Makɛ́nda emé Efúúménénú yí Elilé ŋe yiínjie baacɔ
12
1 Baláamɛ,
a asana na makɛ́nda emé *Efúúménénú yí Elilé ŋe yiínjie baacɔ ma ɔkɛlaka bɛsana,
ɛ ŋa mɛ́ aamba anyía núénú yiíyi menyí bɔmbányɛ.
2 Nu ŋe nú ményi anyía ekúlú ayɛ́ nu ŋa nɔ́ bá ɛ́cɛ nu ti ŋé nú ményi Bandɔ́mɛsɛ́,
nu ŋa nɔ́ bɛ́nyɛ́ánáka anyía bá banɔ́ súétékéne hú anyía ɔyá ma yá o onyemi bɛbɔ́kɔ́bɔ́kɔ a bɛ́ tɛ ŋá táŋa.
3 Yaátɛ́ asana ɛ ŋa mɛ́ aamba ɔ banɔ́ laana anyía nuti húme ;
ta ɔɔcɔ ewú Elilé yɛ́ Bandɔ́mɛsɛ́ ŋeé kéndísi tɛ a bá wu ɔbɛ́sɔmɔ buhúnyi,
yɔ́ kɔɔna anyía Yésus áŋa ɔlɔ́mɔ́nɔ́ ;
híáná ta ɔɔcɔ tɛ a bá wu ɔkɔɔna anyía Yésus áŋa Otéŋí a Waáŋá,
ɛ tɛ ŋáa bá Efúúménénú yí Elilé yé wuúci iínjie makɛ́nda ma ɔkɔɔna aáná.
4 Makɛ́nda ma ɔkɛlaka bɛsana emé Efúúménénú yí Elilé ŋe yiínjie baacɔ áŋa náányíá náányia ;
asana ɔmɔtɛ́,
Elilé áŋa hú ɔ́mɔtɛ́.
5 Moólí ma ɔnyiɔkɔ emé Otéŋí a Waáŋá ŋe yiínjie baacɔ áŋa náányíá náányia ;
ta híáná,
Otéŋí a Waáŋá áŋa hú ɔmɔtɛ́.
6 Makɛ́nda amá Bandɔ́mɛsɛ́ ŋe yiínjie baacɔ me o wuúci nyiɔkɛna buólí áŋa tɔ́na náányíá náányia ;
ta híáná,
Bandɔ́mɛsɛ́ áŋa hú ɔmɔtɛ́,
wuúci u ŋe yiínjie baacɔ makɛ́nda ma ɔkɛla bɛsana eébí bikime.
7 Aáná makɛ́nda e mé ŋé húle né Elilé ŋeé bítóŋínyi ná ɔɔcɔ okime náányíá náányia a asana na bɔmbányɛ bɔ́ baacɔ bekime.
8 Elilé ŋe yiínjie baacɔ a bɔ́mɔtɛ́ injiŋé,
a bɔ́mɔtɛ́ hú Elilé eéyé yí ŋeé beébe iínjie makɛ́nda me omenyukune ɔtáŋa.
9 Ná baacɔ bé etémbí,
Elilé ŋe yiínjie makɛ́nda ma ɔbá na yɔɔ́nɛ́nánɔ́ yí olumitinine ;
hú Elilé ɔ́mɔtɛ́ eéyé yí ŋe yiínjie tɔ́na ná baacɔ a bɔ́mɔtɛ́ makɛ́nda me oweéŋúnyísíki baacɔ ɛkɔnɔ.
10 Ná a bɔ́mɔtɛ́,
Elilé eéyé ŋeé beébe iínjie makɛ́nda ma ɔkɛlaka *bikéki bɛ́ bɛsana ;
bɔsɔ́ɔ́kɔ́ a bɔ́mɔtɛ́ bá bɔ́ŋgɔ́na makɛ́nda me ohémúkúnyínyi bɛsana abɛ́ Bandɔ́mɛsɛ́ é beébe tóŋgínyi ;
yó wiínjie bɔsɔ́ɔ́kɔ́ a bɔ́mɔtɛ́ makɛ́nda me o búle waálɔ́na na *bɛɛbɛ́ bí bililé ne Efúúménénú yí Elilé ;
yó wiínjie tɔ́na bɔsɔ́ɔ́kɔ́ bé etémbí makɛ́nda ma ɔtáŋáka anamánamá cɛ́ ɛtáŋa ;
ná a bɔ́mɔtɛ́ tɔ́na,
yó wiínjie makɛ́nda me o búle ohembuline baacɔ bɛsana bɛ́ ɛtáŋa eécí.
11 Hú Elilé ɔ́mɔtɛ́ eéyé yí ŋe yiínjie baacɔ eébé bekime makɛ́nda ma ɔkɛlaka bɛsana eébí bikime,
yí ŋeé beébe iínjie hú naányɛ́ nyiínjie náányia enyí yí ŋé léne owiínjie.
