ɄPaulo ilʉta kʉ Yelusalemu
21
1 Wʉ tʉmalile ʉkwɨlaga na vandyakoni avo va kʉ Efeso,
tʉkatoga mu meeli,
tʉkagenda,
tʉkatsisika kʉ Kosi,
ɨkɨlʉnga ɨkyale pagati pa nyanza.
Wʉ kʉkie,
tʉkalʉta kʉ Lodo,
ɨkɨlʉnga ɨkyʉ nakyene kyale pagati pa nyanza.
Ʉkʉhʉma apo,
tʉkagenda tʉkatsisika kʉ vʉtsenge wa Patala.
2 Apo tʉkajɨvona ɨmeeli ɨjyɨnge ɨjyʉ jyalovokaga ʉkʉtsisika kʉ Foinike,
kʉ kɨlʉnga kya Siliya.
Tʉkatoga,
tʉkalʉta najyo.
3 Wʉ tʉsiike ʉpwʉ ɨkɨlʉnga kya Kipulo kyavonekaga,
tʉkagendela ʉlʉvasu lwa Kʉsika lwa kyene,
tʉkagendelela,
tʉkatsisika kʉ vʉtsenge wa Tilo,
mu Siliya.
Apo tʉkiika mu meeli ɨjyo,
palya pwʉ paanogye ʉkwisa ɨmitsigo.
4 Tʉkavavona avakongi vaapo,
tʉkataama kʉ veene isigono lekelakʉpamato (7).
Avakongi avo vaansiimaga ʉPaulo kʉ vʉlongotsi wa Mepo ʉMbalatse ʉkʉta aleke ʉkʉlʉta kʉ Yelusalemu.
5 Napeene,
wʉ sisilile isigono lekelakʉpamato isyo,
tʉkahega.
Avɨɨdɨki vooni vaapo pa Tilo,
avagoosi,
na vadala,
na vaana va veene,
vakatʉdomeeletsa kʉnzi kʉ vʉtsenge ʉwa,
vakatsikʉtʉsikitsa kʉ lʉkanzimbale kʉ nyanza.
Apo tʉkasugama,
tʉkɨsaja kwa Ngʉlʉve.
6 Pwʉ tʉkalagana navo,
tʉkatoga mu meeli ɨjyo,
aveene vakakilivuka kʉ myavaavo.
7 Tʉkahega kʉ Tilo,
tʉkagendelela ʉkʉgenda,
tʉkatsisika kʉ vʉtsenge wa Tolemai.
Tʉkavasaamusa avɨɨdɨki,
tʉkataama navo ɨkɨgono kɨpamato.
8 Wʉ kʉkie,
tʉkahega,
tʉkalʉta kʉ Kaisaliya.
Tʉkataama mu nyumba jya muunu ʉvɨ aale ndʉmbɨlɨli va Livangɨli,
ɨlitaawa lya mwene aale vɨ Filipo.
Ʉjwa aale mpamato mu vatangɨli lekelakʉpamato valya ʉwʉ vaahalilwe mu Yelusalemu.a
9 Ʉjwa aale na vaana avahɨnza vanni ʉwʉ navaavʉʉke,
vaale nɨ kɨkʉngɨlwa kya kʉtsova amalago.
10 Wʉ tʉtaamile isigono syongosu apo pa Kaisaliya,
akiitsa ʉnyamalago ʉkʉhʉma kʉ Yuuda,
ɨlitaawa lya mwene vɨ Agabo.b
11 Ʉjwa akiitsa kwawe,
akatoola ʉnkanda gwa Paulo,
akɨkʉnga mu silʉnde na mu sivoko.
Pwʉ akata,
“ɄMepo ʉMbalatse itsova iita,
‘AVayahudi va kʉ Yelusalemu vitsikʉnkʉnga ndavʉle,
ʉmuunu ʉmwenenkanda ʉgʉ,
nʉ kʉndeka mu sivoko sya vaanu ʉwʉ vatava Vayahudi ave nkʉngwa.’ ”
12 Wʉ tʉpʉliike itso,
ʉwe paninie na vɨɨdɨkivajiitu va kʉ Kaisaliya,
tʉkansiima siitso ʉPaulo ʉkʉta aleke ʉkʉlʉta kʉ Yelusalemu.
13 Ʉmwene akaanda akata,
“Ndidoova mwɨlekelwe ʉkʉlɨla nʉ kʉnnengejʉla ʉne amaka.
Ʉne ndyɨsaawe ʉkʉkʉngwa,
ndakʉve kʉswa kʉ Yelusalemu kʉ nongwa jya litaawa lya Ntwa ʉYɨɨsʉ.”
14 Wʉ tʉweene ʉPaulo nikʉtwɨdɨkɨla,
tʉkɨlekelwa ʉkʉnsiima,
tʉkata,
“Ʉgwʉ ʉNtwa inogwa gwʉ geene gakavombeke.”
