ɄKolineli ʉNdooma ikʉmwɨlanga ʉPetulo
10
1 Mu vʉtsenge wa Kaisaliya aalemwo ʉmuunu mpamato ʉvɨ ɨlitaawa lya mwene aatambʉlwagwa Kolineli.
Ʉjwa aale mbaha va vasikali,
aalongotsaaga ɨkɨpʉga kya vasikali ʉndeevʉlʉ mpamato (100) ʉkʉhʉma mu lipʉga ɨlivaha lya vasikali ɨlyatambʉlwagwa Lipʉga lya mu Italiya.
2 Aale muunu ʉvaavombaga itsa vʉnogwe wa Ngʉlʉve,
ikange ʉmwene paninie na vaanu vooni va mu nyumba jya mwene vaanʼdwadaga ʉNgʉlʉve.
Alɨkʉvatanga siitso avagatsu ikange alɨkʉnʼdoova ʉNgʉlʉve ʉnsɨkɨ gwoni.
3 Ɨkɨgono kɨpamato,
ʉta akavalɨlo ka budikakʉpamato (9) ka pamuunyi,
ʉKolineli tsikamwitsila imbonekelo.
Mu mbonekelo itso,
akavona ʉnsuungʼwa va Ngʉlʉve amwitsye.
Ʉnsuungʼwa ʉjwa akatsova akata,
“Gwe Kolineli!”
4 ɄKolineli akandola ʉnsuungʼwa ʉlya kʉ lʉdwado,
akamwanda akata,
“Gwe Ntwa,
kʉlɨ kɨki?”
Ʉnsuungʼwa akambʉʉla akata,
“Inyɨsajo tsyako,
nʉ wiipa waako wa kʉvatanga avagatsu sisiike kʉkyanya nʉ kʉva kɨkʉmbʉhɨtso pamiiho ga Ngʉlʉve.
5 Pwʉ lɨno,
ʉvasuungʼe avaanu valʉte kʉ Yafa,
vakamwɨlange ʉSimoni ʉvitambʉlwa Petulo.
6 Ʉjwa asikye kwa Simoni,
ʉnyukangʉvʉ,
ʉvɨ ɨnyumba jya mwene jɨlɨ kʉ lʉvasumbale mwa nyanza.”
7 Ʉnsuungʼwa wʉ amalile ʉkʉmbʉʉla ʉKolineli,
akahega.
Pwʉ ʉKolineli akavɨɨlanga avaanu vavɨlɨ mu vavombi va mwene,
paninie nʉ nsikali mpamato mu vatangɨli va mwene ʉvaavombaga itsʉ inogwa ʉNgʉlʉve.a
8 ɄKolineli wʉ amalile ʉkʉvapangɨla tsyoni itsʉ ʉnsuungʼwa alagye,
akavasuungʼa kʉ Yafa.
Imbonekelo tsa Petulo
9 Ɨkɨgono kya vɨɨlɨ,
akavalɨlo ka ntanato (6) pamuunyi,
avaanu ʉwʉ ʉKolineli aavasuungʼile vakava vahegelye kʉ Yafa.
Ʉnsɨkɨ ʉgwa ʉPetulo namwene akatoga kʉkyanya kʉ nyumba,
b pakʉta ɨsaje kwa Ngʉlʉve.
10 Wʉ agendelye ʉkwɨsaja,
ɨnzala jɨkatengʉla ʉkʉmbava,
gʉlɨkʉnoga ʉkʉlya.
Wʉ vikʉntelekela ɨkyakʉlya,
ʉmwene tsikamwitsila imbonekelo.
11 Mu mbonekelo itso,
akavona kʉkyanya kʉdɨndwike,
ɨkɨɨnu ɨkyʉ kɨlɨ ndʉ nsabwa ʉmbaha gwibiitwe inguto tsa gwene inni,
kɨkiika pa kɨlʉnga.
12 Mu nʼgati mu kyene syalemwo isikanuc sya sihwani syoni.
Syalemwo isikanu isinya silʉnde sinni,
isikanu isikwavaadɨka,
ni sidege.
13 Pwʉ ʉPetulo akapʉlɨka ɨlimenyu,
likʉmbʉʉla liita,
“Gwe Petulo,
ɨma!
Ʉhɨnze ʉlye!”
14 ɄPetulo akaanda akata,
“Baako,
Ntwa!
Lola,
nandɨgelili ʉkʉlya ɨkɨveetsaga ɨkyʉ indagɨlo tsa Moose tsiita kɨkolelanie!”
15 Pwʉ ɨlimenyu lɨkamwitsila ʉlwa vɨɨlɨ lɨkambʉʉla ʉPetulo lɨkata,
“Isyʉ avaliitse ʉNgʉlʉve kwʉ baako ʉkʉta sikolelanie!”
16 Ɨkulongwi ɨjyo wʉ jɨtsovilwe ʉlwa daatu,
ɨkɨɨnu ɨkyo kɨkakwegwa kʉkyanya.
