Fótuayi-mujilíc ot Esṭífen or sófai
7
Hétunot boro imame Esṭífen ottu fusár gorér de, “Iín sóiyi ói né?”2 Esṭífene zuwab der de, “Ó báiyain aar bafáin, añr hotá fúno. Añárar baf Ibrahím Háran cóor ot tákibar age Mesopóṭomiyat accíl de októt mohímar Alla ye yóggwa re dahá díyl, 3 aar hoóil de, ‘Tor mulluk edde tor egana-guiccí ókkol eri oh mulluk ot zaa ziyán Añí toré daháiyum.’a
4 “Hétunot yóggwa Kasdiyo ókkol or mulluk eri Háran ot zai táikkegoi. Aar yóggwar baf morizaygói baade, Alla ye yóggwa re e mulluk yián ot lori aá baiyé, ziyán ot yala tuáñra tákor. 5 Montor Íba ye yóggwa re e mulluk yián or honó híssa miras nó dee, ṭéng rakí fare de héttor úddwa nó dee; lekin yóggwa ttu fua nu accíl de októt úddwa Íba ye yóggwa llói waada goijjíl de ki, e mulluk yián yóggwar edde yóggwa zai yóggwar ze nosól ókkol tákibo ítarar kobzat gorídibo. 6 Alla ye yóggwa re endilla hoóil, ‘Tor nosól ókkol for or mulluk ot tór sára boni tákibo; héṛe ítara re gulamit rakíbo, aar sair cót bosór foijjonto zulúm háibo.’ 7 Alla ye aró hoóil de, ‘Montor ítara ze koum or gulami goríbo, Añí hé koum ore sáñza díyum, yárbaade ítara hé mulluk ottu neeli aái e zagat Añr ebaadot goríbo.’b 8 Tarfore Íba ye Nizor razinamar nicán ísafe yóggwa re ázomi gorár niyom diíl. Tói zeñtté Ibrahím ottu Isahák zormo óiye, yóggwa ye íba re añcṭo din ot din ázomi goráiye; baade Isahák ottu Yakub zormo óoil, aar Yakub ottu baró háandan or bafdada gún zormo óoil.
9 “Hé bafdada gúne Yusúf ore ricé Ijíp ot besifélail, montor Alla íbar fúañti accíl, 10 aar íba re tamám mosibot ókkol ottu basaáil. Alla ye íba re Ijíp or baáñcca Féruan ottu meérbani faabáil aar buddíman banaáil, baade íte íba re Ijíp or edde ítar razmohól guñṛar hákim banaáil.
11 “Yárbaade, guñṛa Ijíp ot edde Kánan ot eggwá raṭ óoil, zibá ye bicí duk ainné, aar añárar bafdada gúne hái bolla hána nó faa. 12 Montor Yakube zettót Ijíp ot hána asé bóuli fúinnil, íba ye añárar bafdada gún ore foóila bar héṛe difeṛáil. 13 Dusárabar ot héṛe giiyé rár, Yusúfe íbar báiyain dore nizor foriso dyíl, baade Féruane Yusúf or foribar or baabute zani faijjíl. 14 Tarfore Yusúfe íbar baf Yakub ore edde íbar tamám egana-guiccí ókkol ore aitó hóbor foóñsaiye. Ítara kulehale hóittor fañs zon accíl. 15 Baade Yakub Ijíp ot giíl; héṛe íba edde añárar bafdada gún entehal óigiyoi. 16 Aar ítarar muruda ókkol ore Cekém ot loizai hobor ot diya giyéh; hoborostán waán ot ziyán Ibrahíme Cekém cóor ot Hamor or fuain dor ttu ṭiañ dii kinilóil.
17 “Montor Alla ye Ibrahím lói goijjíl de waada fura goríbar októ zettót ḍáke aiyér, Ijíp ot añárar koum barí bicí óigilgoi, 18 Yárbaade, Ijíp ot ar eggwá baáñcca uiṭṭíl, zee niki Yusúf or baabute kessú no zainto. 19 Íte añárar koum loi saláki goijjíl, aar añárar bafdada ókkol ore eddúr zulúm goijjíl zeén níki ítara ttu nizor dud or fuain dore baáre félaidiya fore, zeéne híin morizagói.
