Timoté áŋa ɔlɔŋɔ ne Bóol ne Sílas
16
1 Bóol ŋa cɔ́bá,
u ŋga hámá na a bálɛ́ka cɛ Tɛlɛ́bɛ ne ci Lisitɛ́lɛ.
Mulumitinine a mumɔtɛ́ ŋaá bá hɔ́á nyiínyi ɛ́cɛ Timoté ;
iinyí ŋaá bá mulumitinine Yésus,
itónyi cí *Besuif,
mbá síkíne ŋaá bá ɔɔcɔ u *Kɛlɛ́k.
2 Belumitinine Yésus ne bé Lisitɛ́lɛ na bá Ikóniyom ŋa bɔ́ bá bébú lémbíki olíhe ú Timoté.
3 Bóol ŋaá bá weé lénéke anyía we wuúci hiíte,
bébú súéte.
Ɛŋakɛlá wé wuúci hiíte,
u ŋé wuúci aacá a asana ne Besuif a bá ŋaá bá hɔ́á,
anyía beébe bekime ŋa bɔ́ bá bébú ményukune anyía síkíne ci Timoté áŋa ɔɔcɔ u Kɛlɛ́k.
4 A bálɛ́ka hí ikime ecí ne Bóol ne Sílas ŋa bɔ́ bá bábɔ́ hɔ́laka,
bé ŋe bú bíkétíkínyí belumitinine bɛsana abɛ́ na baacɔ bá ɛndɔ́ma ne *bekendisi belumitinine bé Yelúsalɛm ŋa bɔ́ sɔ́mbɔ́tɔ́kɔ́ná ;
bá láakɛna baacɔ anyía bá látákɛ́na bɛsana eébí.
5 Tuɔ́bɔ tú belumitinine ŋaá bá túá kɛ́ndáka o olumitinine noómi.
Ɔmbana ú belumitinine tékéke mɔɔ́sɛ́ mekime.
Bóol ma lɛ́ca eseye yɛ́ asana a Tɔlɔwás
6 Bá ŋa sɛ́ bé ke bú húlíkínyi baacɔ bé ekéti yí iisí yɛ́ Asiª bɛsana bɛ́ Bandɔ́mɛsɛ́,
mbá Efúúménénú yí Elilé ŋeé beébe kotí.
Buátɛ́ bɔkɔ bá ŋa bɔ́ hɔ́láka ci ohónyí,
bá tɛ tálɛ́mɛ́na i iisí ne ci Filiki na cɛ Kalasi.ª
7 Ekúlú ayɛ́ bá ŋga bɔ́ hámá hoóhi na ɔlɛla ú iisí ci Misí,
ª bá ŋa sɛ́ bábɔ́ cɔ́ba i iisí ci Bitini,
mbá Elilé yí Yésus tɛ háná beébe oókóto.
8 Aáná bá ŋa bɔ́ sɔ́mbɔ́tɔ́nɛ́ná i iisí ci Misí,
bá ŋá cɔbá a bálɛ́ka cɛ Tɔlɔwás.
9 Nebutúé,
Bóol ŋá lɛca *eseye yɛ́ asana :
Ɔɔcɔ u Masɛtuán ŋaá bá tálɛ́mɛ́na ɛndánáka,
u wuúci bɛ́cɔ́kɔ́lɔ́kɛ́na ɔsɛ :
« Faáya a Masɛtuán ɔ ɔkɔɔ́ basɔ́ ɔɔ́lɔ́. »
10 Hí e elime ci eseye yɛ́ asana eéyé eyí Bóol ŋaá lɛ́cá,
tú ŋa sɔ́ª aámbáka ohónyí wú osúéte a Masɛtuán,
anyía tú ŋe sú menyi taaká anyía Bandɔ́mɛsɛ́ u ŋáa basɔ́ lɔ́ŋɔ o okohúlinyi baacɔ bá hɔ́á Ambányɛ yɛ́ Ɛsɔ́ma.
Lɛ́tɛa ma háya mɔŋɔlɛ́ né Otéŋí a Waáŋá
11 Tú ŋe sú óófíne eé sitíme a bálɛ́ka cɛ Tɔlɔwás,
túɔ cɔ́ba ɔ ɔcɔba i iisí cɛ́ Samɔ́tálas a cɛ́áŋa ɛ ɛkatɛ́katɛ́ cɛ nuɔmɔ́.
Ɔ ɔyá ɔyá,
tu ŋa sɔ́ cɔ́bá a bálɛ́ka cɛ Nɛyabólis.ª
12 Hɔ́á tú ŋa sɔ́ hátɔ́na,
túɔ cɔ́ba a bálɛ́ka ci Filibí.