17 Wʉ ʉPetulo isaagaania ʉkʉta imbonekelo itso kwʉ kʉta kɨki,
avaanu valya ʉwʉ ʉKolineli aavasuungʼile vakava vivʉtsɨlɨhɨtsa kʉ vaanu valʉmanye ʉpwʉ aale ʉPetulo.
Pwʉ kʉmbele vakajɨmanya ɨnyumba jya Simoni,
vakiitsa vakɨɨma pa ndyango.
18 Vakahodetsa,
vakavʉʉtsa vakata,
“Mungatʉlolela,
apa pwʉ asikye ʉSimoni ʉvɨ itambʉlwa Petulo?”
19 Wʉ ʉPetulo apitsiige isaagaania ikulongwi tsa mbonekelo itso,
ʉMepo ʉMbalatse akambʉʉla akata,
“Paasi palya pwʉvale avaanu vadatu vikʉkʉlonda.
20 Wiike,
ʉlʉtage paninie na veene,
kɨtsila kʉsinaana,
d ʉne neene ndɨvasuungʼile.”
21 ɄPetulo wʉ ikile paasi,
akavavʉʉla avaanu valya akata,
“Ʉne neene ndɨ mukʉndonda.
Lɨno!
Mukʉndondela kɨki?”
22 Vakaanda vakata,
“Ʉmbaha mpamato va vasikali atʉsuungʼile kwave.
Ɨlitaawa lya mwene vɨ Kolineli,
muunu nʼgolosu,
ʉvɨ ikʉnʼdwada ʉNgʉlʉve,
ikange aVayahudi vooni vikʉnʼginia.
Lɨno ʉNgʉlʉve andagye ʉnsuungʼwa va mwene ambʉʉle ʉKolineli ʉkʉta akwambɨlɨle mu nyumba jya mwene,
apʉlɨhɨtse amamenyu ʉgwʉ jʉvukʉmbʉʉla.”
23 Pwʉ ʉPetulo akavʉʉpɨlɨla avaanu valya mu nyumba,
vakava vahenza va mwene.
ɄPetulo wʉ alɨ mu nyumba jya Kolineli
Wʉ kʉkie,
ʉPetulo na vaanu valya,
vakahega kʉ Yafa,
vakatengʉla ʉlʉgendo.
Paninie na veene vakatʉngɨtsania na vɨɨdɨki vaninie ava pa Yafa.
24 Ɨkɨgono ɨkya vɨɨlɨ vakasika kʉ Kaisaliya.
Vakavona ʉKolineli avalʉndamiinie avalʉkololwe,
paninie na vamanyaani va mwene,
vikʉvapʉlɨkɨla.
25 ɄPetulo wʉ asiike,
ʉKolineli akamwambɨlɨla,
akasugama paasi pa silʉnde sya Petulo,
akatekelesa kʉ mwene.
26 ɄPetulo akamwɨmya ʉKolineli,
akambʉʉla akata,
“Ɨma!
Lola,
najyʉne ndɨlɨ muunu ndʉʉve!”
27 Pwʉ ʉPetulo nʉ Kolineli vakiingila mu nyumba jya mwene kʉnʉ vitsova.
ɄPetulo akavavona avaanu vongosu valʉndamiine mulya.
28 Akavavʉʉla akata,
“Ʉnyie mulʉmanyile vʉnonu ʉkʉta indagɨlo tsiitu ʉwe twɨ Vayahudi tsikʉtʉbeetsa ʉkwɨhanza ndakʉve kʉgendelanila na vaanu avatava Vayahudi.
Lɨno ʉNgʉlʉve amboniitse ʉne ʉkʉta ndɨleke ʉkʉmwɨlanga ʉmuunu ʉvaveetsaga ʉkʉta inkolelanie.
29 Ɨkɨ kyʉ mene ndɨvye ndyɨlangilwe,
nditsile kɨtsila kʉlɨndɨla.
Lɨno,
ndidoova mumbʉʉle ɨkyʉmunnyɨlangye.”
30 ɄKolineli akamwanda akata,
“Isigono sidatu isilʉtile,
ndɨkɨsajaga mu nyumba jyango ʉmʉ,
gʉkaale nsɨkɨ ndʉʉgʉ gwa kavalɨlo ka budikakʉpamato (9) ka pamuunyi.
Baaho ndɨkambwene ʉmuunu ɨmile pavʉlongolo paane aswalile ɨmisabwa ɨgyʉ gingʼaala siitso.
31 Akambʉʉlile akata,
‘Gwe Kolineli,
ʉNgʉlʉve apʉliike inyɨsajo tsyako,
ikange avʉweene ʉwiipa waako wa kʉvatanga avagatsu.
32 Pwʉ lɨno,
ʉvasuungʼe avaanu valʉte kʉ Yafa,
vakamwɨlange ʉSimoni ʉvitambʉlwa Petulo.
Ʉjwa asikye kwa Simoni,
ʉnyukangʉvʉ,
ʉvɨ ɨnyumba jya mwene jɨlɨ kʉ lʉvasumbale mwa nyanza.’