15 Kʉmbele,
tʉkavopa ɨmitsigo giitu,
tʉkatengʉla ʉkʉgenda ʉkʉbɨha kʉ Yelusalemu.
16 Avakongi vaninie vaapo pa Kaisaliya vakatʉdomeeletsa,
vakatsikʉtʉsikitsa mu nyumba jya Nasoni,
ʉmwʉ twalʉtaga kutaama nave kʉ nsɨkɨ nsupi.
Ʉjwa aale muunu va kʉ Kipulo,
aale mpamato mu vakongi avatatsi.
ɄPaulo isika kʉ Yelusalemu
17 Wʉ tʉsiike kʉ Yelusalemu,
avɨɨdɨkivajiitu vaapo vakatwʉpɨlɨla kʉ lʉhekelo.
18 Wʉ kʉkie,
ʉwe nʉ Paulo tʉkalʉta kukwagana nʉ Yakobo,
c naveene avandyakoni vooni vaalepwo.
19 ɄPaulo akavasaamusa.
Wʉ avasaamwise,
akoolelela gooni,
lipamato pamato,
ʉgwʉ ʉNgʉlʉve aavombile kʉ vaanu ʉwʉ vatava Vayahudi,
kʉ nzɨla jya mbombo tsa mwene ʉPaulo.
20 Wʉ vapʉliike ago,
vakanʼginia ʉNgʉlʉve.
Vakambʉʉla ʉPaulo vakata,
“Ʉve mwɨdɨkinʼjiitu,
vukʉgavona amaelufu na maelufu ga Vayahudi ʉmwʉ vikʉmwɨdɨkɨla ʉYɨɨsʉ.
Avo vooni vikonga indagɨlo tsa Moose kʉ lwʉtsi.
21 Vapʉliike ʉkʉta vumanyiisa aVayahudi vooni ʉwʉ vitaama mu silʉnga isitava sya Vayahudi,
pakʉta valeke ʉkʉvɨɨkɨla ʉntɨma indagɨlo tsa Moose.
Ʉlɨkʉvamanyiisa ʉkʉta vɨlekelwe ʉkʉtahili avaana va veene,
ikange valeke ʉkʉkonga inyiiho tsiitu tsa Kɨyahudi.
22 Lɨno,
tʉvombe kɨki?
AVayahudivajiitu vaapa jʉvipʉlɨka ʉkʉta witsile apa.
23 Lɨno,
ʉvombe ndʉwʉ jʉtukʉkʉvʉʉla.
Apa pagati paawe,
pwʉvale avagoosi vanni ʉwʉ vɨjyɨgile pamiiho ga Ngʉlʉve.
24 Ʉve paninie na veene,
muvombe ʉlwɨsajo lwa kwɨvalatsa.
Ʉvahombele ʉlʉhombo ʉlutsigilwa,
pakʉta vakeetwe inzwɨlɨ tsa veene.
d Apo pwʉ avaanu vooni jʉvikʉlʉmanya lweli ʉkʉta,
ikulongwi tsyave tsyoni itsʉ vavʉʉlilwe,
natsalweli.
Ikange jʉvikʉlʉmanya ʉkʉta ʉve jyʉve vukʉtsikonga indagɨlo tsa Moose.
25 Lɨno,
kʉ vatava Vayahudi ʉwʉ vaamwɨdiike ʉYɨɨsʉ,
twavavɨgye ɨkalata ʉkʉvavʉʉla ʉvʉlamutsi wiitu.
Twavavʉʉlile ʉkʉta,
valeke ʉkʉlya ɨnyama ɨjyʉ vateekye kʉ mingʉlʉve,
valeke ʉkʉlya ʉgwalonda,
evo ɨnyama jya sikanu isyʉ vatʉliise,
ikange valeke ʉkʉvomba ʉvʉligu.”
26 Wʉ kʉkie,
ʉPaulo akavatoola avagoosi avo,
akatengʉla navo ʉlwɨsajo lwa kwɨvalatsa.
Kʉmbele,
akiingila mu lʉvɨgo lwa tembile,
pakʉta ambʉʉle ʉnteeketsi ɨkɨgono kya kʉmala ʉkwɨvalatsa kwa veene,
ni syavʉpe isihʉmɨtsiiwe kʉ nongwa jya mpamato mpamato mu veene.
Ʉkwibatwa kwa Paulo
27 Isigono lekelakʉpamato (7) sya kwɨvalatsa,
wʉ sihegelye ʉkʉsila,
aVayahudi vaninie ʉwʉ vaahʉmile kʉ Asiya vakambona ʉPaulo mu lʉvɨgo lwa tembile.
Vakasongetsa ɨkɨpʉga kyoni kya vaanu ʉwʉ vaale palya,
vakamwibata ʉPaulo,
28 vakatengʉla ʉkwoveela siitso vakata,
“Nyɨ vagoosi ʉnyie,
nyɨ Vaisilahɨli,
mutʉtange!