Cɛɛ́tɔ hú ɛmɔtɛ́, mbá maláŋá meéŋí
12 Ánɔ lɛcá :
Cɛɛ́tɔ cɛ ɔɔcɔ áŋa hú ciíci ɛmɔtɛ́ ;
asana ɔ́mɔtɛ́,
cɛáŋa na maláŋá meéŋí.
Ta yɛ́ cáŋa á bá anyía cɛɛ́tɔ áŋa na maláŋá meéŋí,
cɛáŋa hú ciíci ɛmɔtɛ́.
Híáná búáŋa bɔkɔ búmɔtɛ́ ná baacɔ a bá bɔ́ŋa balatákánɔ́ e nyimónjóló ne *Kilís.
13 Yááŋa anyíaʼo,
basɔ́ bekime tu ŋe sú bíótókíne hú a makɛ́nda me *Efúúménénú yí Elilé ɔ́mɔtɛ́ ɔ ɔkɛla anyía túásɔ́ bámɔ́kɔ́na balatákánɔ́ aá cɛɛ́tɔ hú ɔ́mɔtɛ́ :
Te *Besuif,
ta baacɔ a bá tɛ ábɔ́ bá Besuif,
ta bɛɔ́lɛ́,
ta baacɔ a bá tɛ abɔ́ bá bɛɔ́lɛ́.
Aáná Bandɔ́mɛsɛ́ ŋaá basɔ́ iínjíé basɔ́ bekime Efúúménénú yí Elilé ɔ́mɔtɛ́ eéyé.
14 Ɔ́ɔ lɛcáka cɛɛ́tɔ cɛ ɔɔcɔ,
cɛ tɛ a bá hú bɔláŋá búmɔtɛ́ ;
mbá cɛáŋa na maláŋá meéŋí.
15 Aáná,
ɔ́kɔ ɔkɔlɔ́ áŋa wu ɔkɔɔna anyía :
« Yaŋɔ́ ɛ tɛ ámɛ bá ɔɔbɔ́,
ɛ́ɛhɛ́ ɛ tɛ ámɛ bá bɔláŋá bɔ́ cɛɛ́tɔ »,
tɛ́ cáŋa ɔtáŋa oócí ú ŋa cɔba ɔ ɔkɛla anyía ú tɛ a bá tɔ́na bɔláŋá bɔ́ cɛɛ́tɔ.
16 Híáná,
ɔ́kɔ ootú áŋa wu ɔkɔɔna anyía :
« Ɛ tɛ ámɛ bá nyiíse,
ɛ́ɛhɛ́ ɛ tɛ ámɛ bá bɔláŋá bɔ́ cɛɛ́tɔ »,
tɛ́ cáŋa ɔtáŋa oócí ú ŋa cɔba ɔ ɔkɛla anyía ú tɛ a bá tɔ́na bɔláŋá bɔ́ cɛɛ́tɔ.
17 Mbɔ́kɔ cɛɛ́tɔ ikimekime a bámɔ́kɔ́na hú nyiíse,
keyé anyána ɔɔcɔ áŋa wu ɔlɔ́kɔ́máka bɛsana e ?
Ta anyía mbɔ́kɔ cɛɛ́tɔ ikimekime a bámɔ́kɔ́na hú ootú,
keyé anyána ɔɔcɔ áŋa wu ɔlɔ́kɔ́máka enumbé yɛ́ bɛnyɛ́ma e ?
18 Aá taaká,
Bandɔ́mɛsɛ́ ŋaá lɔ́ŋáka maláŋá ma cɛɛ́tɔ mekime háyɛ bú ŋeé wuúci bílénékíne.
19 Mbɔ́kɔ bɔláŋá á bá hú buúbu búmɔtɛ́,
keyé bá tɛ a bá bá ɔtáŋáka asana yɛ́ cɛɛ́tɔ.
20 Aámbáya aná,
ta ayɛ́ cɛɛ́tɔ cɛ ɔɔcɔ áŋa na maláŋá meéŋí,
cɛáŋa hú ciíci ɛmɔtɛ́.
21 Aáná nyiíse tɛ a bá na makɛ́nda ma ɔkɔɔna anyía :
« Ɛ tɛ ŋá mɛ aamba anyía ɔɔbɔ́ á mɛ ɔɔ́lɔ́ » ;
mbá ta aatɔ́ tɛ a bá na makɛ́nda ma ɔ kɔɔna anyía :
« Ɛ tɛ ŋá mɛ aamba anyía akɔlɔ́ á mɛ ɔɔ́lɔ́. »
22 Bú tɛ a bá aáná ;
mbá yááŋa anyíaʼo,
mɔɔwɔ maláŋá má cɛɛ́tɔ a mɔmɔtɛ́ amá ɔ ŋɔɔ́ lɛca anyía ma tɛ ŋá kɛ́nda te butíkítíki,
meéme eémé mɔ́ ŋɔ yɔ́ɔlɔ buéŋí ɔ ɔhɔla.
