Bìo wó a Soole yi ho Damaasi wɔ̃hṹ wán
9
Hón pã̀ahṹ so yi à bìo ó o Soole pá can mí kuio bìo yi,
lé bìa tà a *Krista bìo lò beéró lè ɓa ɓúeró.
Ó o wà van ɓa yankarowà ɲúhṹso cɔ̃́n,
2 à wón na ho vũahṹ wo yi,
ò o ɓua varáa ho Damaasi lóhó yi,
à vaa zéení lè ɓa *zúifùwa kàránló zĩní ɲúnása.
Hón vũahṹ so lé hìa á à zéení le ká a yú ɓa báawa lè ɓa hã́awa na bò a Krista wɔ̃hṹ,
ò o wìika ɓa ɓua varáa ho Zeruzalɛɛmu.
3 Bìo ó o lá ho Damaasi wɔ̃hṹ á wà vaá sùará ho yi,
yìo ɓueé tĩ à khoomu ɓúi ló ho wáayi lií kúaará a wán.
4 Ó o ló lùwá ho tá yi,
á mu tãmu ɓúi wee bío làa wo:
«Soole,
Soole.
Fo wee beé ĩ lò kà síi lé we?»
5 Ó o tùara:
«Ɲúhṹso,
fo lée wée?»
Á mu tãmu bía nɔn wo yi:
«Ĩ lé o Yeesu na á fo wee beé lò.
6 Wã́a lii hĩ́ní vaa zo ho lóhó yi.
Ká fo zoó dɔ̃n,
á ɓa à zéení bìo fo ko à ũ wé.»
7 Á ɓa nùpua na bò là a Soole á dĩ̀n coon yí dà máa bío.
Ɓa wee ɲí mu tãmu sã ká ɓa yí mɔn nùpue.
8 Ó o Soole lií hĩ́nɔn á hɛ́ra mí yìo,
ká a màhã́ yí máa mi bìo.
Á ɓa fù a níi yi á zonnáa ho Damaasi lóhó yi.
9 Wizooní bìo tĩn ká a yí máa mi.
O yí máa dí,
á yí máa ɲu.
10 Nì-kenínii ɓúi hĩ́a wi ho Damaasi lóhó yi á yèni ɓa le Ananiasi.
O Ɲúhṹso zéenía míten làa wo á von wo:
«Ananiasi.»
Ó o tà:
«Ɲúhṹso,
lé mi na.»
11 Ó o Ɲúhṹso bía nɔn wo yi:
«Dɛ̀ɛní lɛ́n vaa lá ho wɔ̃hṹ na ɓa le ‹Wɔ̃hṹ na muina›,
à va a Zudaa zĩi,
à vaa tùa o Taasi nìi na ɓa le Soole bìo.
Bìo kà wán ó o lan wee fìo.
12 Á bìo ɓúi zéenía míten làa wo.
O mɔn nìi ɓúi na ɓa le Ananiasi na ɓueé wee bè mí níní o wán,
ò o yìo dàń bĩní mi.»
13 Ó o Ananiasi bía:
«Ɲúhṹso,
nùpua cɛ̀rɛ̀ɛ bía a nìi mu bìo nɔn miì,
á mún zéenía mu bè-kora ɓúenɓúen na ó o wó lè ũ nùpua na ho Zeruzalɛɛmu yi nɔn miì.
14 Ɓa yankarowà ɲúnása á nɔn ho pànká wo yi ò o ɓuee wìikaráa bìa ɓúenɓúen na wee ve ũ yèni hen.»
15 Ká a Ɲúhṹso màhã́ bía nɔn wo yi:
«Lɛ́n va,
lé bìo ó o nìi mu á ĩ léra le o sá ĩ tonló.
Orɛ́n lé yìa á à zéení ĩ bìo á a na hã sìí-viò lè mí bá-zàwa là a *Isirayɛɛle nìpomu yi.
