Yésus me yeeŋúnyísi ondíméndíme
9
1 Búmɔtɛ́ buɔ́sɛ́,
Yésus ŋaá bá waá hɔ́laka,
u ŋá lɛcá ɔɔcɔ a wɔmɔtɛ́ ewú u ŋeé bíbíéné ne indímé.
2 Baákɔ́nɛ́na ŋá bɔ batá Yésus báyɛ :
« Láábi,
aátɛ́ yɛ́ ŋaá kɛ́láka anyía ɔɔcɔ ooci é bíbíéne ne indímé e ?
Yááŋa hííyé hɛkɔma hɛ́ bɛ́muátá ayɛ́ʼ,
hɛ́ bíáyɛ́ bibíényi e ? »
3 Mbá Yésus ɔsɛ náábɔ́ :
« Hɛkɔma tɛ a bá ta nááyá ta ná bíáyɛ́ bibíényi.
Mbá yááŋa anyía Bandɔ́mɛsɛ́ ŋa kándɛna nááyá o otóŋínyi baacɔ búáyɛ́ buáŋá.
4 Ekúlú eyí eese yɛ́ buɔ́sɛ́ á yánáŋa ɔ ɔnɔma,
ɛ ŋá mɛ nyɛmána wu ɔkɛlaka mekilíkínyí ma Mu-mɛ-tɔ́ma ;
ibíne a yáaŋa ɔ ɔfaakɔna,
ekúlú ayɛ́ ta ɔɔcɔ tɛ á bá wu o túné nyíɔkɔ.
5 Ekúlú ayɛ́ ya mɛ́ánáŋa ɔ ɔmɛsɛ́,
ya mɛ́ŋa eese yɛ́ baacɔ bá ɔmɛsɛ́. »
6 Ɛŋakɛlá wá táŋáka aáná,
u ŋé túé maatá ɔ ɔmɛsɛ́,
u ŋɔ́ tɔ́bɛ́ta ɔmɛsɛ́ na maatá eémé.
Tundɔbɛndɔbɛ́ atɔ́ u ŋɔɔ́ tɔbɛ́tá,
yó tuútu tíséke e eése cé ondíméndíme,
7 mbá ɔsɛ nááyá :
« Cɔbá,
á ka bɛ́súáka buúse e cenjume ci Siloé.
»ª (Nyiínyi eényí,
Siloé ŋe bíhémbúle anyía « Ɔtɔ́mánɔ́ ».)
Ondíméndíme ŋaá cɔ́ba hɔ́á,
u ŋá bɛ́súáka buúse.
U ŋe yeélúe ɛ́cɛ wa yáaŋa ɔ ɔlɛcana.
8 Na baacɔ a bá ŋa bɔ́ bá bébú líhéke ne ondíméndíme oócí,
na bɔsɔ́ɔ́kɔ́ a bá ŋa bɔ́ bá bébú menyukune anyía wáŋa mɔlɛ́bálɛ́ba,
bekime eébé ŋa bɔ́ bá bábɔ́ bɛ́bátáka báyɛ :
« Ɔ́kɔ,
tɛ́ka ɔɔcɔ ooci u ŋaá bá weé límekine o ohónyí,
u lɛ́báka e ? »
9 Bɔ́mɔtɛ́ báyɛ :
« Wuúci wáŋa.
» Bé etémbí báyɛ :
« Eéʼeé,
mbá bá ŋa bɔ́ hɔ́ánána.
» Wuúci bɛ́muátá bɛ́kámáka baacɔ ɔsɛ :
« Yaŋɔ́,
waátákána ya mɛ́ŋa ! »
10 Mbá bé ŋeé wuúci batá báyɛ :
« Aátɛ́ yɛ́ má kɛ́la anyía ɔ́ɔ lɛcákána e ? »
11 Ondíméndíme ŋé beébe laána ɔsɛ :
« Ɔɔcɔ awɔ́ bɔ́ ŋɔ́ lɔ́ŋɔ báyɛ Yésus ŋɔ́ tɔ́bɛ́ta tundɔbɛndɔbɛ́,
u ŋé mi tuútu tíséke e eése,
mbá ɔsɛ náámɛ :
“Cɔbá,
á ka bɛ́súáka buúse e cenjume ci Siloé.”
