Yésùsì à sɔ̀ɔ̀tì Pilati
(Mat 27.1-2, 11-14; Mlk 15.1-5; Zaŋ 18.28-38)
23
Yóà yele kùlobàà ŋgɔ̀ à kinɔ sàànɔ̀ mɔ dáá Yésùsì à sɔ̀ɔ̀tì ɓɛ̀ ŋgɔmina è Pilati. 2 Ki, kà yóà fùndi Yésùsì nɛ̀náǎ: «Ɔ̀ɔ̀ kpà ɓɛ̀ wì à jo ŋgala kulu mɔ̀ɔ̀ à du njɛmunjɛ̀mù à: Nɛ̀ kpéɗàɗà wì é i kpé ma lápò à Mgbàà mɔ́kònjì Loma na, nɛ̀ ɓwɛ́ wɛ káá nɛ̀náǎ à mwâ tɛ̀ bò ɓɛ̀ wì kà Njámbe taɗa à, Mgbàà mɔ́kònjì.» 3 Pilati áánà nɛ̀ à nɛ̀náǎ: «Mɛ̀ bò Mgbàà mɔ́kònjì Zuifi i?» Yésùsì búlòbàà nɛ̀ à nɛ̀náǎ: «Mɛ́ɛ́ ɓwɛ́!» 4 Pilati ɓwɛ́àbàà nɛ̀ mɔ́kònjì gbɛ̀ ɓwúyà Njámbe yɔ́ɔ̀ píò nɛ̀náǎ: «Mi kpà ma ma ɗàà mɔ à tɛ́ ɓɛ̀ wì ŋɛ̀ nà mɔ ɗe à mɔ kàmbisi à na.» 5 Ɓɛmɔ̀ŋgɔ̀, kà yóà ɓwɛ́ lemba wɛ nɛ̀náǎ: «Bóà à jo ŋgala kulu à jɛmujɛmu mɔ nɛ̀ yamasa mɔ̀ɔ̀ wàà, kunjìɗì nàà Galilé, pélè nɛ̀ nàà Yudé yele, hɔ̀ nɛ̀ kɛ̀.»Yesùsì à sɔ̀ɔ̀tì Elodi
6 À ɓɛ̀ sikika Pilati jéàbàà mɔ wɛ̀ kà ááni nɛ̀náǎ: «Ɓɛ̀ wì bò ɓò Galilé?» 7 Mɛ́ɓɛ̀ kà jéà nɛ̀náǎ Yésùsì toli na ɓɛ̀ nja kà Elodi bò mɔ́kònjì wɛ à, jisosobàà à ɛ́sɛ̀ na à, pɛ́kà ɓɛ̀ jɛ nɔ ŋgɔ̀, Elodi boa kà nàà Yélúzàlɛ̀mì. 8 Ɓɛ̀ siki kà Elodi jɔ̀a Yésùsì à, kà du nɛ̀ Mgbàà mɛ̀ŋgàlà mɔ. pɛ́kà jéàbàà wì à wela wè wàà, boabàà kà nɛ̀ gwéà kpatana wɛ nɛ̀ à gwɛ́ɛ́ mɔ, boa nɛ̀ gwéà jɔ̀ɔ̀ à à dɛ̀ ma ndemi ɓula. 9 Áánàbàà súlò nio nɛ̀ Yésùsì, mɔ̀ɔ̀wɛ̀ Yésùsì búliya má mà mɔ nà. 10 Ye mɔ́kònjì ɓò gbɛ̀ ɓwúyà Njámbe yɔ̂ mbo mbwala mboŋa Njámbe boabàà ki, yóà bóbàà hɛla Yésùsì nɛ̀ wè nɛ̀ ɔ̀. 11 Elodi yɔ́ɔ̀ sɔɗya wàà jàà à à nɛ̀ njaanjà à súlo wɛ̀. Yóà yósà à mandi mɔkanda. Kà Elodi jisisi Yésùsì ɛ́sɛ̀ nàà Pilati. 12 Elodi yɔ́ɔ̀ Pilati boabàà nɛ̀ kɛna nɛ̀ bati, ɓɛ̀ swéé ŋgɔ̀ yóà boba i ɗimbayi.