16 Le lònbee ɓúenɓúen na a yí o ĩnɛ́n bìo yi á ĩ ì zéení làa wo.»
17 Ó o Ananiasi wã́a hĩ́nɔn wà,
á vaá zon le zĩi yi,
á zoó bò mí níní o Soole wán ò o bía nɔn wo yi:
«Wàn za Soole,
o Ɲúhṹso Yeesu na zéenía míten làa fo ho wɔ̃hṹ na fo lá wee ɓuennáa wán lé wón tonkaa mi ũ cɔ̃́n,
à ũ bĩní wé mi,
à ũ mún sí lè le Dónbeenì Hácírí.»
18 Mí lahó yi,
á bìo ɓúi lòn donkuaa á ló a yìo yi,
á kùenkaa lií kúaará ó o wã́a wee mi.
Ó o hĩ́nɔn á ɓa bátízéra a.
19 Bṹn mɔ́n ó o dú ó o bĩnía yú ho pànká.
O Soole wó a Yeesu Krista sɛɛ́ràso
O Soole wó hã wizooní bìo yɛn lè ɓa nì-kenínia na wi ho Damaasi yi.
20 Mí lahó yi ó o dɛ̀ɛnía wee zéení le Dónbeenì bìo ɓa *zúifùwa kàránló zĩní yi,
á wee bue le o Yeesu lé le Dónbeenì Za.
21 Bìa ɓúenɓúen na ɲá a bíoní á mu vã̀,
á ɓa wee bío:
«Bìa wee ve o Yeesu yèni ho Zeruzalɛɛmu yi ó o nìi na kà so hĩ́a yí máa beé lò lè mí sòobɛ́ɛ le?
Á yínɔń ɓarɛ́n ó o so ló bìo yí ɓuara á wà ɓueé wìika hen á vaá na ɓa yankarowà ɲúnása yi le?»
22 Ká a Soole yàá wíokaa wee zéení le Dónbeenì bìo lè mí pànká fɛ́ɛɛ.
Bìo ó o wã́a wee zéení mu wéréwéré le o Yeesu lé o *Krista,
á ɓa zúifùwa na ho Damaasi yi wã́a yí zũ bìo ɓa à bío á à na a yi.
23 Wizooní bìo yɛn bṹn mɔ́n,
á ɓa zúifùwa wã̀anía tò à ɓa le mí ì ɓúe o Soole.
24 Ká a ɓúi màhã́ ɲà a zeǹ wán.
Ho lóhó zũaɲiní á ɓa wee pa yi le wisoni lè ho tĩ́nàahṹ à dàń yíráa wo ɓúe.
25 Hón pã̀ahṹ so yi ó o Soole nì-kenínia fó a ho tĩ́nàahṹ á dó ho lío-beenì yi,
á lée liinía lè ho dándá na ɓa son kòonia ho lóhó yi mɔ́n.
26 O Soole wà vaá dɔ̃n ho Zeruzalɛɛmu,
ó o wi ò o zo ɓa nì-kenínia tĩ́ahṹ,
ká ɓa ɓúenɓúen màhã́ zã́na a lé bìo ɓa yí láa mu yi le o lée nì-kenínii binbirì.
27 Ó o Baanabaasi lé yìa wã́a fó a á dú yahó á vannáa ɓa tonkarowà cɔ̃́n,
á vaá lá bìo ó o Soole mɔnnáa o Ɲúhṹso ho wɔ̃hṹ wán làa bìo á wón bíaráa làa wo á fɛɛra nɔn ɓa yi.
O mún fɛɛra bìo ó o Soole ponì sɛ́raráa á zéenía lè le Dónbeenì bìo o Yeesu yèni yi ho Damaasi yi á nɔn ɓa yi.
28 À lá hón pã̀ahṹ so yi ó o Soole wã́a wi làa ba,
á wee bue le Dónbeenì bíonì à tè ho Zeruzalɛɛmu yi yòo lé ká a ponì sɛ́ra.
29 O mún wee bío lè ɓa zúifùwa na wee bío mu kɛrɛɛkimu,
á wee wã̀aní làa ba.
Ká bán màhã́ wee cà bìo ɓa à yíráa wo ò ɓúe.
30 Bìo á bìa tà a Krista bìo zũna mu,
á ɓa lɛ̀ɛnía o Soole vannáa ho *Sezaaree,
á día a bĩ́n ó o ɲɔn ho Taasi.