I ŋé mi súéte hɔ́á.
Ɛ́makɛ́la yámɛ bɛ́súáka buúse,
nyiámɛ nyitúme ɔlɛcana eényí. »
12 Mbá báyɛ :
« Waáta ɔɔcɔ weényí e ?
» Mbá ɔsɛ :
« I ti ŋé mí menyi. »
Bafalisiɛ́ŋ ŋe bú bícónyi ondíméndíme
13 Aáná bá ŋa bɔ́ cɔbána ondíméndíme ewú Yésus ŋe yééŋúnyísi eé buúse bɔ́ *Bafalisiɛ́ŋ.
14 Buɔ́sɛ́ ebú Yésus ŋɔɔ́ tɔ́bɛ́tá ɔmɛsɛ́,
yó wééŋúnyísi ondíméndíme ŋaá bá *buɔ́sɛ́ bú ehélúme bú *Besuif.
15 Yaátɛ́ asana Bafalisiɛ́ŋ tɔ́na ŋa bɔ́ batá ɔɔcɔ ewú eése ŋa yááŋɔ́núa,
aátɛ́ yɛ́ ŋaá bɛ́kɛ́láka anyía wá lɛ́cákána.
U ŋeé beébe bɛ́kámá ɔsɛ :
« U ŋeé mi tíséke tundɔbɛndɔbɛ́ e eése ;
ɛ ŋá mɛ bɛ́súáka buúse,
yaŋɔ́ ooci ya mɛ́áŋa ɔ ɔlɛcana. »
16 A bɔ́mɔtɛ́ baacɔ ɔ ɔlɔŋɔ ú Bafalisiɛ́ŋ ŋa bɔ́ bá bábɔ́ kɔ́ɔnaka báyɛ :
« Ɔɔcɔ oócí tɛ a bá ohúlénú ná Bandɔ́mɛsɛ́,
ª anyía u ŋɔ́ nɔ́kɔ okotí yɛ́ buɔ́sɛ́ bú ehélúme.
»ª Bɔ́mɔtɛ́ bɔsɔ́ɔ́kɔ́ ábɔ́ kɔ́ɔnaka báyɛ :
« Anyána mɔkɛla maabɛ́ áŋa wu ɔbá na makɛ́nda ma ɔkɛlaka nyɛnamá nyí bikéki bí tubílícínyínyí eényí e ?
» Aáná bá ŋa bɔ́ bá eété náányíá náányia beébe ne beébe.
17 Báyɛ ná ɔɔcɔ oócí :
« Kuɔŋɔ́ʼo,
anyána o ŋóo bíkéti a yááyɛ́ aháŋá háyɛ ú mó yóo wééŋúnyísi e ?
» Ɔsɛ náábɔ́ :
« Wáŋa *muhémúnyi bɛsana mɔ Bandɔ́mɛsɛ́ a mumɔtɛ́. »
18 Betéŋínyi Besuif ŋe bú kíne olumitine anyía ɔɔcɔ oócí ŋa cáŋa á bá ne indímé,
ɛ́ɛhɛ́ wa yáaŋa ɔ ɔlɛcana,
ɔ ɔkɔɔ́háma ayɛ́ bá ŋa bɔ́ lɔ́ŋɔ́kɔ bíáyɛ́ bibíényi.
19 Ɛ́makɛ́la bibíényi á ka bɔ́ háma,
bé ŋé beébe bícónyíki báyɛ :
« Uunú ɔɔ́nɔ́ ooci wáŋa e ?
Yááŋa taaká anyía u ŋeé bíbíéné ne indímé e ?