Ʉmuunu ʉjʉ vɨ ʉlya ʉvɨ imanyiisa avaanu vooni va pooni palya ʉkʉta,
vave vikʉtʉbeda ʉwe twɨ Vaisilahɨli,
vave vibeda ni ndagɨlo tsa Moose,
najɨ tembile ɨjɨ.
Ɨliviivi ʉkʉlʉtɨɨlɨla,
aviingiitse avaanu avatava Vayahudi mu tembile ɨjɨ.
Mu kʉgaha ndavʉle,
akoleliinie pa Vʉtaamo ʉVʉvalatse wa Ngʉlʉve!”e
29 Vaatsovile ewo,
ʉlwakʉva vaambwene ʉTilofimo alɨ paninie nʉ Paulo mu Yelusalemu.
Vakata ipange ʉPaulo amwingiitse mu lʉvɨgo lwa tembile.
ɄTilofimo aale muunu va kʉ Efeso,
naale Nʼyahudi.
30 Pwʉ ʉvʉtsenge wooni wa Yelusalemu vʉkava nɨ holo.
Avaanu vakiitsa vinyila ʉkʉhʉma kʉnʉ na kʉnʉ,
vakamwibata ʉPaulo,
vakankwegela kʉnzi kʉ lʉvɨgo.
Avaloleeli va tembile vakadɨnda ɨmilyango ngʼaningʼaani.
31 Wʉ avaanu avo vinogwa ʉkʉmʼbuda ʉPaulo,
ikulongwi tsikansikila ʉjoojolo va vasikali va Kɨlooma ʉkʉta ʉvʉtsenge wooni wa Yelusalemu vʉdɨgile ɨholo.
32 Ngʼaningʼaani ʉjoojolo va vasikali akatoola avɨɨmɨɨlɨtsi na vasikali,
vakanyila ʉkʉbɨha ʉkwʉ lyale ɨlipʉga lya vaanu.
Avaanu valya wʉ vaweene vikwitsa avasikali valɨ paninie nʉ joojolo va veene,
vakɨlekelwa ʉkʉntova ʉPaulo.
33 Ʉjoojolo ʉjwa akammegelela ʉPaulo akamwibata,
akalagɨla ʉkʉta akʉngwe nɨ minyololo gɨvɨlɨ.
Pwʉ akavʉʉtsa akata,
“Vɨ veeni ʉjʉ?
Avombile kɨviivi kɨki?”
34 Ngʼaningʼaani avaanu valya vakatengʉla ʉkwoveela siitso,
avange vaatsovaga ɨlɨ avange lɨlya.
Ʉmbaha va vasikali ʉjwa aalemilwe ʉkʉlʉmanya ʉgwʉ gahʉmye kʉ nongwa jya lwoveelo.
Pwʉ akalagɨla ʉkʉta vammɨlɨke ʉPaulo mu libooma lya vasikali.
35 ɄPaulo wʉ asiike pa kɨtogo kya nyumba jɨlya,
avasikali valya vakampɨmba,
ʉlwakʉva paale nɨ holo siitso.
36 Avaanu va kɨpʉga ɨkyo vaalongotsiinie nave kʉnʉ vikwoveela viita,
“Mumʼbude!”
ɄPaulo ikɨtetela pavʉlongolo pa Vayahudi va kʉ Yelusalemu
37 Ʉnsɨkɨ avasikali valya vikʉmwingitsa ʉPaulo mu libooma lya veene,
ʉPaulo akambʉʉtsa ʉjoojolo va veene akata,
“Ndeeti,
nditavʉlɨlwa ʉkʉkʉvʉʉla ɨlimenyu ɨlɨveetsaga?”
Akaanda akata,
“Ndeeti,
najyʉve ʉkɨmanyile ʉkʉtsova ɨKɨyunaani?
38 Ndeeti,
ʉve naveeve ʉMmisili ʉlya ʉvɨ alɨkʉpela ɨholo,
ʉvaahɨliike avabudi avaelufu vanni (4,000) mu lʉkɨnga?”
39 ɄPaulo akaanda akata,
“Ʉne ndɨlɨ Nʼyahudi,
ndɨholeliilwe mu vʉtsenge ʉwa Taso wa mu kɨlʉnga kya Kilikiya,
kwʉ kʉta ndɨlɨ mmolwa va vʉtsenge ʉvʉmanyikiike siitso.”
40 Ʉjoojolo ʉjwa akantavʉla.
ɄPaulo akɨɨma mu kɨtogo kɨlya,
akavahʉʉsɨhɨtsa avaanu valya ɨkɨvoko pakʉta vanuunale.
Wʉ vooni vanuunie,
akavavʉʉla mu nzovele jya veene jya Kɨebulaniya akata,