Ruúhanir niyamot ókkol
12
Báiboináin ókkol, ruúhanir niyamot ókkol or baabute hoitó sailé: añí no saái tuáñra híin or baabute ozana táko. 2 Tuáñra toh zano, zeñtté tuáñra bedini accíla, héñtte tuáñra re buga muttir uzu zee zendilla loizaitó héndilla zaitagói. 3 Hétolla, añr ttu tuáñra re yián zanaidito monehoór de ki, zee niki Allar Ruhr hédaiyote hotá hoó, íte endilla no hoó de, “Isár uore laánot óuk,” aar Pak-Ruhr hédaiyot sára honókiye endilla hoói no faribó de ki, “Isá óilde Malik.”4 Niyamot toh ḍoilla-boḍoilla asé, montor híin dee de óilde ekí Ruh ye. 5 Hédmot goríbar torika yó ḍoilla-boḍoilla asé, montor ekí Malik ore. 6 Héndilla, ham óu ḍoilla-boḍoilla asé, montor ekí Alla ye beh beggún or bútore hárr ḍóilla ham goré.
7 Montor zon-zon or hañse Ruhr zahéri beggún or fáida lla beh ó. 8 Hé Ruhr duara kiyó re giyani hotá hoibár toóufik diiya zah; hé ekí Ruhr duara ar kiyó re ahole hotá hoibár toóufik diiya zah. 9 Kiyó re hé Ruhr duara iman diiya zah, ar kiyó re hé ekí Ruhr duara biyaram gom goríbar niyamot diiya zah. 10 Kiyó re keramot goríbar, kiyó re nobi ísafe hotá hoibár, kiyó re ruh ókkol forók goríbar, kiyó re ḍoilla-boḍoilla gabi zubane hotá hoibár, edde kiyó re hé zuban báñgidibar toóufik ókkol diiya zah. 11 Híin beggún óilde hé ekí edde ekgwá Ruhr ham. Íba ye fottíkiyo re zaré ze niyamot diito monehoó hé niyamot dee.
Ekkán gaa montor bicí híssa
12 Zendilla ekkán gaat híssa ókkol bicí asé aar híssa híin beggún lói ekkán gaa bone, Mosih yó héndilla. 13 Kiyólla-hoilé Yohúdi óuk yáh Girík, gulam óuk yáh begulam, añára beggúne toh ek gaa ói bolla ekí Ruhr duara bápṭisma loiyí, aar añára beggúne ekí Ruh faiyí. 14 Gaat toh híssa ekkán asé de no, bólke bicí.
15 Ṭéng or fata ye zodi hoó, “Añí át no de hétolla añí gaar híssa no,” tóoile híyan gaar híssa no de héen no. 16 Aar zodi hane hoó, “Añí suk no de hétolla añí gaar híssa no,” tóoile híyan gaar híssa no de héen no. 17 Guñṛa gaa zodi suk óito, tóoile fúinto hontú? Aar zodi guñṛa gaa han óito, tóoile fúuñi faitto hontú? 18 Montor Alla ye toh híssa híin fottí ekkán ore gaar bútore woóñt-woóñt raikké ziyóñt-ziyóñt rakí bolla Íba ttu monehoiyé. 19 Zodi híin beggún ekkán híssa óito, tóoile gaa hoṛé óito? 20 Montor yala toh híssa ókkol bicí asé, lekin gaa asé de ekkán.
21 Hétolla suké át ore hoói no faribó de, “Añr ttu tor zorur nái,” aar matá ye ṭéng or fata re hoói no faribó de, “Añr ttu tor zorur nái.” 22 Háleke, gaar ze híssa gún saité komzur, híin aró bicí zoruri, 23 aar gaar ze híssa gún ore añára hom izzoti bouli ṭáari, híin ore añára aró bicí izzot dih. Ze híssa gún ore añára córome lukai rakí, híin ore bicí zottone gúri rakí, 24 montor añárar alukaiya híssa gún ore zotton goríbar zorur nái. Alla ye toh gaa re endilla gorí-gorí milai banaiyé, zeén níki ze híssa gún hom izzoti híin ore aró bicí izzot diya fore; 25 zeéne gaar bútore honó na-ektofáki no táke, bólke híssa ókkole zen ekkán olla ekkáne kíyal raké. 26 Ekkán híssa ye duk faile, híyan or fúañti híssa beggúne duk faa. Aar ekkán híssa ye izzot faile, híyan or fúañti híssa beggún kúci ó.
27 Tói yala tuáñra óilade Mosihr gaa, aar fottí zon híyan or híssa ókkol. 28 Alla ye zomát ot alok-alok manúc ókkol tuillé: ek nombór ot sáhabi ókkol, dui nombór ot nobi ókkol, tin nombór ot ustat ókkol. Baade Íba ye uitará re tuillé zetará ttu keramot goríbar, zetará ttu biyaram gom goríbar, zetará ttu modot goríbar, zetará ttu hókumot goríbar, edde zetará ttu ḍoilla-boḍoilla gabi zubane hotá hoibár niyamot asé. 29 Beggún kí sáhabi né? Beggún kí nobi né? Beggún kí ustat né? Beggún kí keramot goróya né? 30 Beggún ottu kí biyaram gom goríbar niyamot asé? Beggúne kí gabi zubane hotá hoó? Beggúne kí zuban báñgidi fare? 31 Montor tuáñra niyamot uúin olla bicígori azzu goró, ziín ḍoóñr.
Toóu añí tuáñra re aró bicí bála ekkán rasta dahái dír.