Aátɛ́ yɛ́ má kɛ́laka aná wá yáaŋa ɔ ɔlɛcana aámbáya e ? »
20 Bibíényi bɛ́sɛ :
« Ɛ́ɛ,
tu ŋe sú ményi bɔmbányɛ bɔmbányɛ anyía uusú ɔɔ́nɔ́ wáŋa ;
tu menyukune tɔ́na anyía u ŋeé bíbíéné ne indímé.
21 Mbá o omenyi aátɛ́ yɛ́ ma kɛ́la wá yáaŋa ɔ ɔlɛcana aámbáya,
ta anyía aányɛ́ ú meé wuúci eéŋúnyísi,
tu ti ŋé sú ményiʼo.
Énu wuúci batáka.
Wa yáaŋa ɔkɔmánɔ́ ;
u tɛ á bá tɔ́na ooci awɔ́ bááŋa bá ɔkálákɛ́na asana. »
22 Bibíényi ŋaá kɔɔ́na aáná anyía bɛ́ ŋaá bá bíé líkíméke betéŋínyi Besuif.
Yááŋa anyía Besuif eébé ŋa bɔ́ lɔ́kɔ́mákáná o búle wɔ́ɔ́ŋɛ́na a yáábɔ́ *andaŋía yɛ́ ɔbɛ́cɔ́kɔ́lɛ́na ɔɔcɔ okime awɔ́ u ŋa hɛ́ma anyía Yésus áŋa *Mesíi.
23 A yaátɛ́ asana bibíényi eébí ŋaá kɔɔ́na bɛ́sɛ :
« Wáŋa ɔkɔmánɔ́,
ooci awɔ́ bá tɛ a bá bé o túné wuúci kálákɛ́na asana ;
énu wuúci batáka. »
24 Ɛ́ɛhɛ́ Bafalisiɛ́ŋ ŋe túné ábɔ́ lɔ́ŋɛ́ta ɔɔcɔ awɔ́ u ŋa cáŋa á bá ondíméndíme,
mbá báyɛ nááyá :
« Kɔɔ́na taaká o owiínjie Bandɔ́mɛsɛ́ nuúmi :
Tu ŋe sú ményi anyía ɔɔcɔ oócí áŋa mɔkɛla maabɛ́. »
25 Mbá ɔsɛ :
« Mbɔ́kɔ wáŋa mɔkɛla maabɛ́,
i ti ŋé mí menyi.
Asana eyí i ŋe mí menyi áŋa anyía :
Ɛ ŋaá mɛ bá ne indímé,
mbá aámbáya ɛ ŋa mɛ́ lɛ́cana. »
26 Báyɛ :
« Aátɛ́ wɔ́ yɔ́ɔ kɛla e ?
Anyána wé yóo weéŋúnyísi eése e ? »
27 Ɔɔcɔ ɔsɛ :
« Ɛ́ ma mɛ́ banɔ́ bɛ́líaŋɔnakɛna,
nu ti léne ɔlɔ́kɔ́ma ;
anyíatɛ́ nu ŋa nɔ́ áamba anyía yámɛ hálɔ́mɔ́kɔ́nɛ́na e ?
Banɔ́ tɔ́na nu ŋa nɔ́ áamba anyía nuánɔ́ bámɔ́kɔ́na bááyɛ́ *baákɔ́nɛ́na ayɛ́ʼ ? »
28 Aáná bé ŋe bú túme o wuúci ɔɔ́mbɔ́na,
báyɛ :
« Kuɔŋɔ́ ɔ ɔ́ŋa *muákɔ́nɛ́na mu ɔɔcɔ oócí !
Basɔ́,
tua sɔ́ŋa baákɔ́nɛ́na bé *Moyís.
29 Tu ŋe sú ményi anyía Bandɔ́mɛsɛ́ ŋaá táŋáká né Moyís,
mbá aá baabá eeye,
tu ti ŋé sú ményi ta haála ehé u ŋe húlíne. »
30 Mbá ɔɔcɔ ɔsɛ :
« Yááŋa *ekéki yɛ́ asana anyía nu ti ŋé nú ményi háányɛ́ ú ŋe húle,
mbá íciócí u meé mi eéŋúnyísi.
