánun.»
Aa i wíi kɛ́ i lɔ.
9 O kwɔ́,
Ɛnza ŋé fɔ i yɛ́ kó:
«Ní a manɲaankɛla,
mínnɛɛn lé kákan kɛ kɛ́ lɔnwɛɛnlilo ŋo lá?
Kɛ́ kóɲwaan kɛ́ lɔnwɛɛnlilo ŋó la bháa,
wáman kɛ́ kóyoo ne kɛ́?
Kɛ́ mɔɔn bwási bháa,
wáman kɛ́ a hálaki?»
10 Ɛnza ŋé i bɛ́ mánfɛɛ tó kɛ́ fɔ cɛ ó yɛ kó:
«Í bhóo ó lɔ́sawa.»
Cɛ ó a bhóo o lɔ́sawa,
a bhóo o kɛ́ɛnya.
11 Falizɛn ŋólu mwɛ́nnɛn koyoongɛ,
i tɛ́ɛ ɲɔɔn mánɲaankɛla kó ii sé kɛ́ mínnɛɛn lé kɛ́ Ɛnza nán.
Ɛnza ŋé kaamɔɔndhye ndá ni fyáa lɔ́tɔnmɔn
12 Ó wáati kée ŋó lɔ́,
Ɛnza ŋé táa tíi ó kúnnɔn kɛ́ Ala bháto.
Aa si í ɲánla Ala bháto ó la.
13 Kɛ́ɛn ó bhɔ́ mínngɛ,
aa a yɛ kaamɔɔndhye ŋólu kíi,
kɛ́ mɔɔn tá ni fyáa lɔ́tɔnmɔn i cɛ́man kɛ ólu kíi kó céladhye ŋólu:
14 O kaamɔɔndhye ŋólu tɔ́ɔ ó mánfɛɛ:
Simɔn,
aa o mín ndɔ́ɔ la íkwɔ kó Piyɛli,
óni a lɔ́ɔcɛ Andele,
Zaki óni Yaya,
Filipu,
Batelemi,
15 Matiyu,
Tomasi,
Alife dhyénjɛ Zaki,
Tade,
Simɔn Zelɔtia,
16 Zaki dhyénjɛ Zudasi óni Zudasi Sikaliyɔti mín ngáa Ɛnza ɲanva.
Ɛnza ŋé yaangalotɔ ólu lákɛɛnyala
17 Ɛnza yíitɔ óni a yɛ́ kaamɔɔndhye ŋólu lé kɛ́ bhɔ́ tii ó ka,
aa sé kɛ́ɛngbɛba lɔ́lɔ kɛ́ í lɔ yé.
Yamanba tɛ́ɛ o ywáa ó lɔ́.
A yɛ kaamɔɔndhye ŋólu tɛ́ɛ sháa i cɛ́man.
Lɔ́lu tɛ́ bhɔ́la Yeluzalɛmu ní Zude mala ó bɛ́ lɔ́.
Lɔ́lu tɛ́ɛ bhɔ́la kɔɔji lá ó sóbaba ólu lá,
Tili óni Sidɔn.
18 I tɛ́ wɛ́ɛ nan ké ii Ɛnza ɲɛ́n kóman ó lɔ́myɛn óni ké áa i lákɛɛnya.
Mínnu tɔ́lɔyanin ndɛ́ɛ Lámansa ólu bhóo,
ólu é kɛ́ɛnya.
19 Yaman ó bɛ́ tɛ́ɛ ɲán ɲíinan a mán kɛ́ í túu Ɛnza nán,
kɛ mansɔɔ sébhaaya lɔ́ tɛ́ɛ bhɔ́la a lɔ́ kɛ́ í bɛ́ lákɛɛnya.
Yɛ́ɛtii nisɔdhyaanin ɲé?
20 O wáati ó lɔ́,
Ɛnza ŋé a yɛ kaamɔɔndhye ŋólu mánfɛɛ,
kɛ́ a fɔ kó:
«Ale min núu faannda né,
ale yeemanfanin ɲé,
kɛ mansɔɔ Ala yɛ́ mansaya ó ale tá lé.
21 Kɔ́ɔn é ale mínnu lá sísan,
ale yeemanfanin ɲé,
kɛ mansɔɔ ale yáa fá.
Ale min núu kásila sísan,
ale nisɔdhyaanin ɲé,
kɛ mansɔɔ ale yáa yɛ́ɛkɛ.
22 Ni a ɲánngboya kɛ́ kɛ́ mɔɔn ólu lɔ́
ké íi i bá a lɔ́,
kɛ́ a nɛɛn
óni kɛ́ a tɔ́ɔyoo nvɔ mɔɔn Dhyénjɛ ó kósɔn,
o wáati ó lɔ́,
ale yeemanfanin ɲé.