23 A mɔmɔtɛ́ amá tu ŋa sɔ́ lɛ́ca háyɛ anyía maláŋá ma buála,
meéme eémé tu ŋa sɔ́ hɔ́la otétényi buéŋí.
A mɔmɔtɛ́ tɔ́na amá tu ŋa sɔ́ lɛca anyía tu tɛ asɔ́ bá me o meéme cámba ta bɔ cámba,
meéme tu ŋa sɔ́ hɔ́la ohiite ekúlú yeéŋí.
24 Yiíye anyía maláŋá a má ŋá lɛ́cana tɛ ŋa yáamba nyitétényi eényí.
Asana ɔ́mɔtɛ́,
Bandɔ́mɛsɛ́ ŋeé ketiki a nyɛnamá anyía bɛhaála bɛ́ cɛɛ́tɔ a bɛ́ tɛ a bá ne nuúmi,
u ŋée biíbi iínjíékine nuúmi nuéŋí ɔ ɔhɔla,
25 anyía nyɛálɔ́nána tɛ bá aá cɛɛ́tɔ cɛ ɔɔcɔ,
tɔ́na anyía maláŋá mekime a bámɔ́kɔ́na na ɛcaná cɛ ɔwɔɔ́lɔ́kɔ́nɔ́nɔ.
26 Aáná mbɔ́kɔ bɔláŋá a bɔ́mɔtɛ́ ŋaá lɔ́kɔ́ma ɔkála,
maláŋá mekime ŋaá lɔ́kɔ́ma ɔkála ɔlɔŋɔ na bɔláŋá eébú ;
mbɔ́kɔ tu ŋe sú óómísi buáŋá bɔ́ bɔláŋá bɔ́ cɛɛ́tɔ a bɔ́mɔtɛ́,
maláŋá mekime ŋeé bíléne ɔlɔŋɔ.
27 Aá banɔ́,
nua nɔ́ŋa cɛɛ́tɔ ci Kilís ;
aáná ɔɔcɔ okime áŋa bɔláŋá bɔ́ ciayɛ́ cɛɛ́tɔ,
mbá hú naányɛ́ a nyíáyɛ́ nyɛbá.
28 Aáná Bandɔ́mɛsɛ́ ŋeé télímíkínyi baacɔ e hííyé hiɔ́bɔ hí é bilimíníne hí é bilimíníne :
Eé buúse,
baacɔ bá ɛndɔ́ma ;
ɔ ɔláta behémúnyi bíáyɛ́ bɛsana,
ɔ ɔkɔɔ́láta beékúnyi baacɔ bíáyɛ́ bɛsana ;
ɔcɔba ne buúse,
u ŋe yiínjie baacɔ a bɔ́mɔtɛ́ makɛ́nda ma ɔkɛlaka *bikéki bɛ́ bɛsana,
a bɔ́mɔtɛ́ makɛ́nda me oweéŋúnyísíki baacɔ ɛkɔnɔ,
a bɔ́mɔtɛ́ tɔ́na ŋa bɔ́ bɔ́ŋgɔ́ná makɛ́nda ma ɔwɔɔ́lɔ́kɔ bahanahana ne me okendisiki baacɔ ;
e elime,
yó wiínjie a bɔ́mɔtɛ́ makɛ́nda ma ɔtáŋáka anamánamá cá ɛtáŋa.
29 Yaátɛ́ asana baacɔ bekime tɛ abɔ́ bá bá ɔbámɔ́kɔ́nɛ́na baacɔ bá ɛndɔ́ma ;
bekime tɛ abɔ́ bá *behémúnyi bɛsana,
bekime ti ŋe bú eékúnyi,
bekime tɛ ŋá bɔ́ kɛla bikéki bɛ́ bɛsana.
30 Híáná bekime tɛ abɔ́ bá na makɛ́nda me oweéŋúnyísíki baacɔ ɛkɔnɔ,
mbá ta na makɛ́nda ma ɔtáŋáka anamánamá cɛ́ ɛtáŋa ;
híáná bekime tɛ abɔ́ bá na makɛ́nda me ohembulekine baacɔ bɛsana bɛ́ ɛtáŋa eécí.
31 Mbá aá banɔ́,
ɔtɛ́má á banɔ́ hámɔ́kɔ́na buéŋí ɔ ɔbɔ́ŋɔ makɛ́nda a mambányɛ emé Elilé ŋe yiínjie baacɔ.
Aáná míɔ cɔba ɔ ɔ banɔ́ tóŋínyi ambányɛ yí ohónyí a yɛ́ á hɔ́la.