I I paɓa wè Yésùsì nɛ̀náǎ i gbé à
(Mat 27.15-26; Mlk 15.6-15; Zaŋ 18.39–19.16)
13 Pilati kàsaɗabàà yé yemɔkonji ɓó gbɛ ɓwúyà Njámbe, yé mgba ŋga wì yɔ́ɔ̀ gbèsànà sapiɗo. 14 Kà ɓwɛ́ nɛ̀ yóà nɛ̀náǎ: «Ɛ́nɛ̀ pɛ́à nɛ̀ ɓɛ̀ wì à mi kà ɛ́nɛ̀ ɓwɛ́ nɛ̀náǎ, boa jo ŋgala wì ɛ́sɛ̀ à ɗàà gbo. À hèa, mi áánà nio nɛ̀ à á sɔ̀ɔ̀ti mɔ̀nɛ̀, mi kpà ma ɗàà mɔ sikinɔ à tɛ wàà kà ɛ́nɛ̀ boa fuɗo nɛ̀ à nà. 15 Elodi kpà ma kàà ma ɗàà ma mɔ̀ɔ̀ á tɛ̀ wàà na, pɛ́kà jisoso à nàà ɔ́ɔ́. Ɓɛ̀ wì dɛ́ mà ma mɔ kà bò lɛ́ɛ́sɛ̀nɛ̀ nɛ̀ fio à na. 16 Á ŋgɔ̀, mi bò hɔ́ɔ́sì à kɔ̀ à kɔ̀ɔ̀ ɗò mwɛna à.» [ 17 À fìì yɔ́à pasika yele Pilati áánibàà hɔ́ɔ́sɛ̀ à yóà mà mwâ mɔnyɔ̀lɛ̀ kɔ̀.] 18 Yóà yele mɛ́abàà nù à kinɔ sàànɔ̀ nɛ̀náǎ: «Dɛ è wáɓɛ̀ɛ̀ kà fè, hɔ́ɔ́sɛ̀ɔɔ Balabasi kɔ̀!» 19 Balabasi bóbàà mɔnyɔ̀lɛ à wéé ma njɛmunjɛmu mɔ kà dɛ́à tɛ à jàà posi tɛ́ kùù gbɛ̀ wì. 20 Mɛ́ɓɛ̀ kà Pilati boabàà à gwéà hɔ́ɔ́sɛ̀ Yésùsì kɔ, Pilati jiobàà wélè mɔ nɛ̀ yóà. 21 Mɔ̀ɔ̀wɛ̀, yóà mɛ́a nù nɛ̀ à nɛ̀náǎ: «Ló à à pela ŋgana té! Lo à à pela ŋgana té!» 22 Pilati ɓwɛ́àbàà nɛ̀ yóà sanɔ wààtà nɛ̀náǎ: «Á ŋgɔ̀, ŋgè ɗàà mɔ kà dɛ́a é? Mi kpà mà ma mɔ tɛ́ wàà kà lɛ́ɛ́sìnì nɛ̀ fiò nà. Á ŋgɔ̀, mi bò lufi pɔ́ɔ́ɗɛ à nɛ̀ fasa kɔ́ɔ́ ɗo wɛ, kà mi hɔ́ɔ́sì à kɔ̀.» 23 Mɔ̂ wɛ, yóà boabàà to ŋgaɗa áánà wɛ nɛ̀ Mgbàà mɛ̀a nù nɛ̀náǎ, Yésùsì à du loa wɛ́ à pélaŋgana té. Kà mɛ́a nù yóà lɛ wɛ Pilati. 24 Kà Pilati ɓindi tɔ́mɛsɛ ɓɛ̀ mɔ kà yóà boabàà áánà wɛ. 25 Kà hɔ̀ɔ̀sì kɔ wáɓɛ̀ɛ̀ kà boabàà à mɔnyɔ́lɛ̀ à wè dɛ́a njɛmunjɛmu mɔ nɛ̀ gbɛ́ wì, Pilati kùù Yésùsì gbɛsɛ à yóà kà yóà à dɛ gwéà mɔ yóà nɛ̀ à.