20 “Hé októt Muúsa zormo óoil. Íba bicí cúndor accíl, aar íba re tin mac foijjonto baf or gór ot fala gyíl. 21 Baade íba re zettót baáre félaidiya gíyeh, Féruan or zíi ye íba re loizai nizor fuar ḍóilla góri faillíl. 22 Muúsa ye Ijípi ókkol or tamám cíkkar elóm faiyé, aar íba hotát edde ham ot taakotwala accíl.
23 “Baade Muúsa salic bosór óiye rár, nizor koum Boni Isráil or hálot saitó zaito demak ot aiccé. 24 Íba ye dekér de, ezzon Ijípi maincé eggwá Isráilir uore zulúm gorér. Tói íba zai yore Isráili wa re basai Ijíp or manúc cwa re marifélai bodola loiyé. 25 Muúsa ye báippil de, Alla ye ítara re rehái gorí bolla íba re estemal gorér de híyan íbar koumi báiyain de buzíbo, montor ítara nó buzé. 26 Tarfor din íba ye dekér de, dui zon Isráili ye maramari der. Íba ye ítara re cántir sáañte bonaidibar kucíce hoór de, ‘Ekí, tuáñra toh bái bái, tuáñra kiyá ezzon loi ezzone maramari dor?’
27 “Montor zee niki oinno wa re zulúm gorér, yóggwa ye Muúsa re ḍéikka mari hoór de, ‘Toré hone añárar hákim edde bisarhar banaiyé?’ 28 ‘Tui ki añré yó marifélaibi zendilla gel de hailla ezzon Ijípi re marifélaiyos?’c 29 Híyan fúni Muúsa dáigiyegoi, aar Miídiyan mulluk ot ezzon bidecóitta ísafe táikkil. Héṛe íba ttu duwá fua zormo óoil.
30 “Salic bosór guzori zaigói baade, Kuútor Faár or moidan zagat ek fírista ye eggwá zoler de ooin or záḍḍwat Muúsa re dahádiye. 31 Híyan dekí Muúsa taajup óigilgoi, aar cúndorgori sai bolla aró ḍáke giiyé rár, Mabude eén hoór de abas fúinne, 32 ‘Añí óilam de tor bafdada ókkol or Alla, yáni Ibrahím or, Isahák or edde Yakub or Alla.’d Hétunot Muúsa ḍoore hafat dóijjil aar saibár hímmot nó goré.
33 “Mabude íba re hoór de, ‘Tor ṭéng or cenṭár kúlifela, kiyólla-hoilé tui ze zagat tíyaiyos híyan pak zaga. 34 Becók, Añí Añr bonda ókkol zetará Ijíp ot asé ítarar uore ze zulúm ókkol ór híin deikkí. Añí ítarar dukkór hañdani fúni ítara re basailoibo lla nise aiccí deh. Yala ai, Añí toré Ijíp ot difeṛáiyum.’e
35 “Ibá óilde oh Muúsa, zibá re ítara endilla hoói inkar gorídil, ‘Toré hone hákim edde bisarhar banaiyé?’ Ze fírista ye zoler de záḍḍwat Muúsa re dahá díyl hé fíristar duara Alla Nize íba re hákim edde rehái-goróya banai difeṛáiye. 36 Íba ye Boni Isráil ókkol ore Ijíp ottu neelai ainníl, aar Ijíp ot, Nil Doriyat, edde moidan zagat salic bosór fán taajuippa harhána ókkol edde illayi-nicán ókkol daháiye.
37 “Ibá óilde oh Muúsa, zibá ye Boni Isráil ókkol ore hoóil de, ‘Alla ye tuáñrar báiyain dor bútottu tuáñra lla añr ḍóilla ézzon nobi tulíbo.’f 38 Íba óilde úba, zibá moidan zagat añárar koum zoma óoil de ítarar fúañti accíl; héṛe añárar bafdada ókkol edde íba llói Kuútor Faár or uore hotá hoóil de fírista wa yó accíl, aar añárar hañse foóñsai bolla íba ye zinda kalam faáil.