Filibí áŋa bálɛ́ka ci buúsebuúse ci ekéti yí iisí yɛ́ Masɛtuán,
ª ciíci tɔ́na bálɛ́ka a cɛmɔtɛ́ ci butéŋí bú Lóom.
Tu ŋe sú límékíne a bálɛ́ka eécí ɔmbana ú mɔɔ́sɛ́ weéŋí.
13 A *buɔ́sɛ́ bú ehélúme bú *Besuif,
tú ŋa sɔ́ hátɔ́na a bálɛ́ka noómi,
túɔ cɔ́ba a asálá yí nuúci ;
tuesú kétiki anyía tua sɔ́ŋa tú ɔlɛca haála a hɔ́mɔtɛ́ ehé Besuif naŋa bábɔ́ bɛ́cɔ́kɔ́lɔ́kɛ́na Bandɔ́mɛsɛ́.
Tú ŋe sú límíne ɔ ɔmɛsɛ́,
túɔ waásánáka ne beénjú a bá ŋa bɔ́ bá hɔ́á babɛ́bándákánɔ́.
14 Ɔmɔtɛ́ eé beénjú eébé nyiínyi ɛ́cɛ Lɛ́tɛa ŋaá bá u Tɛatíil,
u nyemiki Bandɔ́mɛsɛ́.
U ŋaá bá waá kɛ́laka onduné ú bɛlaŋa e bibólótoto bɛ́ mɔɔnyɛ́ meéŋí.
U ŋá tákɛ́na eetú ɔ ɔlɔ́kɔ́maka bɛsana.
Otéŋí a Waáŋá ŋé wuúci húúne ɔtɛ́má ɔ ɔlɔ́kɔ́máka bɔmbányɛ bɛsana ebí Bóol ŋaá bá waá kɔ́ɔnaka.
15 Bé ŋeé wuúci ootíne,
na bááyɛ́ baacɔ bé ooki áyá.
U ŋá basɔ́ lɔ́ŋɔ́kɔ nááyá,
ɔsɛ :
« Mbɔ́kɔ nu ŋá nɔ lɛ́ca bɔmbányɛ anyía ɛ ŋá mɛ háya taaká mɔŋɔlɛ́ né Otéŋí a Waáŋá,
ánɔ faáya,
nué ke límékíne eémi o ooki.
 » Aáná u ŋaá basɔ́ eékínyí anyía tuésú lúmítíne okolímine e úúyé ooki.
Bá ma háya ne Bóol ne Sílas eé ciíbe cɛ ɛcaná
16 Buɔ́sɛ́ a búmɔtɛ́ abɔ́ tú ŋa sɔ́ bá tuasɔ́ cɔ́cɔbaka aá haála há ɔbɛ́cɔ́kɔ́lɛ́na,
tu ŋa sɔ́ ɔndɛ́mánána na ɔbɔ́la a wɔmɔtɛ́,
munyiɔnɔ mɔ baacɔ a bɔ́mɔtɛ́.
U ŋaá bá na *aabɛ́ yí elilé a yɛ́ ŋaá bá yé wuúci iínjíékíne makɛ́nda me omenyukune bɛsana a bɛ́ káá bɛ́kɛ́láka.
Cííyi síkíne cí buólí ŋaá bá cɛ́á hɔ́máka mɔɔnyɛ́ meéŋí a núáyɛ́ nɔbúa.
17 Aáná ɔbɔ́la oócí ŋaá bá waá basɔ́ látákɛ́na na basɔ́ ne Bóol,
u húlé kɔ́ɔnaka okelú ɔ ɔmuaná ɔsɛ :
« Baacɔ eebe á bɔ́ŋa bɔnyiɔnɔ bá Bandɔ́mɛsɛ́ a wáŋa fáátɛ ɔ Ɔmuaná ;
bá ŋa bɔ́ banɔ́ húlinyi bɛsana a bɛ́áŋa bɛ́ ɔ banɔ́ iínjíékíne olíhe. »
18 Aáná u ŋaá bá waá kɛ́laka aáná mɔɔ́sɛ́ meéŋí ɔ ɔkɔɔ́háma eyí hilóbi ŋá nɔ́nákɛ́na Bóol,
yɔ́ bɛ́kɔ́ŋɔ́na búmɔtɛ́ buɔ́sɛ́,
yɔ́ láana aabɛ́ yí elilé a yɛ́ ŋaá bá ná ɔbɔ́la oócí ɔsɛ :
« A makɛ́nda me nyiínyi nyí Yésus *Kilís ɛ ŋa mɛ́ ɔ láana anyía háma aá cɛɛ́tɔ cɛ ɔbɔ́la ooci !