I boa ɛla wɛ nɛ̀ Yésùsì à loa wɛ̀ à pélaŋgana té
(Mat 27.32-44; Mlk 15.21-32; Zaŋ 19.17-27)
26 Mɛ́ɓɛ̀ kà yóà boabàà ɛ̀là wɛ nɛ̀ Yésùsì à, kà yóà kpatini nɛ̀ Simɔni, ma ɓò Silɛni, à njisò wɛ nàà pimbà. Ká sɔɗya ba à mɔ dɛ nɛ̀ à ɓùù pélaŋgana te à ɗò Yésùsì. 27 Mgbàà píò wì boabàà à nɛ̀nà à, à jàà píò ŋgɔ̀ boabàà nɛ̀ ko kà yóà boabàà à héà kwa nɛ̀ titoɓónò mùù à wè wàà. 28 Yésùsì kiɓosobàà mùù nàà yóà kà ɓwɛ́ nɛ̀náǎ: «Kè ɓò Yélúzàlɛ̀mì, ɛ́nɛ̀ hèè ma kwà à wɛ mù na! Mɔ̀ɔ̀wɛ̀, ɛ́nɛ̀ lufi hèè kwa à wè mɔ̀nɛ̀ nɛ̀ yé bé mɔ̀nɛ̀. 29 Pɛ́kà ma swéé bò pɛ̀ɛ̀nɛ kà i bò ɓwɛ́ nɛ̀náǎ: “Mɛŋgala súlòwɛ̀ nɛ̀ yé komba, kà yóà kosi ma wì à ŋgɔ́ɔ́ mbúnù à nà, kà yóà áásì ma bé bólè à na!” 30 Mɔ̀ɔ̀wɛ̀, wì bò kujiɗi ɓwɛ́ wɛ à ŋgaɗi nɛ̀náǎ: “Ɛ́nɛ̀ tè à tɛ́ mɔ̀ɔ̀!” À kono ŋgo nɛ̀náǎ: “ Ɛ́nɛ̀ guɓiɗiɔɔ!” 31 Tɛ́kìlì mɔ, à i dɛ́a mɛ́ɓɛ̀ɛ̀ nɛ̀ tɔ̀ɔ̀ tè, géà i bò hɔ̀ nàà fɛ̀a tè é?» 32 I pɛ́à kà à kínɔ̀ siki nɛ̀ nakɔ̀ɓóti wɛ́ɛ́lì, mɔ ɛli à gbɛ̀ yóà yɔ́ɔ̀ Yésùsì.
I loa Yésùsì à pèlaŋgana tè
33 À ɓɛ̀ siki kà yóà hɔ́abàà ɓɛ̀ soko kà i ɓɛ̀ɗi nɛ̀náǎ: «Ŋgoŋgolo ju à», kà sɔɗya lo Yésùsì à pelaŋgana tè à ɓɛ̀ soko ŋgɔ̀, tɛ̀ kùù ɓɛ̀ nakɔɓɔti nɔ̀ɔ̀ wɛ́ɛ́lì à, má wì nàà wékɔ, wàà ma wì nàà kàkɔ wàà. 34 Kà Yésùsì ɓwɛ́ nɛ̀náǎ: «Bafa mù, njɔ́ɔ́sɛ̀ yóà ŋgò, pɛ́kà yóà i ma ɓɛ̀ mɔ kà yóà boa dɛ́ wɛ́ nà.» Ye sɔɗyà kàpa mɔkanda wàà, à soko yóà, kà yóà kùù bà nɛ̀ ɓeli. 35 Sapiɗò wì boabàà kì à sɛ́ɓa wɛ. Ye mgbàà ŋgawi boabàà à jàà Yésùsì nɛ̀ ɓwɛ́ wɛ nɛ̀náǎ: «Kpásásà ma yewì, à kpasɛ̀sɛ̀ kàà mù wà mwâ tɛ̀, à boa è bò wáɓɛ̀ɛ̀ kà Njámbe taɗa!» 36 Ye sɔɗya kà boa kàà à jàà à, yóà tikobàà nàà à, kà yóà hà kpaɗa dɔ̀ɔ̀. 37 Kà yóà ɓwɛ́ nɛ̀náǎ: «À boa mɛ bò Mgbàà mɔ́kònjì Zuifi, kpasɛ̀sɛ̀ mɛ mwâ tɛ̀!» 38 Ma tóà mɔ boabàà kàà ŋgɔ́ɔ́ ju wàà nɛ̀náǎ: «Wà ɓɛ̀ bò Mgbàà mɔ́kònjì Zuifi.» 39 Ma ta ŋga nakoɓoti i loabàà à pèlaŋgana tè boabàà à yàà à, nɛ̀ ɓwɛ́ nɛ̀náǎ: «Mɛ bò ma wáɓɛ̀ɛ̀ kà Njámbe taɗabàà à na? Kpasɛ́sɛ́ mɛ mwâ tɛ̀ nɛ̀ kpasàsàɔɔ!» 40 Kpà hi nɛ̀náǎ nya wàà hàà à tétò nɛ̀náǎ: «Mɛ̀ bò ma nɛ̀ kèè nɛ̀ Njámbe na, mɛ à jɔ̀ɔ̀ kinɔ haɓaɗa mɛ à? 41 Ɓɛ̀ nɛ̀ɔɔ, bò sìì pɛ́kàɔɔ ɓò à ba haɓaɗa ɗàà dɛ́mɔ̀ mɔ kàɔɔ dɛ́abàà, mɔ wɛ́, wà ɓɛ̀ dɛ́ ma ma ɗàà mɔ na.» 42 Kà ɓwɛ́ nɛ̀ Yésùsì nɛ̀náǎ: «Tàà kà mi à ɓɛ̀ siki kà mɛ bò pɛ̀ɛ̀ à duko wɛ Mgbàà mɔ́kònjì à.» 43 Yésùsì búlòbàà nɛ̀ à nɛ̀náǎ: «Tɛ́kilì mɔ, mi ɓwɛ́ nɛ̀ mɛ nɛ̀náǎ, hèŋgɔ̀ mɛ bò dùɔɔ mɛ à jàà soko Mgbàà tena te nɛ̀ mɛŋgalamɔ.»