23 Ni ó kɛ kɛ́ wáati mínnɔn,
aa í ɲáanli kɛ́ í gbángban nisɔdhyaa ó bhóo,
kɛ mansɔɔ bhaayeba é a yɛ́ sá ŋó lɔ
ale yeemanfanin ɲé.
I fá ólu tɛ́ɛ céla ólu tɔ́lɔla cé né.
24 Wáa bɔɔn o ale nanfootii ólu tá lé,
kɛ mansɔɔ ale wɛ́ɛ a yɛ́ heeyɔɔ ó sɔ́ɔ kɛ́ bhá.
25 Ale min núu lɔ́min kɛ́la kɛ́ fá sísan,
bɔɔn ó ale tá lé,
kɛ mansɔɔ kɔ́ɔn yáa álee myaan.
Ale min núu yɛ́ɛkɛla sísan,
bɔɔn ó ale tá lé,
kɛ mansɔɔ a ní ó yáa í lafin,
a yáa kasi kɛ́.
26 Ni mɔɔn bɛ́ é ale tɔ́ɔɲwaan fɔ́la,
bɔɔn ó ale tá lé,
kɛ mansɔɔ i fá ólu tɛ́ɛ céla fɔnɲanfɔ ólu bwóɲanla cé né.»
Án yúu ólu yɛ́ dhyáaɲɔɔnya ó
27 «Waa ale mín núu nɔ́myɛnnan,
ní i fɔ́la a yɛ́ ngó a yúu ólu kó á dhyáa á yɛ́,
kɛ́ kóɲwaan kɛ́ a tɔ́lɔbhaa ólu yɛ́.
28 Aa lwáau kɛ́ a dáanbhaa ólu yɛ́,
áa Ala dɛ́li a tɔ́lɔbhaa olu yɛ.
29 Ní mɔɔn lɔ kɛ i tóo kée ŋó cé,
ii i tɔ́ kée ŋó sii a yɛ́.
Ní lɔ kɛ í yɛ́ déekeba ó myaan i lá,
i kɛ́nan fɔ kó a kɛ́nan í yɛ́ deeke ó tá.
30 Ní mɔɔn ó mɔɔn kɛ́ fé nɔ́ kófɔ i yɛ́,
ii a di mán.
Ní mɔɔn lɔ kɛ́ í yɛ́ fé nɔ́ myaan i lá,
i kɛ́nan a kó mánɲaankɛ a la.
31 Álee fɛ́ ké mɔɔn tɔ ólu a kó min ngɛ́ a yɛ́,
aa ó ɲɔ́ɔn ngɛ́ olu yɛ́.»
32 «Á kó a dí mínnu yɛ́,
ní ó kée ŋólu kɛ dhyáa á yɛ́,
ale káa tɔɔn mínnɛɛn lé sɔ́ɔ o lɔ́?
Kɛ mansɔɔ,
yuumutɔ ólu ŋé ó ɲɔ́ɔn ngɛ́la.
33 Mɔɔn min núu kóɲwaan kɛ́la a yɛ́,
ní aa kóɲwaan kɛ́la o gbɛɛgbɛɛ o lé yɛ́,
a káa tɔɔn mínnɛɛn sɔ́ɔ o lɔ?
Kɛ mansɔɔ,
yuumutɔ ólu é ó ɲɔ́ɔn ngɛ́la.
34 A yíi é mɔɔn mínnu ka kó i yáa a yɛ́ yúu ó saa,
ní ale yúu dila ólu gbɛɛgbɛɛ o le mán,
ale káa tɔɔn mínnɛɛn le sɔ́ɔ o lɔ?
Kɛ mansɔɔ,
yuumutɔ ólu ŋé yúu dila ɲɔ́ɔn mán kɛ́ í hákii tó a ɲɔ́ɔn nzɔ́ɔ kó lɔ́ kwɔla.
35 Waa,
á yúu ólu a dhyáa á yɛ́ kɛ́ kóɲwaan kɛ́ i yɛ́.
Áa yúu lá mɔɔn ólu lá,
kɛ́ ɲán o kwɔ́.
O lɔ,
a yáa tɔɔnba sɔ́ɔ.
Ale yáa kɛ́ Fé mbɛ kunndii ó dhyé ŋólu lé,
kɛ mansɔɔ,
aa kóɲwaan kɛ́la kóɲwaanlɔmɛɛ ólu ni mɔɔnyoo ŋólu yɛ́.
36 Áa hínnɛn mɔɔn ólu lá óyoo a Fá é hínnɛnla ɲán mín mán.»
Ale kɛ́nan ɲɔ́ɔn ndɔ́nɲɔɔn
37 «A kɛ́nan kíti tɛ́ɛ lɔ ka,
o ɲan o man Ala táa kíti tɛ́ɛ ale ka.
A kɛ́nan dɔ ólu yaayii,
o ɲan o man Ala táa ale yaayii.
Áa yafa dɔ ólu mán,
o ɲan o man Ala yáa yafa álee mán.