 » Hí a yaátɛ́ ekúlú aabɛ́ yí elilé eéyé ŋá háma.
19 Ɛŋakɛlá síkíne cí buólí cɛ́ ɔbɔ́la oócí á lɛca anyía cɛ́ tɛ á bá na mɔŋɔlɛ́ mɔ ɔhɔ́máka mɔɔnyɛ́ aá cíáyɛ́ elime,
nyɛhatɛakɛna eényí ne Bóol ne Sílas ;
cí ŋé beébe súéténe a haála há nyɛkála eé buúse bú bekélísi bɛsana.
20 Cí ŋé beébe télímínyi eé buúse bú bekélísi bɛsana bé butéŋí bú *Lóom,
mbá cɛ́sɛ :
« Nu ŋa nɔ́ lɛ́ca e ?
Baacɔ eebe ŋe bú túŋulinyi ciasɔ́ bálɛ́ka,
tɔ́na bá bɔ́ŋa bibíényi bí *Besuif.
21 Bé ŋe bú eékúnyi baacɔ bɛɛsɔ a bɛ́mɔtɛ́ abɛ́ basɔ́,
baacɔ bé Lóom,
tu tɛ ɔ́mɔɔ́ sɔ́ nyɛmána tú olumitine ta anyía túɔ́ látákɛ́na. »
22 Baacɔ a bá ŋa bɔ́ bá aáhá ŋa bɔ́ lɔ́kɔ́mɛ́ná ne Bóol ne Sílas hilóbi.
Bekélísi bɛsana ŋe bú iínjíé makɛ́nda me o beébe laŋɔnaka ;
bá ŋá kɔɔ́na tɔ́na anyía bé beébe súbéke ne mesue.
23 Ɛ́makɛ́la bé é beébe súbéke buéŋí ne mesue,
bé ŋé beébe háya eé ciíbe cɛ ɛcaná.
Bé ŋé oónyísínyi ɔlaana mutétényi ciíbe cɛ ɛcaná anyía wé beébe tétényíki bɔmbányɛ,
ta ɔmɔtɛ́ ti nyíme.
24 Hí ayɛ́ mutétényi ciíbe cɛ ɛcaná ŋaá lɔ́kɔ́má aáná,
u ŋé beébe cɔbána e ekéti yí ciíbe cɛ ɛcaná a yɛ́mɔtɛ́ a yɛ́ ŋaá bá oówo noómi,
u ŋé beébe hákɛ́na akɔlɔ́ a bɛfɔka.
25 Ekúlú ayɛ́ ɛkatɛ́katɛ́ ci butúé ŋaá bá cɛ́ á yáaŋa hoóhi,
ne Bóol ne Sílas ŋa bɔ́ bá bábɔ́ bɛ́cɔ́kɔ́lɔ́kɛ́na Bandɔ́mɛsɛ́,
bé wuúci nyemiki na maŋana.
Baacɔ bé ciíbe cɛ ɛcaná bé etémbí ŋa bɔ́ bá bábɔ́ lɔ́kɔ́máka.
26 Bé ŋe síké ébú bítéme,
ɔmɛsɛ́ me bínyíétíne na makɛ́nda ɔ ɔkɔɔ́háma eyí u ŋeé fúkíté tɔ́na ciíbe cɛ ɛcaná ɔ ɔkɔɔ́háma i indíné ;
bihenyi bikime bíó bíkúuneke.
Hí ekúlú eéyé,
bɛfɔkɛ́nɛ́na bɛ́ baacɔ bekime bí ciíbe cɛ ɛcaná ŋá bɛ́áŋíáka.
27 Mutétényi ciíbe cɛ ɛcaná ŋá bálátána e hiiné,
yɔ́ lɛ́ca bihenyi bí ciíbe cɛ ɛcaná bikúúnékénú.
Ɛŋakɛlá wáá lɛ́ca aáná,
u ŋɔ́ sɔmɔ́ núáyɛ́ nɔsala nɔ́ ɔhána a abákála anyía wá bɛ́ɔ́nɔ́.
Nyíáyɛ́ nyibíkéti ŋaá bá anyía baacɔ bé ciíbe cɛ ɛcaná bekime ma bɔ́ cábakɛna.ª
28 Mbá Bóol ŋoó bókíté na mááyɛ́ makɛ́nda mekime ɔsɛ :
« Atɛ bɛ́kɛ́la bɔɔbɛ́,
anyía tua sɔ́ŋa aáhá basɔ́ bekimeʼo. »
29 Aáná mutétényi ciíbe cɛ ɛcaná ŋaá bátá anyía bé wuúci héléníne *lámba ;
bé ŋe wuúci héléníné.