31 Mu pã̀ahṹ á bìa tà a Krista bìo wi ho hɛ́ɛrà yi ho *Zudee,
lè ho Kalilee,
lè ho *Samarii kãna yi.
Ɓa pànká wee dé wán,
á wee ɓua míten là a Ɲúhṹso kɔ̃̀nbii,
á le Dónbeenì Hácírí wee dé mí níi ɓa yi á ɓa wee ɲin.
O Piɛre wɛɛ́ra a Enɛɛ
32 O Piɛre hĩ́nɔn tò ho kɔ̃hṹ ɓúenɓúen yi.
Wizonle ɓúi ó o wà van bìa tà a *Krista bìo yi cɔ̃́n ho Lidaa lóhó yi.
33 O vaá yú nìi ɓúi bĩ́n na yèni ɓa le Enɛɛ.
O lé o mùamúa,
á wi le dãmu dɛ̀ɛ yi yú hã lúlúio bìo hètĩn.
34 Ó o Piɛre bía nɔn wo yi:
«Enɛɛ,
o Yeesu Krista wee wɛɛ́ fo.
Hĩ́ní hóoní ũ dãmu dɛ̀ɛ.»
Ó o Enɛɛ dɛ̀ɛnía lií hĩ́nɔn.
35 Ho Lidaa lóhó lè hã lórá na wi ho Saarɔn kɔ̃hṹ tá pɛ̀ɛrú yi nùpua ɓúenɓúen mɔn wo,
á ɓa tà nɔn míten o Ɲúhṹso yi.
O Piɛre vèenía o Tabita
36 Hã́a ɓúi na tà a Krista bìo na yèni ɓa le Tabita á hĩ́a wi ho Zopee lóhó yi.
Le yèni mu lè mu kɛrɛɛkimu á ɓa le Dookaasi.
Mu kúará le «hã́-wonì.»
O hĩ́a wee wé mu bè-tentewà fɛ́ɛɛ,
á wee séení ɓa nì-khenia.
37 Mu pã̀ahṹ ò o tò mu vã́mú á húrun.
Bìo ɓa súeenía wo vó,
á ɓa yòó bàrá a ho nɔ́nwíohṹ yi.
38 Ho Lidaa lè ho Zopee sùaráa mín yi.
Bìo ɓa nì-kenínia ɲá ò o Piɛre wi ho Lidaa yi,
á ɓa léra ɓa nùpua nùwã ɲun tonkaa á bía bìo kà nɔn yi:
«Wa wee fìo fo,
bánbá à ũ ɓuen wa cɔ̃́n fùafùa.»
39 Á ɓa vaá bía mu nɔn wo yi,
ó o dɛ̀ɛnía hĩ́nɔn bò làa ba.
Bìo ó o ɓueé dɔ̃n,
á ɓa fó a yòoraráa ho nɔ́nwíohṹ na ó o nì-hío wi yi.
Á ɓa mahã́awa ɓúenɓúen wee vá ɓuee ɓúe o yi ká ɓa à wá.
Hã sĩ̀-zĩ́nia na ó o Dookaasi mu bã̀ ká a dĩǹ yí húrun á ɓa wee lá zéení làa wo.
40 Ó o Piɛre le ɓa ɓúenɓúen lé,
ò o lií fárá mí nɔnkóɲúná wán,
ò o fìora.
Bṹn mɔ́n ó o yèrèmáa sánsáa o nì-hío ò o bía:
«Tabita,
lii hĩ́ní.»
Ó o hɛ́ra mí yìo.
Bìo ó o mɔn o Piɛre,
ó o lii hĩ́nɔn yòó kará.
41 Ó o Piɛre ɓuan o níi yi,
á séenía wo ó o lií hĩ́nɔn yòó dĩ̀n.
Bṹn mɔ́n ó o von bìa tà a Krista bìo,
lè ɓa mahã́awa,
á ɓueé zéenía wo làa ba ká a yìo wi lua.
42 Ho Zopee nùpua ɓúenɓúen ɲá mu,
á ɓa cɛ̀rɛ̀ɛ tà a Ɲúhṹso bìo.
43 Bṹn mɔ́n ó o Piɛre dá cãakaa ho Zopee yi o sɔ̃n-fì ɓúi na yèni ɓa le Simɔn cɔ̃́n.