33 Ago gwʉ geene gakambɨɨkile ʉkʉta ndɨsuungʼe avaanu vakwɨlange,
nʉʉve ʉvombile vʉnonu pa kwitsa.
Lɨno twɨ voonie tʉlɨ pavʉlongolo pa Ntwa ʉNgʉlʉve,
tʉpʉlɨhɨtse amamenyu gooni ʉgwʉ ʉNtwa ʉNgʉlʉve akʉlagye ʉkʉta ʉtʉvʉʉle.”
34 Pwʉ ʉPetulo akavavʉʉla avaanu valya akata,
“Lɨno pwʉ ndɨlʉmanyile ʉkʉta tsa jɨlweli,
ʉNgʉlʉve nikʉvasaagɨlɨla avaanu vaninie!
35 Apeene ikʉvasaagɨlɨla avaanu va sivʉmbʉkʉ syoni ʉwʉ vikʉnʼdwada nʉ kʉvomba itsʉ tsinogelanie pamiiho ga mwene.
36 Ʉnyie mulɨmanyile ɨLivangɨli ɨlyʉ ʉNgʉlʉve aasuungʼile lɨlʉmbɨlɨlwe kʉ Vaisilahɨli,
ɨlyatsovaga ikulongwi tsa lʉnotsehetso kʉ mwene mwa Yɨɨsʉ Kɨlɨsiti.
Ʉjwa vɨ Ntwa va vaanu vooni.
37 Ikange mulʉmanyile ʉgwʉ gaavombiike mu kɨlʉnga kyoni kya Yuuda ʉkʉtengʉlɨla kʉ Galilaya,
wʉ ʉYohana amalile ɨmbombo jya kwotsa avaanu.
38 ɄNgʉlʉve aamwomwe ʉYɨɨsʉ va kʉ Nazaleti,
akavavonia avaanu ʉkʉta ʉMepo ʉMbalatse alɨ paninie nʉ Yɨɨsʉ,
ikange akampa amaka ga kʉvomba isidego.
Ikange ʉNgʉlʉve akava paninie nʉ mwene,
akampelela ʉkʉta agendage mwoni mu kʉvomba inonu.
Pwʉ alɨkʉvaponia vooni ʉwʉ vaakʉvɨlwagwa nʉ Setano.
39 “Gooni ago ʉgwʉ ʉYɨɨsʉ aavombile mu kɨlʉnga kya Vayahudi,
na mu vʉtsenge wa Yelusalemu,
ʉwe weewe vooleletsi.
Kʉmbele,
vakamʼbuda kʉ nzɨla jya kʉntovelela pa kɨdamingʼanie.
40 Napeene,
ɨkɨgono kya daatu,
ʉNgʉlʉve akantsʉʉsa,
akambonia kʉ vaanu.
41 Nakwʉ kʉta avaanu vooni vaambwene,
apeene ʉwe weewe twambwene,
ʉwe twɨ ʉNgʉlʉve aatʉhalile ʉkʉta tʉveetsage vooleletsi vaago.
Ʉwe weewe twalie nʉ kʉnywa paninie nʉ mwene ʉnsɨkɨ wʉ atsʉʉkile kʉ vaswe.
42 Akatʉlagɨla tʉvalʉmbɨlɨlage avaanu ɨLivangɨli,
nʉ kʉhʉmya ʉwooleletsi ʉkʉta ʉjwa vɨ mwene ʉvɨ ʉNgʉlʉve ambɨɨkile ave mmɨgi va vʉʉmi,
na vaswe.
43 Avanyamalago vooni vaatsovile ikulongwi tsa Yɨɨsʉ,
ʉkʉta kʉ nzɨla jya litaawa lya mwene ʉmuunu ʉvaveetsaga ʉvɨ ikʉmwɨdɨka isyɨkɨlwa imbiivi tsa mwene.”
Avatava Vayahudi vikwʉpɨlɨla ʉMepo ʉMbalatse
44 ɄPetulo wʉ itsova amamenyu ago,
ʉMepo ʉMbalatse akaviikila vooni ʉwʉ vaagapʉliike.
45 AVayahudi avɨɨdɨki avaatʉngɨtsiinie nʉ Petulo vakadega siitso,
wʉ vilola ʉkʉta ʉMepo ʉMbalatse aviikye naveene avaanu avatava Vayahudi.
46 Vaavapʉliike wʉ vitsova kʉ nzovele itsilɨ pongosu wʉ vikʉnʼginia ʉNgʉlʉve.
Pwʉ ʉPetulo akata,
47 “Avaanu ava naveene vʉpɨlye ʉMepo ʉMbalatse ndʉwʉ ʉwe najyʉwe twamwʉpɨlye.
Nakʉli ʉnya kʉbeetsa ʉkʉta valeke ʉkwotsiwa na magasi!”
48 Pwʉ ʉPetulo akahʉmya ʉlʉlagɨlo ʉkʉta ʉKolineli na vanine vootsiwe mu litaawa lya Yɨɨsʉ Kɨlɨsiti.
Kʉ vʉmalɨlo,
vakanʼdoova ʉkʉta asigale paninie na veene kʉ sigono sidebe.