38 Aa dɔ ólu sɔ,
o ɲan o man Ala yáa álee sɔ.
Í yáa mínnan mɛ́ɛbhɛɛ tá kɛ́ a tá ó swáan kɛ́ a díinndiin kɛ́ a yúuyuu kɛ́ a fá fɔ kɛ́ bwɔ́,
kɛ ó yɛ́ɛman a yɛ́ fáanin ó jífa ó lɔ́.
Kɛ mansɔɔ aa dɔ ólu tá ó swáan swáanninkɛfe mín nɔ́n,
Ala káa a tá ó swáan o kée ŋó lé lɔ́.»
39 Ɛnza ŋé saanan lá i yɛ́ kó:
«Fyóondɔ lɔ é sé kɛ́ fyóo ngbɛ́ɛ lɔ yɛ gbéle myáan an?
I fyaa ó bɛ́ táa í bé jáan lɔ kɔɔnnɔn an?
40 Kaamɔɔndhye ŋo sí mán nvísaa a kaamɔɔn o le.
Waa kaamɔɔndhye ŋóo kaamɔɔndhye ŋé kaa ŋó kɛ́ cɛ́ɛne,
óo kɛ́la lé óyoo a kaamɔɔn ó.»
41 «Tíkoo mín ŋé í bhádhye ŋó ɲán mán,
mínnɛɛn lé kósɔn ii ó mánfɛɛ lá,
kɛ́ɛ ké lɔ́ɔguun mín ŋé í tá ɲán ó mán,
i tɛ́ ó yéla a?
42 I lo ŋé sé kɛ́ fɔ i bhádhye ŋó yɛ́ dí lé kó:
‹Bhádhye,
i lɔ́ ké tíkoo mín ŋé í ɲán mán,
ké ní o bhɔ́ a man.
Kɛ́ɛ ké lɔɔguun mín ŋé í tá ó mán,
i tɛ́ ó yéla.›
Fyáangafo o,
lɔ́ɔguun mín ŋé í tá ó mán,
o bhɔ́ ótun.
O lɔ,
i yáa yéli kɛ́ cɛ́ɛne,
kɛ́ tíkoo ó bhɔ́ i bhádhye ŋó ɲán ó mán.»
Yíi ó lɔnan a dhyé ŋé mán
43 «Yíibhɛɛ súusuu tɛ́ dhyéɲoo ngɛ́la,
yíiyoo nzúusuu tɛ́ dhyémɛɛ kɛ́la.
44 Yíi bhɛ́ɛ ó lɔnan a dhyé ŋó le mán.
Tólodhye ŋó tɛ́ bhɔ́la ŋwɛ́ɛnnzu ŋó la,
lɛ́zɛn ŋó tɛ́ bhɔ́la lɛ́ɛninɲii ó la.
45 Mɔɔnbhɛɛ ó fémɛɛ ni nanfoobhɛɛ lé lábhɔla a yóso o lɔ.
Tó mɔɔnyoo ŋó féɲoo ni nanfooyoo né lábhɔla a yóso lɔ.
Kɛ mansɔɔ mɔɔn yóso ó fánin ɲé fé ŋó mínnan,
a lá ó óle fɔ́la.»
Bhónɔbhaa fyaa ó yɛ́ saanan ó
46 «Mínnɛɛn lé kósɔn aa ngíila kó Mantii ó,
Mantii ó,
waa ké née mín nvɔla,
a tɛ́ ó kɛ́la?»
47 «Mɔɔn óo mɔɔn kɛ́nan né fɛ́ kɛ́ né yɛ́ kóman ó lɔ́myɛn kɛ́ a bháto,
o bhɔ́nin ŋé mín nán,
né yáa o fɔ a yɛ́.
48 O bhɔ́nin ɲé bhónɔbhaa lɔ lé lá mín ŋé lúukolo ó shɛ́n kɛ́ a láyii fɔ kɛ́ sé fáa ó mán,
tó kɛ́ a yɛ́ bhó ŋó zúsii o ka.
Bhá ó kɛ fá jí ó lá wáati mínnɔn,
jí ó wée kɛ́ táa lá o bhó ŋó kɔɔ,
waa a mán sé kɛ́ maanmaan,
kɛ mansɔɔ cɛ ó a yɛ́ bhó ŋó lɔ cɛ́ɛne lé.
49 Waa mɔɔn mín ŋé né yɛ́ kóman ó lɔ́myɛnnan tó a tɛ́ a lá bhátola,
o tíi ó bhɔ́nin ɲé bhónɔbhaa lɔ lé la mín ŋwɛ́ɛn a yɛ́ bhó ŋó lɔ́ lúukolo gbáannza o ka,
a man a zúsii fáa ka.
Sá ŋó nan,
jí óo wée kɛ ló bhó ŋó zúkɔɔ,
o ywáaninngee ŋó lɔ aa bé,
a bénzeɲan óo yóoɲan lé.»