Fio Yésùsì
(Mat 27.45-56; Mlk 15.33-41; Zaŋ 19.28-30)
44-45 Naŋ swéé bóbàà à ŋgolo wɛ́sɛ̀ liŋgɔ à ɓɛ̀ siki kà swéé mgbɔlabàà béya: Ɗididi mɔ dɛ́abàà à fìì nja yele kà kàli hɔ̀ nɛ̀ à nà swéé wààtà à kɔɔ ɗoo wesɛ liiswee. Ɓɛ̀ saɗa kà boa gɛɛ à jàà Mgbàà Mgbàà gàlà Njámbe ɗyààɗi à wɛsɛ wɛ. 46 Yésùsì mɛ́a nù lɛ́mba wɛ nɛ̀náǎ: «Bafa mù, mi ɗɛ́à lííndì mù à ti ŋgɔ̀ mɛ.» Kɔ̀ɔ̀ ɓɛ̀ Mgbàà wè ŋgɔ̀ kà fè. 47 Ɓɛ̀ Mgbàà sɔɗya Loma kà boabàà kia jɔ́abàà, ɓɛ̀ mɔ kà hɔ́àbàà kà ɓuɓi Njámbe kà ɓwɛ́ nɛ̀náǎ: «Tɛ́kìlì mɔ, ɓɛ̀ wì boa sìì.» 48 Yeɓɛ̀ wì nɔ̀ɔ̀ yele i pɛ́àbàà, à sapiɗo kia à jɔ́à ɓɛ̀ mɔ kà dɛ́abàà tɛ̀. Jisobàà nɛ̀ ŋgi ŋgosɛ́à. 49 Ye mbayi Yésùsì yele, yɔ́ɔ̀ ɓɛ̀ kò nɔ̀ɔ̀ kà yóà yóóɗa à gwɛ́ɛ́ mɔ nàà Galile boabàà yoli ɗùùsì à sɛɓa ɓɛ̀ mɔ̀ɔ̀ bàà pélè wɛ.
Ɗɛ́ya Yésùsì à handa
(Mat 27.57-61; Mlk 15.42-47; Zaŋ 19.38-42)
50-51 Bóàbàà nɛ̀ ma wì kà i ɓééɗi à nàà Yosɛpi bóbàà Zuifi ɓò posi Alimaté. Ɓɛ̀ wì ŋgɔ̀ bóbàà dòlàwɛ̀ sìì, bóbàà à kɛɛ pɛɗi Nja nɛ̀ Njámbe. Bóbàà à ta ŋga Mgbàà wì à ɓésana Zuifi, ɓɛmɔ̀ŋgɔ̀, tɔmisi à ma ɓɛ̀mɔ̀ kà maɓa píò dɛ́àbàà na. 52 Ɛ́labàà kpà Pilati kà áán i wɔ̀ɔ̀ Yésùsì. 53 Kɔɔ wɛ, kà jììsi wɔɔ Yésùsì à pèlaŋgana tè, kà liɓiki à nɛ̀ mɔkanda, kùù à lasɛ à jàà handa kà i jabàà à ŋgoɓa ɗiɓoko kà i bóbàà tàà lasi ma wì hɔ̀. 54 Bóbàà à mbosi ɔmi Zuifi, kà ɔmi wɛ bóbàà i à kujoɗo wɛ. 55 Yeɓɛ̀ ko nɔ̀ɔ̀ kà yóà yooɗa Yésùsì gwɛɛ mɔ nàà Galilɛ pɛ́àbàà yɔ́ɔ̀ Yosɛpi, yóà sɛɓabàà handa kà yóà jɔ̀ɔ̀ mɛ́ɓɛ̀ɛ̀ kà ɗɛ́à wɔɔ Yésùsì bò lasi à. 56 Kɔɔ wɛ, kà yóà jisobàà na posi à ɓɔ̀ɔ̀nya nɔ tɛ ku loɓinda mɔ tisi wɔɔ Yésùsì. À swéé ɔmi Zuifi, yóà ɔma bàà, mɛ́ɓɛ̀ɛ̀ kà mboŋa ɓwɛ́à.