31 Tu ŋe sú ményi anyía Bandɔ́mɛsɛ́ tɛ ŋáá lɔ́kɔ́ma ɔtáŋa ú bakɛla maabɛ́.
U ŋaa lɔ́kɔ́ma ɔtáŋa ú ɔɔcɔ ewú u ŋeé wuúci kéke,
u wuúci lɔ́kɔ́mákɛ́na tɔ́na.
32 Bá tɛ ŋáá lɔ́kɔ́ma ta buɔ́sɛ́ anyía ɔɔcɔ ne me yééŋúnyísi indímé cí obíbíéníne.
33 Ɔɔcɔ oócí tɛ́ka o ohúle ná Bandɔ́mɛsɛ́,
keyé u tɛ á bá wu ɔkɛla asana háyɛ eeye. »
34 Mbá báyɛ nááyá :
« O ŋoó bíbíéne kuɔŋɔ́ okime aá bɔɔbɛ́ noómi ;
nyiékúnyi nyɛ yaátɛ́ ɔ ɔ́ŋa wu ɔ basɔ́ éékúnyíki e ?
» Nyíábɔ́ nyi wuúci ɔ́ɔ́ŋɔ́kɛ́na eényí.
35 Yésus ŋaá lɔ́kɔ́má anyía Bafalisiɛ́ŋ ma bɔ́ ɔ́ɔ́ŋɔ́kɛ́na ondíméndíme ewú u ŋe yééŋúnyísi.
U ŋé wuúci ɔɔ́ndɛ́mána,
mbá ɔsɛ nááyá :
« Ɔ ŋɔɔ́ háya mɔŋɔlɛ́ ná Ɔɔ́nɔ́ u ɔɔcɔ e ? »
36 Ɔɔcɔ ɔsɛ :
« Taatá,
ɔ́ɔ mɛ laána aányɛ́ wáŋa waátákána,
mbá yámɛ háya mɔŋɔlɛ́ nááyá. »
37 Mbá Yésus ɔsɛ :
« O ŋoó wuúci lɛca.
Wuúci tɔ́na ooci u ŋaá táŋa na kuɔŋɔ́. »
38 Mbá ɔɔcɔ ɔsɛ :
« Otéŋí a Waáŋá,
ɛ ŋaá mɛ háya mɔŋɔlɛ́ nɔ́ɔ́wɔ.
» Ɛŋakɛlá wá kɔ́ɔ́na aáná,
u ŋé túmíne Yésus eŋéndu ɔ ɔmɛsɛ́.ª
39 Yésus ɔsɛ :
« Ɛ ŋa mɛ́ faáya ɔ ɔmɛsɛ́ anyía nyɛkála á bá :
Ɔ ɔkɛla anyía bendíméndíme á lɛcákána,
mbá balɛcana á bɛ́cáŋáka bendíméndíme. »
40 Bafalisiɛ́ŋ a bɔ́mɔtɛ́ a bá ŋa bɔ́ bá hɔ́á ŋa bɔ́ lɔ́kɔ́máka ɔtáŋa ú Yésus ooci,
bé ŋé wuúci batá báyɛ :
« Basɔ́ tɔ́na eebe,
tua sɔ́ŋa bendíméndíme e ? »
41 U ŋé beébe bɛ́káma ɔsɛ :
« Mbɔ́kɔ nua nɔ́ŋa bendíméndíme,
keyé nu tɛ anɔ́ bá a nyɛkua ;
mbá háyɛ nu ŋa nɔ́ hɛ́nyɛ́na ɔkɔɔna anyía nu ŋa nɔ́ lɛ́cana,
yaátɛ́ asana nú ma nɔ́ lɔ́bɔkɔ a nyɛkua noómi. »