39 “Montor añárar bafdada ókkole íbar hotá mainto nó saá, bólke ítara íba re inkar goijjíl, aar Ijíp ot waafes zai bolla dile-dile mon gorí, 40 Aron ore hoóil de, ‘Añárar age-age zai bolla añára lla debota ókkol bano, kiyólla-hoilé añára re Ijíp dec ottu neelai ainné de Muúsar hálot kii óigiyoi añára no zani.’g 41 Tói hétunot ítara gorur-sóor ḍóilla eggwá mutti banai yíbar hañse kurbani peec goijjé, aar ítara nizor át or banaiya siz or uore kúci-áci goijjé. 42 Montor Alla ye ítara ttu muk fíraifelaiye, aar ítara re asman or tara ókkol fuñzitó eridifélaiye, nobi ókkol or kitab ot zendilla leikká asé,
‘Ó Boni Isráil ókkol, tuáñra moidan zagat salic bosór foijjonto
Añr hañse januwar kurbani edde oinno kurbani peec goijjíla níki?
43 Tuáñra toh Molek debotar ṭambu
edde tuáñrar Rifan debotar sóbi éna tulí looi fúañti-fúañti loizaitá,
ziín tuáñra fuñza gorí bolla banaáila.
Hétolla Añí tuáñra re Babilon or okul or zagat bondit difeṛáiyum.’h
44 “Moidan zagat añárar bafdada ókkol ottu Allar Házirir Ṭambu accíl; híyan ore undilla nomuna mozin bana gyíl, zendilla gori banai bolla Alla ye Muúsa re daháidi hókum goijjíl. 45 Ṭambu híyan fai baade, añárar bafdada ókkole Yehócuar sóddarir tole tákite híyan ore nizor fúañti añárar e mulluk ot ainníl. Héñtte Alla ye ítarar muúntu oinno koum ókkol ore neelai dyíl. Híyan Dawud or zobana foijjonto e mulluk ot accíl. 46 Dawude Allar rahámot fai yore Yakub or Alla táki bolla ékkan zaga banaibár ezazot maiggíl. 47 Montor Íba lla gór Sólomane éna banaiyé.
48 “Háleke, Alla Tála insán or át or banaiya gór ot no táke. Nobi ye endilla hoór, 49 Mabude fórmar de,
‘Asman óilde Añr toktó,
aar zobin óilde Añr foo rakíbar banggú.
Tui Añr lla hon kisím or gór banaibí?
Añí aram goríbar zaga hoṛé óibo?
50 Iín beggún Añr Nizor áte banaiyí de no né?’i
51 “Ó uzzoti manúc ókkol! Tuáñrar dil edde han toh bedini ókkol or híin or ḍóilla. Tuáñra hámica Pak-Ruh re oóñli rakó, zendilla tuáñrar bafdada ókkole goittó. 52 Tuáñrar bafdada ókkole hon nobi wa re zulúm nó goré de asé? Ítara toh uitará re yó marifélail zetará Insáfwala wa aibár agun hotá hoóil. Aar yala tuáñra yó Íba re dóridi marifélaiyo. 53 Tuáñra toh fírista ókkol or áta diiya Córiyot faáila, montor toóu híin amól nó goró.”
Esṭífen ore cíl or dola maijjé
54 Híin fúni fótuayi-mujilíc or membór ókkol bicí rak óigiyoi, aar yóggwar ulḍa date-dat kirkirat doijje. 55 Montor yóggwa Pak-Ruh lói furaiya ói yore asman or uzu díyan dóri saiyé rár Allar mohíma deikké. Aró deikké de, Isá Allar den ḍák ottu tíyaiya asé. 56 Yóggwa ye hoór de, “Soó, añí dekír de, asman kúla aar Manúc or Fua Allar den ḍák ottu tíyaiya asé.”
57 Hétunot ítara nizor han bon gorífelaiye, aar eggwá ḍoóñr guzoran mari beggúne ekku fúañti yóggwar uore záp maijje. 58 Ítara yóggwa re cóor or baáre loizai cíl or dola marat doijje; aar gobá gúne nizor hoorsuor kúlifelai Sául nam or ézzon juwan manúc or ṭéng or gurat raikké. 59 Ítara Esṭífen ore cíl or dola marat accíl de októt, yóggwa ye endilla hoói dua gorér, “Ó Malik Isá, añr ruh re kobul goró.” 60 Baade yóggwa ye añṛú félai eggwá ḍoóñr abase guzori hoór de, “Ó Malik, itarár e guná no dóijjo.” Híyan hoói yóggwa moot or gúm ot foijjé.