U ŋgó oofine o owoofine e ekéti yí ciíbe eéyé,
u nakamaka hú bakɔ bakɔ bakɔ ;
u ŋá bɛ́áhɛ́nɛ́na ne Bóol ne Sílas a akɔlɔ́.
30 U ŋé beébe hémúnyi a nɔháatɛ́,
ɔsɛ náábɔ́ :
« Cíími síkíne,
anyána ya mɛ́ŋa wu ɔkɛla anyía yámɛ nɔhɔ e ? »
31 Mbá báyɛ nááyá :
« Háya mɔŋɔlɛ́ né Otéŋí a Waáŋá Yésus,
mbá ɔ kɔ́ɔ́ nɔhɔ na kuɔŋɔ́ na bɔ́ɔ́wɔ baacɔ bé ooki áyá. »
32-34 Hí ekúlú etéeyé nebutúé,
mutétényi ciíbe cɛ ɛcaná ŋeé beébe súéténé e úúyé ooki ɔ ɔkɔɔ́wáándɛ́na cííbú imbéŋé.
Bé ŋé beébe aafɛ́na.
Ne Bóol ne Sílas ŋe bú húlíkínyí ne mutétényi ciíbe cɛ ɛcaná na bááyɛ́ baacɔ bé ooki bekime Bɛsana a bɛ́ ŋa lɛca Otéŋí a Waáŋá,
bá ŋa bɔ́ hákɛ́ná mɔŋɔlɛ́ né Yésus.
Bé ŋe yootíne o owootine ne mutétényi ciíbe cɛ ɛcaná na bááyɛ́ baacɔ bé ooki.
Bá ŋa bɔ́ bá bébú bílénéke anyía bá ma bɔ́ hákɛ́na mɔŋɔlɛ́ ná Bandɔ́mɛsɛ́.
35 Ɔ ɔyá ɔyá,
bekélísi bɛsana bé Lóom ŋa bɔ́ tɔ́má baacɔ anyía bá laána mutétényi ciíbe cɛ ɛcaná anyía wá nyɛána baacɔ eébé.
36 Mutétényi ciíbe cɛ ɛcaná ŋé óókísi Bóol ɔsɛ :
« Bekélísi bɛsana ma bɔ́ tɔ́ma baacɔ anyía bá banɔ́ nyɛ́ánáka ;
nua nɔ́áŋa nú osúéte aámbáya e mbuumu noómi. »
37 Mbá Bóol ŋaá láána baacɔ abá bá ŋa tɔ́má ɔsɛ :
« Bekélísi bɛsana ŋa bɔ́ basɔ́ súbéké ne mesue eé buúse bɔ́ baacɔ bekime ;
beébe ta ɔ basɔ́ kélísi háyɛ yɛ́ ŋa bɛ́ámba,
yiíyi anyía basɔ́ tɔ́na tua sɔ́ŋa baacɔ ebé butéŋí bú Lóom ŋee ményi.
ª Bá ŋá basɔ́ háya tɔ́na eé ciíbe cɛ ɛcaná.
Mbá aámbáya bá bɔ́áŋa ɔ ɔwaamba ɔ basɔ́ nyɛ́ana indiitie,
baacɔ ti menyi.
Eéʼeé,
buakaʼo !
Bá faáya beébe bɛ́muátá bá ka basɔ́ hémúnyi. »
38 Baacɔ eébé ŋga bɔ́ láákɛ́na bekélísi bɛsana bé Lóom ɔtáŋa oócí.
Bulíkílíki ŋé beébe tímbíé ekúlú eyí bé ŋe bú ményí anyía ne Bóol ne Sílas á bɔ́ŋa baacɔ bé butéŋí bú Lóom.
39 Aáná bá ŋa bɔ́ fááya o okoó beébe bata ɔnyɛanɛna.
Bé ŋé beébe hémúnyi eé ciíbe cɛ ɛcaná,
bé ŋé beébe bɛ́cɔ́kɔ́lɔ́kɛ́na anyía bá hatɔ́na a bálɛ́ka,
bé súéte.
40 Ɛ́makɛ́la ne Bóol ne Sílas ábɔ́ háma eé ciíbe cɛ ɛcaná,
bá ŋá cɔbá o ooki ú Lɛ́tɛa ;
bá ŋá lɛcákána na báábɔ́ benyíinyí bé olumitinine,
bé ŋé beébe kíndísíki ɛtɛ́má.
Nyíábɔ́ nyisúéte eényí.